Spojenie dobrého vína a hodnotnej histórie Trnavy opäť priťahovalo
Jedinečnú príležitosť ochutnať desiatky druhov vín a zároveň spoznať skrytú históriu trnavského podzemia využili v rámci 8. ročníka Dňa vínnych pivníc stovky návštevníkov podujatia.
Tri desiatky pivníc a zrenovované priestory Ortodoxnej synagógy ponúkli pútnikom nielen koštovku lahodného nápoja, ale aj plnohodnotné spoznávanie histórie starobylej Trnavy.
Ortogoxná synagóga na Haulíkovej ulici. Jediná zastávka na povrchu
Situovanie podujatia do centra mesta dýchajúceho neopakovateľnou atmosférou si pochvaľoval aj organizátor akcie Eduard Krištofovič z Trnavského spolku priateľov vína Vincech. “Ide o slovenský unikát. S takým počtom krásnych podzemných priestorov na úzkom priestore vymedzenom hradbami sa môže pochváliť len málokto,” zdôraznil ešte pred začiatkom ôsmeho pokračovania Dňa vínnych pivníc.
Približne sedem stoviek účastníkov podujatia, putujúcich z pivnice do pivnice s neprehliadnuteľnými žltými kapsičkami na hrudi, mali v sobotu možnosť ochutnávať vína od štyroch desiatok producentov z celého Slovenska a Moravy.
„Rozbehnuté to máme dobre. Ľudia striedajú pivnicu za pivnicou, koštujú, debatujú. Všetko je ako má byť, som spokojný,“ hodnotil s úsmevom E. Krištofovič v sobotu podvečer.
Jedna z najstarších pivníc na Františkánskej
Spokojnosťou žiarila aj partia okolo Trnavčana Petra. Hoci si už presne nedokázali spomenúť, koľké z pivníc navštívili, náladu si pre to pokaziť nenechali. „Okoštovali sme všetko, čo sa nám dostalo pod ruku. Okrem vínka aj dobrý gulášik na Kapitulskej, láka nás aj kapustnica, ktorú podávajú v pivnici na Halenárskej. Tam sa teraz vyberieme,“ ukončil náš rozhovor rozveselený tridsiatnik Peter a prekvapivo istým, ba až tigrím skokom vybehol z historickej pivnice s hlinenou podlahou na Františkánskej ulici.
Tá patrí medzi najstaršie v Trnave. Hoci nie je bežne prístupná verejnosti, Jozef Viskupič, správca nehnuteľnosti, pod ktorou sa mohutná pivnica nachádza, by bol rád, ak by sa z nej v budúcnosti stala napríklad vinotéka.
Starobylá pivnica na Halenárskej ulici
Hlinené podložie sme objavili aj v pivnici podniku Čajka na Halenárskej. Ani tento priestor bežne verejnosti nesprístupňujú. O to vzácnejšie bolo pre pútnikov spoznanie ďalšej vzácnej pamiatky.
Estetický zážitok v spojení s duchovnom si vychutnali milovníci vína v priestoroch nádherne zrekonštruovanej Ortodoxnej synagógy na Haulíkovej ulici. „Ľuďom, ktorí sa zaslúžili o obnovu tohto nádherného priestoru, patrí obrovské uznanie. Ani si nevieme predstaviť, koľko energie a peňazí museli do tohto projektu vložiť,“ svorne konštatovala dvojica päťdesiatnikov decentne popíjajúc biele víno.
Syangóga bola jediným miestom na mape podujatia, ktoré sa nachádzalo na povrchu.
Najmenšia pivnička v hradobnej veži šermiarskeho cechu
Na záver nášho putovania sme neobišli ani najmenšiu pivničku. Či lepšie povedané – kumbálik. Objavili sme ju podzemí hradobnej veže Trnavského šermiarskeho cechu na Františkánskej ulici. Koštovalo sa tu víno z Modranky. „Dobrých ľudí sa veľa zmestí,“ povzbudzovala nás štvorica návštevníkov, aby sme zišli z rebríka až dolu k nim. Pivnička bola, ako inak, „natrieskaná“. Nečudo, pri rozmeroch možno tri krát tri metre to inak ani byť nemohlo.
V centre mesta, vrátanie jeho podzemia, sa to v sobotu len tak hmýrilo žltými taštičkami
Ale tak ako aj v niektorých iných prípadoch, ani pri vínnych pivniciach na veľkosti nezáleží. Podstatná je atmosféra a ľudia, ktorí sa v ich útrobách stretávajú. O tom, že dobrých, ale aj dobre naladených pútnikov za krásami histórie a vynikajúceho vína bolo v sobotu nadostač, pochybovať nemusíte.
Ďalšie fotografie: