Demontáž mena trnavského Spartaka na pokračovanie. Dokedy?

Futbalový Spartak je na kolenách. Herne, personálne, morálne. Gazdovanie súčasného vedenia akciovej spoločnosti Spartak doviedlo klub so suverénne najlepším fanúšikovským zázemím na Slovensku a jednu z najhodnotnejších športových značiek v republike na totálnu mizinu. Logo FC Spartak je pošpinené pôsobením mocipánov vo vedení ako azda nikdy predtým.
Hádam už niet jedinej sezóny, aby sa vo futbalovej Trnave niečo negatívne a nepochopiteľné neudialo. Za ostatné roky boli fanúšikovia svedkami obrovských lapsusov a rán pod pás. Hrubo, tupo, hanebne, bez chrbtovej kosti, bez filozofie, koncepcie, nápadu. Tak konajú majitelia FC Spartak už dlho. Deformácia mena FC Spartak už v súčasnosti dosiahla obludné rozmery.  Verní priaznivci sa pýtajú, kam sa podeli diváci. „Sme tretí, hráme o pohárovú Európu, bojujeme o špicu tabuľky, čo ešte tí ľudia chcú?,“ kladú si otázky ľudia, ktorí strávili v hľadisku trnavského štadióna roky, ba desaťročia.  Tí ľudia sú so svojimi rodinami, na výletoch, v prírode, trávia svoj voľný čas inak, ako sledovaním skorumpovaného futbalu, kvalitatívna úroveň ktorého dnes na Slovensku upadla na stupeň nula. Tí ľudia svojou neúčasťou v hľadisku protestujú proti morálnemu odpadu z Junáckej aj proti arogancii z Koniarekovej.  A sú ich tísíce.
Dosiaľ mi nie je úplne jasné, prečo ľudia z predstavenstva Spartak, a.s., vlastne robia v Trnave futbal. Prečo sú po toľkých utrápených a zbytočných rokoch bez športového úspechu stále tu? Aké sú ich úmysly? Vízie? Čo zamýšľajú robiť s trnavským futbalom? Peniaze na ňom nezarobia,  práve naopak,  nosia do klubovej pokladne svoje vlastné „akože zarobené peniaze“, ľudia s nimi oprávnene stratili trpezlivosť, nenávidia ich, opľúvajú. A oprávnene.

Bolo to vedenie Spartaka, vďaka ktorému sa hralo derby so Slovanom bez divákov. Pohlavári klubu žiadali o zatvorenie štadióna kde sa dalo – na meste, polícii, SFZ. Rozprával som sa s viacerými dôležitými ľuďmi zo všetkých menovaných inštitúcií. Vďaka tomuto vedeniu prišiel trnavský divák o derby. Vďaka tomuto vedeniu sú fanúšikovia tímu osamotení v boji s políciou, médiami, SFZ. Vďaka tomuto vedeniu sú hráči nútení predávať zápasy tipérom (áno, aj také sa v Trnave možno deje…), toto vedenie je zodpovedné za to, že mladí talentovaní odchovanci si nekopnú ani len v B-tíme, preplnenom nezmyselne nakúpenými inostrancami, Poór, Náhlik a spol.  nesú plnú zodpovednosť za totálnu nekomunikáciu a podrazy voči vlastným fanúšikom, títo ľudia sú zodpovední za absolútnu absenciu množstva maličkostí, ktoré sú v dnešnej dobe (píše sa rok 2009, nie 1982, páni!!!) spojené s futbalom,  klubizmom, vernosťou – a v neposlednom rade biznisom.

Tento klub nefunguje. Je zatvorený voči futbalovej verejnosti, nespĺňa elementárne prvky a zásady, ktoré sú vo vyspelých krajinách samozrejmosťou aj v piatej lige. Znevažovanie vlastných zákazníkov (rozumej platiacich divákov) by sa v inom meste majiteľom klubu vypomstilo o poznanie skôr, ako v Trnave. Lebo v Trnave ľudia futbal milujú.

Už som kedysi napísal, že Spartak Trnava nie je butik s handrami, ani nejaká radová firmička, s ktorou si jej majiteľ môže robiť čo za mu zachce. Spartak je pojem, znamená pre futbalových priaznivcov v Trnave a veľmi  širokom okolí viac, ako si ktokoľvek, čo nič podobné nepozná, nevie ani predstaviť. Bohužiaľ, stále platí, že majitelia klubu si so značkou Spartak Trnava robia čo len chcú.

Červeno – čierna zástava v ich rukách im zjavne slúži len na očistenie istých nevábnych partií tela. Dokedy?!