Mesto chce do štyroch rokov spojiť cyklochodníkmi centrum s okrajovými časťami

Krívajúca slovenská legislatíva, nedostatočný systém financovania projektov cyklotrás, chodníkov a ciest, ale aj mentálna úroveň slovenských vodičov, ktorí cyklistov na cestách stále považujú za rušivý element a ľudí druhej kategórie, ktorí na „ich“ cestách nemajú čo robiť a iba prekážajú.

Tak možno v kocke zhrnúť najväčšie problémy, ktoré brzdia rozvoj bezpečnej cyklistickej dopravy v mestách aj mimo nich, ktoré vzišli z verejnej konferencie o cyklistickej doprave v meste Trnava. Tá sa uskutočnila v stredu 5. septembra v priestoroch trnavskej radnice za účasti aktivistov, zástupcov občianskych združení, úradníkov, dopravných policajtov a ďalších hostí.

Podujatie usporiadali nezisková organizácia Bronco, organizátori poduajtia Bercajgel a Cyklokoalícia Bratislava v spolupráci s mestom Trnava.

FOTO: Peter Lančarič / gelko production

Prvý príspevok predniesol Miroslav Kadlíček z Mestského úradu v Trnave. Jeho agendou je, okrem iného, aj projekt koncepcie rozvoja cyklotrás na území mesta.

Ako pripomenul účastníkom konferencie, v meste Trnava v súčasnosti funguje 9 kilometrov cyklotrás. Pre ďalších viac ako šesť kilometrov je vypracovaná projektová dokumentácia. Navrhované cyklotrasy, ktoré majú v budúcnosti kompletne pokryť územie mesta, dosahujú dĺžku 36 kilometrov. Predpokladané náklady na ich realizáciu dosiahnu asi 3,3 milióna eur.

„Faktom je, že Trnava je pre mestskú cyklistiku ideálnym mestom s tradíciou. Základnými pozitívnymi faktormi pre jej ďalší rozvoj sú rovinatý charakter územia a krátke prepravné vzdialenosti,“ pripomenul Kadlíček.

Podľa výsledkov dopravného sociologického prieskumu z roku 2007 využívalo pravidelne bicykel ako hlavný dopravný prostriedok necelých sedem percent Trnavčanov. Pritom bicykel vlastní približne 44-tisíc ľudí. Je teda zrejmé, že správna motivácia vo forme budovania bezpečných ciest pre cyklistov má veľkú nádej padnúť na úrodnú pôdu.

Rovnaký prieskum spred piatich rokov ukázal, že najviac Trnavčanov, asi 44% chodí peši, 35% využíva auto, 15% hromadnú dopravu a necelých 7 percent bicykel.

Existuje predpoklad, že percentuálny počet cyklistov sa v ostatných mesiacoch a rokoch v porovnaní s rokom 2007 zvýšil.

„Prioritou mesta je v priebehu štyroch rokov prepojiť centrum mesta s okrajovými časťami ako sú Kamenný mlyn, Štrky, Kopánka a Modranka bezpečnými cyklotrasami,“ predstavil zámery samosprávy.

Ešte v tomto roku dobuduje mesto cyklochodník na Vansovej ulici v smere od Okružného námestia po železničné priecestie pred Kamenným mlynom, v blízkej budúcnosti sa pripravuje sa aj realizácia označeného cyklochodníka na ulici Štefana Moyezesa.

Mesto bude uvažovať aj nad možnosťou umožniť cyklistom využívať jazdu v protismere niektorých jednosmerných ulíc či na pešej zóne a Trojičnom námestí Tieto prvky sú nielen vo svete, ale už aj na Slovensku, úplne bežné.

FOTO: Peter Lančarič / gelko production

Zástupca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Peter Klučka zoznámil prítomných s pripravovaným návrhom Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku.

Ako zdôraznil hneď na úvod svojho vystúpenia, „tento materiál nepripravujú úradníci od stola, ale kolektív odborníkov v spolupráci s aktivistami, občianskymi združeniami a členmi cyklokoalícií„.

Cieľom strategického materiálu, ktorý bude predložený na jar 2013 Vláde SR je v prvom rade podľa Klučku „uznanie cyklistickej dopravy ako rovnocenného druhu dopravy a zlepšenie vnímania cyklistov ako plnohodnotných účastníkov cestnej dopravy„.

Klučka tiež zdôraznil potrebu posilňovania cykloturistiky ako dôležitého segmentu cestovného ruchu s veľkým potenciálom pre rozvoj vidieka.

„Je potrebné docieliť, aby vodiči uznávali a rešpektovali cyklistov tak, ako je tomu vo vyspelých krajinách. Cyklisti nie sú žiadni občania druhej kategórie, za akých ich veľa ľudí na Slovensku stále považuje. Zmeny sa musia udiať najmä v hlavách ľudí, a to istý čas potrvá,“ poukázal.

Ako dodal, zlepšenie situácie v oblasti rozvoja bezpečných cyklotrás je podmienené zmenami v legislatíve, infraštruktúre, financovaní a v oblasti osvety, výskumu a vzdelávania.

Zástupcovia OZ Cyklokoalícia Bratislava Tomáš Peciar, Daniel Ďuriš a Vera Kiseľová, ktorí už niekoľko rokov úspešne monitorujú a pripomienkujú stav verejných priestorov z hľadiska bezbariérovosti nielen pre cyklistov, ale aj peších, predstavili vo svojom príspevku mnohé konkrétne príklady riešenia z vyspelých krajín.

„Trnava úspešne napreduje. Budujú sa nové chodníky, v pláne sú ďalšie. Percento obyvateľov, pre ktorých je bicykel hlavným dopravným prostriedkom je tu v porovnaní s inými mestami pomerne vysoký. Ale vždy je čo zlepšovať,“ uviedol T. Peciar a pripomenul, že okrem budovania samotných ciest pre cyklistov je dôležité myslieť aj na doplnkovú infraštruktúru ako sú napríklad moderné cyklostojany či v zahraničí obľúbený systém zdieľania mestských bicyklov Bikesharing.

Vo verejnej diskusii na záver konferencie padlo aj niekoľko zaujímavých návrhov a podnetov, o ktorých diskutovali účastníci poduajtia s mestskými úradníkmi či dopravnými policajtmi.

Aj preto hodnotia organizátori konferencie Adam Peciar a Matúš Hlinčík podujatie ako úspešné. „Vnímame to ako pozitívny vstup do ďalších rokovaní, v ktorých chceme na úrovni verejnosť – samospráva – polícia – úrady pokračovať aj v budúcnosti,“ zhodnotili pripomínajúc, že téma „mestskej cyklistiky je v súčasnosti čoraz aktuálnejšou, a preto je jej potrebné zo strany kompetentných venovať zodpovedajúcu pozornosť“.

Doplnkovou súčasťou stredajšej konferencie bola aj čoraz populárnejšia cyklojazda Bercajgel.

Večernými ulicami mesta sa previezol rekordný počet 268 cyklistov. Predchádzajúci rekordný zápis z konca augusta bol prekonaný o 42 účastníkov.