“S láskou a rešpektom sprevádzame deti na ich ceste za vzdelaním,” je misia súkromnej základnej školy BESST. Funguje v Trnave už 10 rokov

Súkromná základná škola BESST so sídlom na Limbovej ulici začala pôsobiť v Trnave v septembri 2009. Spolu so Súkromnou materskou školou a Súkromným bilingválnym gymnáziom patrí do komplexu škôl BESST s viac ako poltisíckou žiakov a takmer stovkou zamestnancov.
O začiatkoch, súčasnosti aj budúcnosti hovoríme so zriaďovateľom Romanom Hirnerom, riaditeľkou základnej školy Martinou Groškovou a jej zástupkyňou pre druhý stupeň Evou Pollákovou.

Rok 2019 predstavuje pre BESST významný míľnik. Škola si pripomína desiate výročie fungovania. Spomeniete si ešte na ten moment, kedy ste si povedali: Ideme založiť súkromnú školu?

Roman Hirner: – Nebol som ten, kto bol úplne na začiatku pri zakladaní školy príliš aktívny, skôr som bol prizvaný. Po prvom roku vzdelávania metódou Montessori sme mali trinásť detí. Hoci ide o výbornú vec, ľudia sa s ňou nestotožnili. Koniec prvého roka bol bodom, kedy som sa rozhodoval, či pokračovať, alebo skončiť.

Kedy nastal zlom a začínali ste mať pocit, že projekt BESST môže byť úspešným?

Roman Hirner: – Vzhľadom na veľký záujem o angličtinu sme sa rozhodli zmeniť koncept vzdelávania. Požiadali sme o akreditáciu Cambridge University a v máj 2011 nám bol udelený štatút Cambridge International School. Nový vzdelávací program spolu s prvou rozsiahlou rekonštrukciou znamenali pozitívny zlom v tomto projekte.

Zľava Eva Polláková, Roman Hirner a Martina Grošková

Aký je stav žiakov v súčasnosti, takmer desať rokov po založení školy?

Roman Hirner: – Aktuálne máme 520 detí. Materskú školu navštevuje 120 detí, základnú školu 310 a gymnázium 90 študentov.

Čo pre vás znamenajú tieto počty detí? Aj z pohľadu zvonka ide o skutočne vysoké čísla. Budete sa snažiť získať pod svoju strechu ešte viac žiakov alebo máte iné ciele?

Roman Hirner: – Sme veľmi radi, že k nám chodí toľko detí. Je to výsledok poctivej, 10 ročnej práce celého kolektívu ľudí, ktorí sa na chode školy podieľali a podieľajú. Navyšovať počty detí a tried neplánujeme, za optimálne považujeme 2 – 3 triedy v ročníku. Deti si tak môžu medzi sebou vytvárať sociálne väzby, život školy je dostatočne pestrý a zaujímavý.

Aký počet pedagógov a ďalších ľudí sa v súčasnosti podieľa na chode školy?

Martina Grošková: – V súčasnosti pôsobí celkovo v BESST-e 71 učiteľov a 25 nepedagogických zamestnancov. To už predstavuje istú personálnu silu, vďaka ktorej môžeme dlhodobo a kvalitne rozvíjať školu. Dajú sa vytvoriť metodické orgány na riadenie jednotlivých oblastí vzdelávania. Súčasťou nášho tímu sú aj odborní zamestnanci ako školský psychológ, špeciálny pedagóg a logopéd. Zároveň je veľkým benefitom, že sme mohli vytvoriť aj pozície nepedagogických zamestnancov, ktoré zväčša v slovenskom školstve chýbajú.
Umožňuje nám to koncepčne dlhodobo pracovať. Môžeme sa venovať rozvoju vzdelávania, rozširovať ponuku služieb, ako aj plánovať napr. výstavbu novej školy. V porovnaní so začiatkami, keď sme mali štyri triedy a štyroch učiteľov, je to obrovský pokrok.

BESST je anglicko – slovenské bilingválne vzdelávanie. Priblížte, prosím, čo to znamená v praxi.

Martina Grošková: – Bilingválna výučba znamená, že polovica výučby prebieha v anglickom jazyku a polovica v slovenskom. Sme plne akreditovaní Cambridge University a patríme k školám so štatútom, ktorý nám umožňuje poskytovať vzdelávanie akceptované na celom svete. Samozrejme, plne spĺňame aj Štátny vzdelávací program, nakoľko patríme do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.

Exteriéry súkromnej školy BESST

Môžete priblížiť v čom sa BESST líši od bežnej štandardnej školy, ktorej zriaďovateľom je mesto či župa?

Eva Polláková: – Myslím si, že rodičia si vyberajú školu BESST z dvoch hlavných dôvodov: prvým je angličtina, keďže deti zo školy odchádzajú s plynulou znalosťou anglického jazyka, druhým dôvodom je iný prístup pedagógov. Učiteľ nie je pre žiakov autoritou ako ju poznáme z minulosti, má byť pre žiakov partnerom. Vo veľkej miere tiež využívame moderné technológie. Všetci naši žiaci majú od základnej školy k dispozícii iPad, naše triedy sú vybavené interaktívnymi tabuľami a dataprojektormi. Deti sú vedené k interaktivite, samostatnému vyhľadávaniu informácií, k aktívnej práci s IKT. Výučba však nie je len o technológiách, od učiteľov sa očakáva zážitkové vyučovanie. Pre nás je veľmi dôležité, aby sa deti v škole stretávali s reálnym svetom, učili sa vonku, chodili na exkurzie, bádali, objavovali a zbierali podnety, aby boli v centre vyučovacieho procesu. Učiteľov povzbudzujeme, aby so žiakmi pracovali v skupinách, aby ich viedli k tímovej práci a každý tak prispel k projektu tým, čo mu ide.
Rada by som ešte spomenula, že spolupracujeme s organizáciou European Schoolnet, ktorá zastrešuje ministerstvá školstva v Európskej únii. Jej cieľom je dostávať do všetkých európskych škôl inovácie vo vzdelávaní. Táto organizácia vytvorila model triedy budúcnosti (Future Classroom Lab), ktorá spája tri dôležité aspekty vzdelávania = inovatívne pedagogické metódy, technológie a priestory.
Tieto tri veci musia vždy fungovať spolu a práve to je model, ktorý chceme realizovať aj u nás. Máme na to vytvorené podmienky a neustále pracujeme na ich zlepšovaní. V strede takéhoto procesu je dieťa, ktoré z toho benefituje najviac.

Roman Hirner: – Mňa veľmi teší, že keď vidím prezentáciu školy budúcnosti, ako by mala vyzerať alebo kam sa má dostať, tak v mnohých ohľadoch my tam už istý čas sme. Medzi naše benefity môžem zaradiť aj napríklad maximálny počet 16 žiakov v triede. Žiaci sa vzdelávajú v bezpečnom prostredí.

V BESST-e pracuje 70 pedagógov. Je problém nájsť dobrého učiteľa?

Martina Grošková: – BESST je dosť náročný projekt. Spájame dva programy, ktoré sú náročné pre deti, aj pre učiteľov. Učiť v BESST-e je pre niekoho, kto chce vzdelávať inak, kto nehľadá rutinu. Musí to byť človek, ktorý sa vie prispôsobovať zmenám, novým veciam. Mnoho záujemcov k nám prichádza, pretože hľadajú možnosť realizácie. Tí ľudia sa dajú nájsť, ale je potrebné s nimi komunikovať a vysvetliť im našu filozofiu. Jednou zo základných hodnôt je vidieť deti srdcom.

Niektoré deti strávia v BESST-e až 17 rokov života. To je pre pedagógov aj vedenie školy zaväzujúce

Aké sú ďalšie ciele školy z pohľadu vyučovacieho procesu?

Martina Grošková: – Aj keď škola existuje už 10 rokov a mohlo by sa zdať, že by sme si už mohli vydýchnuť a čerpať z toho, čo sme vybudovali, opak je pravdou. Pozorne počúvame, vnímame a prehodnocujeme nielen to, čo sme nastavili, ale aj to, čo sa dá spraviť ešte lepšie, kreatívnejšie, efektívnejšie. Oslovili sme uznávaného odborníka na vzdelávanie, pána RNDr. Vladimíra Burjana, s ktorým konzultujeme nielen úroveň nášho vzdelávacieho procesu, ale rozvíjame aj neľahké školské témy ako je hodnotenie žiakov či riešenia výchovných problémov.
Toto je cieľ, na ktorom chceme ako škola ešte výraznejšie pracovať. Plány máme aj v tom, ako učiť inak. Matematika Hejného metódou sa u nás na prvom stupni vyučuje už 5 rokov. Od septembra začíname s touto metódou aj na druhom stupni, v piatom a šiestom ročníku. Na druhom stupni plánujeme tiež zaviesť program Passport, ktorý je zameraný na rozvoj sociálnych zručností. Chceme tak nadviazať na programy Zippyho kamaráti a Kamaráti jabĺčka, ktoré u nás veľmi úspešne fungujú už niekoľko rokov na prvom stupni. Pozitívnu zmenu zavedieme aj do prvého a druhého ročníka, kde sa deti budú učiť písať nespojitým písmom Comenia script. Vzhľadom na to, že naši žiaci píšu už od prvého ročníka aj anglickú abecedu, bude táto zmena výrazným uľahčením pre žiakov a učitelia tak získajú viac času a priestoru na prácu s deťmi v iných oblastiach slovenského jazyka. Ešte spomeniem, že vďaka šikovným a iniciatívnym pedagógom sa k nám dostane aj Informatika s Emilom.
Nedávno sme počítali, že mnoho deti strávi v BESST-e 17 rokov. To je významná časť ich života. Všetky tieto ciele sú stanovené tak, aby u nás mohli stráviť zmysluplný čas, kde sa na ceste za vzdelaním stretnú s láskavými pedagógmi, ktorí im zas pomôžu naplniť ich ciele.

Ako si predstavujte budúcnosť školy? Už pred časom prenikli informácie o snahe postaviť si od základov vlastnú novú školu. Platí tento zámer?

Roman Hirner: – Momentálne máme nájomnú zmluvu s mestom a stále investujeme do cudzieho majetku, čo pre nás predstavuje problém. Nevyhovuje nám ani skutočnosť, že nemáme vlastné ihrisko, riešime problémy s rannou dopravou. Sú veci, ktoré nevieme ovplyvniť, hoci sa maximálne snažíme. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili predaj budovy, následne však zmluvu preverovali, aby nedošlo k nedovolenej štátnej pomoci. Proces posudzovania sa vlečie veľmi dlho a už nevidím reálne, že sa predaj uskutoční. My už ani nebudeme opätovne požadovať odkúpenie budovy na Limbovej ulici od mesta.
Náš plán je postaviť novú školu na “zelenej lúke”. Máme vytypované dve lokality, ale ide o náročný proces. Financovanie výstavby budeme zabezpečovať čiastočne z vlastných a čiastočne z úverových zdrojov. Máme už predbežný prísľub na financovanie od jednej z bánk.

Máte už stanovený časový horizont výstavby, prípadne začiatku fungovania novej školy?

Roman Hirner: – Veľmi optimistický scenár je, že by nová škola stála do roku 2022. Reálny odhad je rok 2023, pesimistický o rok neskôr.

Je v súčasnosti BESST životaschopný projekt, ktorý si dokáže na seba zarobiť?

Roman Hirner: – Som veľmi rád, že čo sa týka prevádzkových nákladov, po desiatich rokoch sme sa dostali na nulu. To znamená, že na chod školy nemusíme doplácať. Realitou je aj to, že množstvo financií, ktoré sme tu preinvestovali, sa nám nevrátia. S tým sme však vyrovnaní. Podstatné je, že škola už nepotrebuje na bežnú prevádzku dodatočné peniaze.

Prezradíte nám, aké veľké investície majitelia do chodu školy, vrátane rekonštrukcie budovy, ktorá patrí mestu, a vybavenia tried, za celých 10 rokov vynaložili?

Roman Hirner: – Ide asi o 2 milióny eur. Menšia časť z investícií, ktoré mesto nepovažuje za nadštandard, sa započítava vo forme odpočítania z nájomného.

Témou pri súkromných školách býva veľmi často výška školného.

Roman Hirner: – Z času na čas sa s rodičmi o tejto téme bavíme. Podstatné je, že ak chceme mať kvalitnú výučbu, výborné podmienky pre deti, pekné a podnetné prostredie, tak to niečo stojí. Preto priestor na nižšie školné nevidím, nakoľko kvalita je u nás na prvom mieste.

Interiéry školy. Majitelia za 10 rokov investovali do rekonštrukcie a vybavenia približne dva milióny eur