Ak odložím svoje svedomie, Spartak bude do piatich rokov majstrom, hovorí viceprimátor V. Butko

O plánovanej rekonštrukcii trnavskej pešej zóny sa začalo hovoriť už krátko po nástupe nového milénia. Ešte predtým však bolo potrebné uskutočniť výmenu inžinierskych sietí. Hoci niektoré z kritických investícií už realizovali, viaceré dodnes ani nezačali.
Vedenie mesta Trnava dlhé roky prízvukovalo, že pokiaľ nebudú ukončené všetky siete, do modernizácie pešej zóny sa nepustí. V súčasnosti sa skôr zdá, že za zdržaním projektu stojí nielen nedostatok financií v rozpočte, ale aj  skutočnosť, že radnica dodnes nerozhodla o rozsahu a konečnej podobe projektu rekonštrukcie.

„Som za postupnú rekonštrukciu pešej zóny,“ vyhlasuje viceprimátor Butko.

Zatiaľ poslednú renováciu zažila Hlavná ulica pri príležitosti osláv 750. výročia udelenia výsad slobodného kráľovského mesta pred vyše dvoma desaťročiami. „V tom čase išlo jednu z prvých, ak nie vôbec prvú rekonštrukciu centra mesta v takomto rozsahu v rámci Slovenska. Zmodernizovaná pešia zóna vtedy dokonca získala aj medzinárodné architektonické ocenenia,“ spomína viceprimátor mesta Trnava Ing. Vladimír BUTKO. Postupom rokov sa pustili do obnovy centrier aj mnohé ďalšie mestá. Niektoré si z nich urobili takpovediac výkladné skrine.
„Samozrejme, tie samosprávy, ktoré pristúpili k rekonštrukcii pešej zóny neskôr, mali objektívne viacero možností v porovnaní s Trnavou na konci osemdesiatych rokov. Mali väčšiu architekonickú voľnosť, širšiu ponuku materiálov, dodávateľov či možnosť čerpania inšpirácií zo zahraničia. V roku 1988 sa pre vtedajších autorov projektu trnavskej pešej zóny hľadali inšpirácie v zahraničí pochopiteľne len veľmi ťažko,“ pripomína a naznačuje dôvody, prečo nájdeme dnes v mnohých slovenských mestách lepšie vyzerajúce centrá a pešie zóny, akým sa môže pýšiť Trnava.

Ak sa obzrieme o niekoľko rokov naspäť, mesto Trnava prezentovalo snahu získať na dôležitý a finančne náročný projekt obnovy pešej zóny peniaze z operačných programov či európskych fondov. Dodnes sa tak nestalo. „V prípade úspešnosti projektu a získania európskych peňazí sme plánovali obnovenie pešej zóny úplne od základov. Zjednodušene povedané – všetko čo dnes na pešej zóne vidíme, by bolo odstránené, prišlo by k výmene sietí a povrch by bol zrealizovaný takmer kompletne z prírodného kameňa. Táto investícia by si vyžiadala náklady približne 5 až 6 miliónov eur a z môjho pohľadu je úplne nezmyslená.
Osobne by som dal prednosť variantu so zredukovaním zelene a realizáciou nových povrchov. Tu nevylučujem ani prírodný kameň, no nie v prevažujúcej miere. Samozrejme, zastávam názor kompletnej výmeny mobiliáru ako sú osvetlenie, lavičky, a odpadkové koše, s prípadným doplnením drobnej architektúry. Súhlasím s názorom pamiatkárov a architektov, ktorý pojednáva o tom, že stredom zóny by mala viesť naznačená cesta ako odkaz na skutočnú komunikáciu, ktorá tadiaľ historicky viedla. Ak by mesto pristúpilo k rekonštrukcii pešej zóny, prednosť dávam postupnému riešeniu, ktoré by bolo možno rozložené výhľadovo na niekoľko rokov,“ prezentuje svoj pohľad na obnovu pešej zóny Vladimír Butko.

Spôsob rekonštrukcie, ktorý zastáva, by si ročne mohol vyžiadať náklady vo výške približne 300 až 400 – tisíc eur a trval by možno štyri či päť rokov s celkovými nákladmi asi 1,7 milióna eur. Trnavský viceprimátor zároveň zdôrazňuje, že aj v prípade drahšieho projektu by boli stavebné práce rozložené do viacerých etáp. Reálny odhad toho, ako dlho by obnova projektu za vyše päť miliónov eur trvala, neexistuje.
„Dnes sme často kritizovaní za to, že sa v centre mesta nič nerobí. Len nedávno sme zrenovovali priestor pri Pamätníku Osloboditeľov na námestí SNP pri knižnici. Stálo nás to 34-tisíc eur, čo nie je veľká suma. Zrenovovali sme totiž povrchy, lavičky, pribudla zeleň, to všetko na ploche asi 1000 metrov štvorcových. O rok by sme mohli spraviť „facelift“ v časti od evanjelického domu po sochu generála Štefánika – a znovu máme hotový obrovský kus územia. Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom, postupnými krokmi a z bežného rozpočtu, vedie cesta aj k postupnej obnove centra alebo Hlavnej ulice,“ približuje svoje predstavy druhý muž radnice.

Hlavná ulica

V čase vzniku samospráv začiatkom 90. rokov minulého storočia bola Hlavná ulica pomerne čerstvo zrekonštruovaná. Butko však upozorňuje, že v tom čase pred ani nie dvadsiatimi rokmi boli v meste ulice, ktoré nezažili rekonštrukciu dlhé desaťročia a v niektorých prípadoch išlo o lokality, kde sa nič neurobilo od 19. storočia.
Ulice Muzejná, Kapitulská, Haulíkova, Jeruzalemská, Horné Bašty, Františkánska, Vajanského, Kollárova, Námestie sv. Mikuláša, Mestská veža, Mestský amfiteáter, ale aj Štadión Antona Malatinského majú podľa viceprimátora spoločného menovateľa: ide o lokality v centre mesta, ktoré v priebehu ostatných pätnástich rokov sa po dlhých desaťročiach dočkali zásadných zmien.
„Dnes preto nemôžem súhlasiť s kritickými hlasmi poukazujúcimi na nečinnosť samosprávy a poddimenzovanie investícií v centre mesta. Ak si možno spomínate, pred tými pätnástimi rokmi sa naopak ozývala nespokojnosť občanov s tým, že sa robí len v centre. Robilo sa preto, lebo centrum bolo v tej chvíli najboľavejším miestom Trnavy. Po vyriešení týchto problémov sa ťažisko prenieslo do inýcb projektov. Riešili sme štrnásťpercentnú nezamestnanosť a prácu pre ľudí, kreovali strategický plán ekonomického rozvoja mesta, výsledkom ktorého bol najmä príchod automobilky PSA, subdodávateľov a mnohých ďalších firiem. Trnavský kraj patrí medzi špičkové regióny v Európe, čo dokázal nedávno zverejnený prieskum renomovanej agentúry. V konkurencii tisícov iných. Dnes tu máme nezamestnanosť 6 percent, pred krízou bola o ešte o dve percentá nižšia.
Od založenia samosprávy sme riešili bývanie pre ľudí, máme na starosti zeleň, čistotu mesta, detské ihriská. V čase, keď som nastúpil na radnicu, bolo za celý rok skolaudovaných v Trnave 19 bytov. V rokoch 2005 a 2006 to bolo 400 až 500 bytov. Ešte nedávno bolo na úrovni sci-fi starostlivosť o trávniky. Dnes mesto obhospodaruje 190 hektárov zelene, kosíme päťkrát ročne. Máme vytvorený absolútne špičkový systém nakladania s odpadmi – a to po všetkých stránkach. Odvoz a uloženie odpadu, ceny, kontajnerové státia, zberné dvory. V ktorom meste nájdete 180 kontajnerových stojísk v takom stave ako v Trnave? To tiež nepadlo z neba…
Pred ôsmimi rokmi sme dostali do zriaďovateľskej materské a základné školy. V zúboženom stave. Bez zateplenia, málokde nepretekali strechy, bez investícií. Dnes sa o ne staráme. Máme školy, ktoré majú opravené strechy, vymieňame okná, sociálne zariadenia.
Oblasť dopravy si vyžadovala zásadné zásahy mesta. Aj dnes sú špičky, ale ešte nedávno sme tu mali kolapsy. Štát dokončuje obchvat, ktorý bol ešte nedávno v bode nula. Tvrdo sme zaň bojovali. Mnohé mestské komunikácie boli opravené, ročne pribúdajú stovky parkovacích miest. Dotujeme mestskú autobusovú dopravu. Pozrime sa na zastávky, autobusovú stanicu, stav autobusov. Investujeme obrovské prostriedky do mnohých oblastí verejného života a neskromne poviem, že výsledky musí cítiť každý obyvateľ mesta.
Použijem príklad – ktosi mi povedal, že Rimavská Sobota má pekné centrum mesta. Ja som reagoval otázkou: a čo z toho, keď je tam bez práce 30 percent ľudí? Verte mi, že keby som dal bokom svoje svedomie a povedal si, že do päť rokov bude Spartak futbalovým majstrom, tak bude. Keď si poviem, že Trnava bude hrať hokejovú extraligu a do siedmich rokov získa titul, tak ho získa. Keby som si povedal, že každý druhý rok bude slovenský titul v hádzanej patriť Trnave, tak bude. Verte mi.  Slota v Žiline to dokázal – a dokázali by sme to aj my. Ale pýtam sa – bolo by to zodpovedné?!
Chcem tým povedať, že hierarchia hodôt je pre každého iná. My pracujeme v dlhodobom horizonte, snažíme sa hospodáriť zodpovedne, zvládať manažment mesta a zacieliť svoje nasadenie na priority. A tými sú slušný život vo fungujúcom meste,“ vyznal sa na záver Vladimír Butko.