Trnavský Spartak má za sebou búrlivú futbalovú jeseň

Zimnú prestávku futbalovej Corgoň ligy strávi Spartak Trnava na bronzovej pozícii. Vedúci Slovan Bratislava budú bílí andely prenasledovať v jarnej časti súťaže so stratou siedmich bodov, druhá Žilina má pred Trnavou náskok tri body. Štvrté Košice, rovnako aj piata Dunajská Streda zaostávajú za spartakovcami o šesť bodov.
Trnavskí futbalisti zaostali za očakávaniami prezentovanými zástupcami vedenia klubu pred začiatkom ligového ročníka 2008/09. Ale ak uvážime, čím všetkým museli červeno-čierni v priebehu jesene prejsť, pomerne spokojní s priebežnou treťou priečkou musia byť všetci zainteresovaní – hráči, vedenie aj fanúšikovia.

Pred sezónou
Po príchode srbského trénera Vladimira Vermezoviča sa klub netajil najvyššími ambíciami. Vedenie Spartaka deklarovalo snahu posilniť káder a slovami zástupcu majiteľov Petra Bahulu potvrdilo záujem uvolniť novému koučovi ruky a finančné zdroje pri hľadaní nových posíl.  Cieľ pred sezónou bol stanovený jednoznačne – zisk majstrovského titulu.
Najväčšou prestupovou bombou sa stal príchod skúseného brankára Ivicu Kralja, v stredovej formácii mal Barčíka nahradiť Nebojsa Jelenkovič a kraj zálohy mal vystužiť Španiel Carlos Pérez. Neskôr pribudli do obrany Lukáš Došek, navrátivší sa odchovanec Martin Husár a Václav Drobný, do stredu poľa Pavel Devátý a do útoku Tomáš Klinka. Z Trnavy pred sezónou odišli Barčík, Tomčák či Kopačka. Do rozbehnutej súťaže skvele naskočil Amdy Gueye, v závere jesene dostal príležitosť aj forward Sambe Kebe. Toľko k početným zmenám a novinkám v kádri Spartaka.

Noví hráči
Ako to už býva, nie každý prestup do nového pôsobiska je pre hráča či mužstvo prínosom. Komplexne však možno zhodnotiť, že nové tváre sa v Trnave etablovali vcelku úspešne. Platí to najmä v prípade Gueyeho, Kralja, Drobného či Devátého. S pribúdajúcimi zápasmi prejavil zlepšenie Došek, pomerne málo času trávil na ihrisku odchovanec Husár. Dlhodobo maródujúceho Péreza hodnotiť prakticky nemožno, odohral len dva zápasy a dohromady ani nie 40 minút. Do úlohy špílmachra nominoval Vermezovič Jelenkoviča. Ostrieľaný borec ťaží v strede poľa zo skvelej kopacej techniky, skúseností a celkového prehľadu. Fanúšikovia mu však vytýkajú slabšie ofenzívne poňatie hry, absenciu finálnych prihrávok a striel na bránku súpera.

Kauza Vermezovič a bojkot fans
Keď tesne pred záverom vlaňajšej sezóny odvolalo vedenie FC Spartak z postu trénera Josefa Mazuru a na jeho miesto dosadilo Jozefa Adamca, fanúšikovia sa búrili, bojkotovali zápasy, na veľkoplošných plagátoch zanechávali odkazy šéfom klubu aj viacnásobnému staronovému trénerovi. Problém po línii vedenie klubu – fanúšikovia nastal po necelých piatich mesiacoch znova.
Spúšťacím mechanizmom ďalšieho bojkotu trnavských ultras bolo uzatvorenie tradičnej bašty – južnej tribúny – pre všetkých divákov počas derby Trnava – Slovan v 8. ligovom kole. Atmosféra tradičného duelu dvoch rivalov pripomínala skôr zápas štvrtej ligy. Krátko po zápase v rozhovore pre STV tréner Vermezovič vyjadril podporu fanúšikom, neskôr pre oficiálnu klubovú stránku otvorene priznal, že tento káder na titul ešte nemá. Srbský kouč bol krátko na to, po domácom víťazstve s Ružomberkom, z postu odvolaný. V Trnave vydržal deväť zápasov s bilanciou 4 výhry, tri remízy a dve prehry. V tom čase bolo mužstvo na 4. mieste so stratou siedmich bodov na vedúce Košice a so zápasom proti Petržalke k dobru (ten skončil neskôr 1:1). Obľúbeného Vermezoviča vystriedal na lavičke Karol Pecze.
Oddaní fanúšikovia Spartaka cítili rozhodnutie majiteľov klubu ako ďalšiu veľkú krivdu. Reagovali bojkotom domácich zápasov, ktorý ukončil duel 13. kola s Dunajskou Stredou. Za zmienku iste stojí aj na slovenské pomery dosiaľ nevídaná rozlúčka s odvolaným trénerom. Vladimira Vermezoviča odprevadilo z Trnavy formou veľkej fanúšikovskej párty, na ktorej nechýbal ani pozvaný tréner, niekoľko stoviek fanúšikov.

Pecze zatiaľ nie je Boh, ale je späť
Po jedenástich rokoch uchopil opäť kormidlo trnavského Spartaka kedysi zbožňovaný Karol Pecze. Nastúpil do rozbehnutého vlaku prebiehajúcej sezóny, prišiel do klubu, v ktorom zúrila otvorená vojna medzi vedením a fanúšikmi. Premiéra na lavičke sa Peczemu podarila: vyhral v Banskej Bystrici, následne remizoval v dohrávke vonku proti Petržalke, z Dubnice priviezol ďalšie tri body. V prvom zápase pred domácim publikom remizoval s nebezpečnou Dunajskou Stredou. Až do konca jesene prehral trnavský výber pod Peczeho taktovkou len raz – 1:5 v Žiline. Jesenná bilancia skúseného kormidelníka je teda vysoko pozitívna: 8 zápasov, 5 víťazstiev, 2 remízy, 1 prehra. Fanúšikovia síce nezabudli na Vermezoviča, ale väčšina z nich návrat Peczeho a zlepšujúci sa herný prejav mužstva kvituje.

Kvalita hráčskeho kádra
Už dlhé roky nebývalo v Trnave zvykom, aby tu pôsobili na niektorých postoch aj dvaja pomerne kvalitní a vyrovnaní hráči. Navyše, v zostave Spartaka sa počas jesene hádam ani neobjavil vyslovene slabý futbalista alebo aspoň taký, ktorý by nespĺňal kvalitatívne parametre mužstva bojujúceho o špicu slovenskej najvyššej súťaže.
Počas jari môže tréner Pecze počítať s nasadzovaním vyrovnaných dvojíc napríklad na oba kraje obrany (Došek – Pončák, Ľ. Hanzel – Husár, príp. Cíferský, T. Hanzel alebo Jakubička, v strede obrany môžu pokojne alternovať Doležaj, Gueye, Drobný a možno aj Niang). Rovnako aj v stredovej formácii sú hráči, ktorí môžu byť pomerne slušnou alternatívou napríklad za Hrušku, Kopúnka, Procházku či Jelenkoviča (Ďuriš, Hlavatovič). Isté je, že jeden kvalitný ofenzívny stredopoliar typu Ďusa Šimona by sa mužstvu hodil ako výhra v Športke do každej domácnosti. Rovnako to platí aj o útoku. Hoci Vlado Kožuch chytil v posledných mesiacoch na hrote druhý dych, nie vždy na všetko stačí sám. Bernáth mal spočiatku jesene problémy s formou a presadením sa, nárast výkonnosti zaznamenal až v posledných jesenných zápasoch. Klinka toho veľa neukázal, Guldan bol dlhšie zranený. Kebe sa môže stať Peczeho žolíkom, predpoklady na to má. Našťastie pre Spartak, výraznou ofenzívnou posilou bol na jeseň Martin Hruška. Tak či onak – jeden kvalitný a perspektívny strelec, schopný nastrieľať aspoň 10 až 12 gólov za sezónu, by sa Trnave viac ako šikol.
Otázkou zostáva nielen to, či sa podarí vedeniu dotiahnuť počas zimnej prestávky nové a kvalitné posily, ale aj skutočnosť, či niekto zo základnej jedenástky Trnavu neopustí. Neoficiálne sa totiž už na prelome novembra a decembra začalo špekulovať o odchode jedného, dvoch či možno aj troch hráčov zo základnej zostavy. Odpoveď na tieto otázky nám dajú najbližšie týždne.

Diváci
Tradičným hnacím motorom mužstva boli aj uplynulú jeseň diváci. Na Štadión Antona Malatinského ich prišlo 51 608 v deviatich zápasoch, čo dáva priemernú návštevu 5734 divákov na jedno domáce stretnutie. Vonku videlo rovnako deväť zápasov Spartaka 35 836 divákov, priemer na zápas dosiahol 3982. Pre porovnanie v sezóne 2007/08 prišlo v Trnave priemerne na jeden zápas 7218 divákov, vonku sledovalo zápas Spartaka v priemere 4927 divákov.
Pokles diváckej návštevnosti v porovnaní s vlaňajškom má dve hlavné príčiny: po prvé bojkot domácich zápasov (najmä derby so Slovanom a súboj s Ružomberkom) a po druhé neskoré hracie časy stanovené na 20:15 hodinu. Naviac, večerné duely vysielala v priamom prenose aj televízia. Spartakovci odohrali na jeseň až sedem zápasov so začiatkom o 20:15 h – päť na vlastnom trávniku a dva vonku – v Košiciach a Žiline.
Hoci je ťažké odhadnúť, o koľkých divákov trnavskí futbalisti zásluhou neskorých začiatkov prišli, pokojne ich môžeme v súčte rátať na tisíce.
Fanúšikovia Spartaka Trnava predviedli počas jesene viacero skvelých momentov, choreografií, priniesli na štadióny nové chorály a jasne potvrdili pozíciu slovenskej fanúšikovskej jednotky. Výjazdy do Žiliny, Banskej Bystrice, Dunajskej Stredy, Zlatých Moraviec, Nitry či Prešova si zaslúžia absolutórium.

Čo bude na jar?
Šumy okolo trnavského Spartaka neutíchajú ani po skončení prvej časti súťaže. Vynárajú sa rôzne dohady, konšpirácie a otázniky, ako bude vyzerať podpora klubu zo strany súčasných majiteľov resp. akcionárov v ďalších mesiacoch, či príde do Trnavy strategický partner, investor, sponzor a podobne.  Budúcnosť klubu, ani tú najbližšiu, dnes nevie odhadnúť asi nikto. Možno ani samotní súčasní mecenáši. Preto nemá zmysel ďalej polemizovať a špekulovať, čo bude. Zostáva len vyčkať, ako sa situáciu vyvinie a či vzíde niečo zaujímavé zo šuškandy okolo rokovaní s investormi a hľadaní nového majiteľa.