Pracujete v zahraničí? Poznáte svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni?

Povinnosti poistencov voči Sociálnej poisťovni týkajúce sa ľudí, ktorí pracujú v Rakúsku, Nemecku a iných členských štátoch EÚ po 1. máji 2011.

Legislatívne pravidlá
Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) podliehajú právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonávajú činnosť. Podľa európskej legislatívny (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004) sa na danú osobu vzťahuje legislatíva len jedného členského štátu. Toto pravidlo platí už od roku 2004 a nemení sa ani od 1. mája 2011, kedy svoje pracovné trhy otvárajú pre našich občanov Rakúsko a Nemecko. Vo všeobecnosti to znamená, že na občana sa budú vzťahovať rakúske, resp. nemecké právne predpisy sociálneho a zdravotného poistenia aj napriek tomu, že má bydlisko na Slovensku, alebo tu má sídlo jeho zamestnávateľ. O svojich povinnostiach a právach podľa rakúskej, resp. nemeckej legislatívy sa preto musí takýto občan informovať v príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia daného členského štátu EÚ, v ktorom bude činnosť vykonávať.

Podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ak osoba podlieha povinnému poisteniu v jednom členskom štáte EÚ, nemôže byť dobrovoľne poistená v inom členskom štáte EÚ, teda ani na Slovensku. Vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých pre danú časť sociálneho zabezpečenia (nemocenské dávky, dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky) existuje výber medzi niekoľkými systémami dobrovoľného poistenia, daná osoba vstúpi do systému dobrovoľného poistenia členského štátu EÚ, ktorý si zvolí. To znamená, že ak v členskom štáte EÚ, v ktorom osoba činnosť vykonáva, existuje len dobrovoľné nemocenské poistenie a/alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, osoba si môže zvoliť, v ktorom členskom štáte EÚ sa na uvedené druhy poistenia dobrovoľne poistí. Toto neplatí v súvislosti s dôchodkovým poistením, kedy je možný súbeh povinného dôchodkového poistenia v jednom členskom štáte EÚ a dobrovoľného dôchodkového poistenia v inom členskom štáte EÚ, to znamená, že aj na Slovensku, avšak  za predpokladu, ak daná osoba v niektorej etape svojej kariéry podliehala povinnému dôchodkovému poistenia na Slovensku ako osoba zamestnaná alebo SZČO.

Ilustračné foto: yell.com

Povinnosti poistenca voči Sociálnej poisťovni pred odchodom na prácu v zahraničí
V súvislosti so začiatkom výkonu činnosti zamestnanca alebo SZČO v inom členskom štáte EÚ, takýto klient nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť, ak v tom čase nie je na území Slovenska poistencom. Ak je na území SR povinne poistenou SZČO, je potrebné vyplniť Registračný list Fyzickej osoby a do 8 dní oznámiť zmenu štátu výkonu práce (v prípade zamestnanca tak urobí v rovnakej lehote jeho zamestnávateľ).

O vyslanie zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby je potrebné požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne žiadosťou o vystavenie formulára E 101 pokiaľ možno vopred. Súbeh zamestnania a/alebo samostatnej zárobkovej činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EÚ zamestnanec /SZČO oznámi v prípade bydliska na Slovensku Sociálnej poisťovni, ústredie prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Ak Sociálna poisťovňa nepotvrdí príslušnosť slovenskej legislatívy, zamestnávateľ je povinný zamestnanca, ktorého sa to týka, odhlásiť z povinného sociálneho poistenia a povinne poistená SZČO je povinná podať odhlášku z povinného poistenia.

V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia/dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v SR a vzniku povinného nemocenského poistenia/povinného poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte EÚ je potrebné podať na Slovensku odhlášku z dobrovoľného nemocenského poistenia/dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení v SR je pri vzniku povinného dôchodkového poistenia v inom členskom štáte EÚ potrebné podať odhlášku len v prípade, ak osoba predtým nepodliehala legislatíve SR na základe činnosti zamestnanca alebo SZČO alebo ako dôsledok činnosti zamestnanca alebo SZČO.)

Našim klientom v ich konkrétnej životnej situácii poradí príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Informácie môžu získať aj na webovej stránke www.socpoist.sk , alebo prostredníctvom call centra na t.č. 02/59 248 967.

Nárok na dôchodok
Poistencovi, ktorý bol dôchodkovo poistený podľa právnych predpisov viacerých členských štátov Európskej únie (EÚ), po splnení podmienok nároku na dôchodok stanovených uvedenými právnymi predpismi vznikne nárok na dôchodok podľa právneho predpisu každého z týchto štátov. Každý z členských štátov EÚ upravuje podmienky nároku na jednotlivé druhy dôchodkov rôzne.

Nárok na dôchodok z dôchodkového poistenia konkrétneho štátu vznikne vtedy, ak poistenec, ktorý podľa právnych predpisov daného štátu získal aspoň jeden rok dôchodkového poistenia, splnil podmienky nároku na dôchodok stanovené právnymi predpismi tohto štátu. Poistencovi, ktorý napríklad získal aspoň jeden rok poistenia aj podľa právnych predpisov Rakúskej republiky alebo Spolkovej republiky Nemecko a splnil podmienky nároku na dôchodok stanovené právnymi predpismi platnými na jeho území, bude tento štát vyplácať dôchodok v sume zodpovedajúcej dobe poistenia získanej podľa svojich právnych predpisov.

Ak by poistenec získal podľa právnych predpisov členského štátu EÚ obdobie poistenia v rozsahu kratšom ako jeden rok, tento členský štát mu nie je povinný za toto obdobie priznať dôchodok, avšak len za podmienky, že zohľadnením tohto obdobia nezískava podľa právnych predpisov tohto štátu žiaden nárok na dôchodok. Obdobie poistenia kratšie ako jeden rok potom zhodnotí na účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy ten členský štát EÚ, v ktorom bol poistenec naposledy dôchodkovo poistený.

Koordinačné nariadenia Európskej únie umožňujú členským štátom EÚ vzájomné hodnotenie dôb poistenia. To znamená, že ak osoba nezíska podľa právnych predpisov SR potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok, Sociálna poisťovňa prihliadne aj na doby poistenia, ktoré sa započítavajú na dôchodkové účely podľa právnych predpisov Rakúskej republiky alebo Spolkovej republiky Nemecko. Rovnako, za účelom získania potrebnej doby poistenia na vznik nároku na dôchodok podľa právnych predpisov Rakúskej republiky alebo Spolkovej republiky Nemecko, príslušná inštitúcia sociálneho poistenia týchto štátov prihliadne aj na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Dôchodok však bude tak Sociálna poisťovňa ako aj príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Rakúska alebo Nemecka vyplácať len v sume zodpovedajúcej svojej dobe poistenia.

Žiadosť o dôchodok v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie sa podáva inštitúcii sociálneho poistenia toho členského štátu EÚ, na území ktorého má žiadateľ o dôchodok bydlisko alebo, podľa právnych predpisov ktorého bol naposledy poistený. Žiadosť o invalidný dôchodok, ktorého suma podľa príslušných právnych predpisov členského štátu EÚ nezávisí od trvania dôb poistenia alebo bydliska, sa podáva inštitúcii členského štátu EÚ, ktorého právne predpisy boli uplatniteľné v čase, keď vznikla práceneschopnosť, po ktorej nasledovala invalidita alebo v inštitúcii miesta bydliska, ktorá túto žiadosť postúpi prvej uvedenej inštitúcii.

Bližšie vysvetlenie tejto otázky môžu klienti nájsť na internetovej stránke Sociálnej poisťovne http://www.socpoist.sk/dochodkove-poistenie-v-zahranici-a-eu/1665s.

Nárok na peňažnú dávku v prípade choroby a materstva
V Slovenskej republike sa zo systému nemocenského poistenia poskytujú výlučne peňažné dávky v prípade choroby a materstva, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Informácie týkajúce sa zdravotného poistenia, z ktorého sa poskytujú vecné dávky (resp. zdravotná starostlivosť), poskytuje príslušná zdravotná poisťovňa v Slovenskej republike.

Nárok na peňažnú dávku v prípade choroby a materstva si môže oprávnená osoba uplatniť podľa právnych predpisov toho členského štátu EÚ, v ktorom je nemocensky poistená. Teda v prípade nemocenského poistenia napr. v Rakúsku či Nemecku si nárok na peňažnú dávku v chorobe a materstve bude uplatňovať v týchto krajinách, a nie v Sociálnej poisťovni. Každý členský štát EÚ má osobitý systém sociálneho zabezpečenia a iné pravidlá, a preto odporúčame klientom, aby sa vo veci nárokov na peňažné dávky v chorobe a materstve vopred informovali v príslušnej inštitúcii členského štátu EÚ, v ktorom sú nemocensky poistení. (Napr. ak je osoba povinne nemocensky poistená ako SZČO napr. v Rakúsku, nemôže byť dobrovoľne nemocensky poistená v SR).

V prípade slovenských občanov nemocensky poistených v inom členskom štáte EÚ, ktorí napr. počas návštevy na Slovensku ochorejú (resp. ich ošetrujúci lekár sa nachádza v SR), slovenský lekár im vystaví slovenské vnútroštátne tlačivo, prostredníctvom ktorého si následne uplatňujú nároky na peňažné dávky v chorobe alebo materstve v príslušnej inštitúcii iného členského štátu EÚ.

(Doplnenie: Tento postup platí od 1. mája 2010. Do 30. apríla 2010 si takéto osoby uplatňovali nároky na peňažné dávky v chorobe a materstve na príslušných E – formulároch, ktoré im vystavovali a potvrdzovali pobočky Sociálnej poisťovne. Od 1. mája 2010 sa už teda nemusia obracať na Sociálnu poisťovňu. Avšak v praxi sa vyskytujú situácie, že i napriek tomu, že klient v príslušnej inštitúcii iného členského štátu EÚ predloží na uplatnenie nároku na peňažnú dávku v chorobe a materstve slovenské vnútroštátne tlačivo, táto inštitúcia trvá na vystavení E – formulárov. V takýchto prípadoch sa buď priamo príslušná inštitúcia obráti na pobočku Sociálnej poisťovne, ktorú požiada o vystavenie E – formulárov, resp. príslušná inštitúcia EÚ požiada klienta, aby si zabezpečil vystavenie E – formulárov. Ak sú takto pobočky Sociálnej poisťovne požiadané o vystavenie E – formulárov, vystavia formulár E 115 „Žiadosť o peňažné dávky za pracovnú neschopnosť“, formulár E 116 „Lekárska správa o pracovnej neschopnosti (choroba, materstvo, pracovný úraz, choroba z povolania)“ a formulár E 118 „Oznámenie o neuznaní alebo skončení práceneschopnosti“, ku ktorým priložia i slovenské vnútroštátne tlačivo, na základe ktorého boli E -formuláre vystavené. )

Vo všeobecnosti odporúčame klientom, aby sa vo veci nárokov na peňažné dávky v chorobe a materstve a postupov pri ich uplatňovaní vopred informovali v príslušnej inštitúcii členského štátu EÚ, v ktorom sú nemocensky poistení.

V tejto súvislosti by sme radi klientov, ktorí sú nemocensky poistení v Rakúsku upozornili, že nárok na peňažnú dávku v prípade choroby je podľa rakúskych právnych predpisov podmienený dátumom doručenia potvrdenia o pracovnej neschopnosti. Podľa dostupných informácií musí byť toto potvrdenie rakúskej poisťovni predložené do 7 dní.

Klienti, ktorí sa chystajú vykonávať zárobkovú činnosť v inom členskom štáte EÚ a predtým boli nemocensky poistení v SR, môžu požiadať pobočku Sociálnej poisťovne o vystavenie formulára E – 104 „Potvrdenie o úhrne období poistenia, zamestnania alebo bydliska“. Tento formulár im poslúži na preukázanie dôb nemocenského poistenia na účely získania peňažných dávok v prípade choroby a materstva v inom členskom štáte EÚ v prípade, ak je nárok na tieto dávky podmienený dosiahnutím určitého obdobia nemocenského poistenia.

Nárok na dávku v nezamestnanosti
Na rozdiel od iných dávok v oblasti nezamestnanosti sa zásada sčítavania uplatňuje iba vtedy, ak osoba ukončila poslednú dobu poistenia v členskom štáte, v ktorom žiada o dávky. Inými slovami, nezamestnaná osoba by mala žiadať o dávky v nezamestnanosti v štáte, v ktorom bola naposledy zamestnaná (okrem prípadu cezhraničných pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú osobitné pravidlá a tí môžu žiadať o dávku v nezamestnanosti len v štáte bydliska). Takže ak osoba naposledy pracovala v inom členskom štáte EÚ, môže požiadať o dávky v nezamestnanosti v tomto štáte.

Ak si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti cezhraničný pracovník v Slovenskej republike, doby poistenia nadobudnuté napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku sa zohľadnia. Príslušná inštitúcia iného členského štátu EÚ vystaví formulár na požiadanie osoby alebo inštitúcie, ktorá o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhoduje a potvrdí v ňom doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Inštitúcie si poskytujú alebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi prebieha buď priamo medzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov, pričom je presne určená štruktúra, obsah, formát a mechanizmy výmeny dát. Doby poistenia v nezamestnanosti získané v inom členskom štáte EÚ možno započítať na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti, ak sú potvrdené príslušnou inštitúciou tohto iného členského štátu na jednom z týchto dokumentov:

1. formulár E 301 –  POTVRDENIE TÝKAJÚCE SA OBDOBÍ, KTORÉ SA MAJÚ ZOHĽADNIŤ PRE PRIZNANIE DÁVOK V NEZAMESTNANOSTI (s uvedením príslušných článkov nariadenia 883/2004)

2. tzv. prenosný dokument U1- Obdobia, ktoré treba zohľadniť na priznanie dávok v nezamestnanosti

3. papierový SED U002 – Záznam o poistení

Formuláre série  E 300 sa používali vo veci dávky v nezamestnanosti. Do úplnej elektronickej výmeny údajov sa budú používať papierové SED-y resp. prenosné dokumenty, ktoré v oblasti dávky v nezamestnanosti majú označenie „U“ (unemployment). Kontakty na príslušné inštitúcie členských štátov EÚ sú dostupné na web stránke Sociálnej poisťovne http://www.socpoist.sk/prislusne-institucie-clenskych-statov-europskej-unie/32644s.

(tlačová správa)