Šéf projektu Na výslní: „Pocit šťastia je pri výbere bývania mimoriadne dôležitý.“
Projekt Na výslní v Bielom Kostole ponesie mnoho prvkov holandskej architektúry.
S generálnym riaditeľom CERE Invest Gijsom Bootom (na snímke) sa rozprávame o tom, čo vlastne holandská architektúra súčasných obytných sídiel je a čím je zaujímavá a odlišná.
Pán Boot, čo je pre holandskú architektúru obytných sídiel najtypickejšie? Aké sú požiadavky Holanďanov na bývanie?
– Holanďania majú radi rôznorodosť a útulný obytný priestor. Pre našu krajinu je typická radová zástavba. Máme radi, keď „slnko môže krížom prenikať celým domom“, čomu sa architektonický plán prispôsobuje.
Požiadavky na bývanie by sme mohli označiť ako“ prijateľná kvalita“. Ako je všeobecne známe, Holanďania sú veľmi šetrní a preto chcú za svoje peniaze dostať primeranú kvalitu. Do nákladov bývania zaraďujú Holanďania aj cenu energií, preto sú energeticky úsporné technológie u nás také populárne. Je to jednoducho veľmi racionálny pohľad do budúcnosti, ktorý sa obyvateľom takýchto domov určite vypláca.
Do akej miery história a vývoj architektúry zasahujú do dnešných trendov?
– V Holandsku sa nezachovali stavby románskeho slohu a veľmi málo z obdobia gotiky. Domy uvedenej doby boli drevené a vzhľadom na nebezpečie požiarov zákon z roku 1450 predpisoval kamenné múry a pevné strechy. V Amsterdame boli drevené fasády zakázané od roku 1664. Prvé tehlové štítové steny boli zhotovené ako stupňovité. Okrem toho sa tam nachádzali chrliče. Najstaršie čelné štíty boli dekorované vežičkami a cimburím. Stupňovitý čelný štít je pôvodný gotický štýl, ktorý sa dá identifikovať aj na maľbách flámskych maliarov z roku 1400. Čelný štít zostal obľúbeným až do roku 1650. Vo všeobecnosti využívané štýly sa využívali až dodnes, pôsobia priateľsky, provinčne, prirodzene a niekedy sú bohato farebné. Tieto tvary kontrastujú so strohými, čistými, striedmymi a jasnými štýlmi.
Je zrejmé, že projekt Na výslní v Bielom Kostole ponesie aspoň časť týchto charakteristík.
– Architektúra v Bielom Kostole sleduje tieto charakteristiky a princípy. Budované domy v tejto zóne sú jedinečné, pôsobia priateľsky a ponúkajú ich obyvateľom útulné, moderné, rodinné, bezpečné a slnkom zaliate prostredie.
Energeticky úsporné domy sa tešia veľkej obľube. Aké materiály sa pri stavbách tohto typu najviac používajú?
– Najpopulárnejším stavebným materiálom je klasická tehla. Tehly s rozmermi 5,5 x 10,5×21 centimetrov sa najčastejšie používajú na fasády. Oveľa viac ako omietka. Kedysi sa tehly používali aj na vnútorné aj na vonkajšie steny, spájali sa kotvami a boli oddelené medzerami, ktoré sa neskôr vypĺňali penou kvôli lepšej izolácii. V súčasnosti sa vnútorné steny z tehál nahrádzajú betónom alebo tehlami väčších rozmerov.
Koľko izieb pripadá priemerne na obyvateľa bytu či domu?
– Rodinný dom má obvykle tri spálne (rodičia a každé z detí). Architekti túto požiadavku zohľadňujú. Všeobecne platí, že malý byt má okolo 70 metrov štvorcových a tzv. normálny okolo 100 metrov štvorcových a viac. Napriek vyššej cene za meter štvorcový je tento spôsob bývania veľmi obľúbený.
Čo je pre holandský dom najtypickejším rysom? Čo by Slováka mohlo prekvapiť?
– Vstupné dvere holandského domu neústia priamo do obývacej časti, ale do chodby a z nej sa potom pokračuje po schodoch do spální, obývačky a kuchyne. Holanďania sa snažia vytvárať si útulný domov. A čo je možno takisto zaujímavé, nikdy večer nazaťahujú okná záclonami a nevadí im, ak prechádzajúci vidia ich útulný priestor.
Ako ste uviedli, Holanďania sú šetrní. Aký je ich prístup k nízkoenergetickému konceptu bývania, ktorý nepatrí k najlacnejším?
– Mimoriadne pozitívny. Celkove sa prístup ľudí dá hodnotiť tak, že sa riadia myšlienkou o zodpovednosti k životnému prostrediu a budúcim generáciám. Cena energií stúpa rok od roka a tak sa energetické úspory stávajú nutnosťou. Holanďania sú vo všeobecnosti zvyknutí na nižšiu teplotu v byte. Dvadsať stupňov by určite Slováci považovali za veľmi nízku teplotu. Holanďan si radšej oblečie sveter, ako by zvyšoval vnútornú teplotu bytu. Rozhodujúcim faktorom je pre nich určite stúpajúca cena energií.
Je stavba domu finančne náročná a ako v Holandsku túto situáciu riešite?
– Celosvetová finančná kríza mala vplyv aj na situáciu v Holandsku. Samozrejme, že požičky na výstavbu domu sú možné, ale kľúčovým faktorom pre banky je príjem žiadateľa a vlastný vklad do stavby. Čiže obdobný ako na Slovensku, či v Čechách.
Podporuje štát výstavbu domov a bytov?
– Áno, holandská vláda vo všeobecnosti podporuje svojich občanov, aby kupovali do vlastníctva domy. Existuje zákon na “podporu vlastníctva nehnuteľnost,” ktorý umožňuje získať podporu na kúpu, ktorá pozostáva z ročného príspevku na zníženie záťaže následkom splátok istiny a úrokov. Mnohé miestne verejné správy ponúkajú pri kúpe prvého domu tzv. štartovaciu pôžičku, ktorá v prvom roku nebude zúročená a splátka istiny sa posúva o niekoľko rokov a takto kupujúci môže získať prostriedky na vybavenie domu počas prvých rokov. Okrem toho existuje Národný záručný hypotekárny fond, ktorý ručí, že prijímateľ hypotéky, ktorý nebude schopný splácať hypotéku a bude musieť predať dom alebo byt, nebude dlhovať, ak predajná cena nebude dostatočná na pokrytie vrátenia hypotéky.
Aká je hypotekárna politika bánk? Ako sa pohybujú úroky?
– Úverová kríza má svoj dopad na poskytovanie hypoték aj v Holandsku. Avšak úroková miera hypoték je stale veľmi zaujímavá. 10 fixovaných – pevných úrokových mier sa pohybuje medzi 4,8% až do 5,2%. Poskytnutie úveru a kritériá bánk sú závislé na konkrétnej situácii žiadateľa o hypotekárny úver.
Často sa v súvislosti s holandským bývaním hovorí o skvelom využití záhrad a predzáhrad. Každá z týchto častí má svoj účel a líši sa výzorom. Aké sú ich špecifiká a čím sú zaujímavé?
– Predzáhradka je priestor, ktorý je viditeľný na prvý pohľad. Tu rodina nezvykne sedieť a tráviť voľný čas. Stav predzáhradky je skôr vyjadrením postoja obyvateľa k verejnému priestoru. Je charakteristická výzdobou tulipánmi, /kvitnú od marca do konca júna/ a inými okrasnými rastlinami a väčšinou kvalitne záhradnícky ošetrená. Zadná časť záhrady naopak slúži k usporadúvaniu párty, je miestom stretnutí s priateľmi a rodinou. Obyvkle má kvalitne upravený a pestovaný trávnik a živé ploty oddeľujú jedného suseda od druhého.Všeobecne však platí, že Holanďania uprednostňujú vlastníctvo hoci i malej záhradky. Vyplýva to aj z nedostatku miesta. Holandsko je viac ako o 15 percent menšie ako Slovensko, pričom 18 percent teritória je voda. Holandsko má však aj trikrát viac obyvateľov ako Slovensko. Áno, máme radi záhrady a keď je to čo i len trochu možné, budujeme ich.
Čo je podľa vás pre obyvateľa domu najdôležitejšie? Veľkosť domu, lokalita, možnosť mať záhradu, dostupnosť k väčšiemu mestu ? Čo je pri výbere domu najdôležitejšie?
– Je to veľmi individuálne. Mladá rodina s deťmi má iné požiadavky na bývanie ako bezdetný pár, či individuálny záujemca. Odpoveď na túto otázku pramení však aj faktu, či si tento dom môžem dovoliť. Veľkú rolu tu zohráva aj pocit bezpečia danej lokality, možnosť trávenia voľného času v blízkosti domu, dostupnosť do zamestnania. No najdôležitejšou otázkou pre Holanďanov je odpoveď na otázku, či budú v novom dome, či byte šťastní.
Lenka STRELECKÁ
Ulož ako PDF