Humus na Tehelnom poli

Pavol Masaryk, aktuálne najlepší strelec najvyššej pivnej futbalovej ligy na Slovensku, v stredu na Tehelnom poli ukázal, akým hovädom sa stal v drese bratislavského Slovana.
Ak niečo v športe nenávidím, tak je to simulovanie a filmovanie. V živote som odohral stovky futbalových zápasov, no nikdy v živote by som si nedovolil spadnúť bez príčiny, za účelom získania výhody, ktorá mi neprináleží. Isteže, viem, že v dnešnom futbale sa padať „musí“. Dokonca si myslím, že to od hráčom vyžadujú samotní tréneri. Najmä v šestnástke či v jej blízkom okolí. Historické pramene si totiž nebudú pamätať, či výsledok ovplyvnil vymyslený pád nejakého hajzlíka, história si pamätá len konečné skóre.
Pavol Masaryk s loptou na nohe obchádzal v 25. minúte derby Slovan – Trnava sedem krokov od trnavskej bránky obrancu Gueyeho. Po kontakte s urasteným Afričanom Pavol Masaryk žoviálne odletel od svojho strážcu na dobré tri kroky. Bol blízko bránky, atakovaný, bez možnosti strelou priamo ohroziť trnavského brankára Rybánskeho. Čo v takom momente napadne prašivého zmrda typu Pavol Masaryk? Jedno – jediné: spadnúť, hodiť sa o zem, nafilmovať faul. Možno z toho niečo bude. A – „světu div se“ – ono z toho niečo bolo – jedenástka!

Pavol Masaryk mal vo svojom špinavom, neférovom konaní dobrého, sebe podobného parťáka – rozhodcu Richarda Havrillu. A teraz moja súkromná dilema: je skutočne pán rozhodca taký primitív, aby zo vzdialenosti niekoľkých metrov odpískal pokutový kop za faul, ktorý faulom evidentne nikdy nebol? Je pán rozhodca Havrilla totálny hlupák, že nedokáže rozoznať nepodarený herecký výkon útočníka Slovana? Toto prosím pekne nebola hraničná situácia, ktorú si pokojne pozrieme spomalene a zo záznamu a potom sme pri televízoroch múdri. Pán Havrilla, nafilmovaný pád Pavla Masaryka bol klasickou ukážkou podlého správania sa futbalistu, za aké sa rozdávajú medzi slušnými ľuďmi žlté karty. V podobných prípadoch ako bol tento by som osobitne zaviedol inštitút kopnutia simulanta do gúľ alebo do riti, nech si dobre zapamätá, že to viac skúšať nemá.

A teraz si odpoviem na niektoré vyššie položené otázky: nemyslím si, že pán Richard Havrilla je primitív. Dokonca si nemyslím ani to, že je totálny hlupák. Lenže problém menom „odpískaná jedenástka za detinsky nafilmovaný pád Pavla Masaryka“ tu zostal. A teda neviem, čo si mám o pánu arbitrovi myslieť.
Bol „kúpený“? Nie som fanúšikom „zaručených“ konšpiračných teórií a podobných volovín, len ma ohromne štve, že sa takéto veci neustále dejú na slovenských trávnikoch. A čo iné má fanúšika po takomto výkone rozhodcu ako prvé napadnúť? Na myseľ sa derú termíny ako úplatok, korupcia, podplácanie…

Nepochopiteľných, zlých a nespravodlivých rozhodnutí som videl v zápasoch desiatky. A budem vidieť ďalšie. Len sa pýtam, dokedy to na Slovensku bude takto pokračovať. Je to humus, hanba, ostuda. Hanbiť sa môže Paľko Masaryk aj Richard Havrilla. Veď môj osemročný syn sa dve sekundy smial na tom, ako ten všivák bez príčiny vystrelil rukami do luftu a hodil sa o zem. V tretej sekunde sa už chytal za hlavu a vytriešťal oči , keď zistil, že pán rozhodca pískol jedenástku.

Je to s vami zlé, páni zo slovenskej funkcionárskej špičky. Už aj druháci na základnej škole vedia, že ste obyčajné kurvy.