Na Jojke sa zabíja od rána do večera

Programová ponuka TV JOJ, bežný pracovný deň počas letných prázdnin, štvrtok 31. júla 2008 (výber):
6:00 Maigret (kriminálny seriál so všetkým, čo k tomu patrí), 9:50 Starý (kriminálka – Úspešný advokát zomrie vo vlastnej pracovni, kde tajne fotografoval mladé krásky), 11:00 Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (detektívka – Veľký detektív Sherlock Holmes bez problémov rozlúšti akýkoľvek kriminálny problém), 12:00 Krimi noviny (snáď si nemusíme hovoriť, o čom tento program je), 13:45 Perry Mason (Kto prebodol fotografa, ktorý pozval do ateliéru pózovať naraz všetky štyri svoje bývalé manželky?), 15:40 Julie Lescautová V. (Zavraždia správcu internátu, ktorý verboval študentky zo sociálne slabších vrstiev na prostitúciu), 19:00 Krimi noviny, 20:00 Policajt z L.A. (Rešpektovaný čínsky policajt zo Šanghaja a majster bojových umení Sammo Law pôsobí na policajnom oddelení v Los Angeles a pomáha americkým kolegom bojovať proti zločinu), 21:00 CSI: Kriminálka Miami, 22:00 Mafstory.
Programová štruktúra s prepáčením za výraz televízie JOJ je, ako sami uznáte, vskutku pestrá. Na jojke sa začína vraždiť o šiestej ráno. Krv, prestrelky, znásilnenia, vydierania pokračujú plynule a takmer bez prestania počas celého dňa (nech sa prázdninujúce deti nenudia, pravda), aby vyšetrovanie zločinov, krvavé scény, streľba a boje v podsvetí skončili na obrazovke s červeno – bielym logom až neskoro po polnoci.
Argumentácia typu komu sa nepáči, nech to nepozerá, neobstojí. TV JOJ svojou programovou ponukou dlhodobo prekračuje akékoľvek znesiteľné mantinely. A označovanie vekovej hranice dostupnosti v hornom rohu obrazovky, na ktoré sa televízie tak rady odvolávajú, je smiešne.
Peoplemetre a hon za sledovanosťou sa stali už dávno pre televízie nebezpečnou modlou. Nebezpečnou preto, lebo v boji o diváka sú televízie (nielen na Slovensku), schopné ísť na obrazovke cez mŕtvoly. Ako vidno, doslova.
Nie som žiaden puritán, chápem princípy demokracie, trhovej ekonomiky, dokonca rozumiem konkurenčnému boju o diváka a inzerenta. Len mi akosi uniká podstata: je pre televízie v súčasnosti tak výsostne potrebné vysielať pomaly 12 hodín denne vraždy, prezentovať a omieľať dookola nič iné len zločin? Ešte k tomu od rána, v priebehu dopoludnia či celého poobedia? Nie je už dnes možné pritiahnuť diváka k obrazovke na iný typ programu? Klesajú hodnoty a potreby našej spoločnosti tak nízko? Sme takí úchylní, že sa vo voľnom čase potrebujeme pozerať na dobodané mŕtvoly od šiestej rána do polnoci?
Neviem si na tieto otázky odpovedať. Viem ale, že priemerne 15 až 20 percent divákov, ktorí práve sledujú na Slovensku televíziu, má zapnutú jojku. Tak hovoria už spomínané modly – teda peoplemetre. Teraz vyvstáva otázka, či je tá pätina veľa alebo málo. Z môjho pohľadu primnoho. Už len z toho hľadiska, koľkí z nich sú vo veku, kedy by im nemalo byť umožnené dostávať sa s takou ľahkosťou a bez námahy k záberom na dobodané prostitútky či vojny drogových gangov. Ale vlastne prečo nie? Veď majú k tomu tak blízko: stačí len zapnúť televízor v obývačke či dokonca vo vlastnej detskej izbe. A to hoc´ aj ráno o deviatej, naobed, popoludní, večer o ôsmej. Žiadny problém. Vraždy boli, sú a budú. Na požiadanie, nadosah, bez prestávky.