Signatári petície o zachovaní lokality pri Kamennom mlyne v pôvodnom stave neuspeli

S petíciou podpísanou takmer 1000 obyvateľmi Trnavy, ktorí žiadajú poslancov a mesto Trnava o zachovanie územia pri Kamennom mlyne v súčasnej podobe, sa na utorňajšom rokovaní mestského zastupiteľstva zaoberali trnavskí poslanci.

Signatári a občianski aktivisti požadujú zachovanie platného územného plánu v lokalite Za traťou a nepovolenie zmien v prospech výstavby takmer 30 nových rodinných domov pri vodnom zdroji neďaleko hlavného parkoviska v Kamennom mlyne, zachovanie cyklochodníkov a chodníkov pre peších v lesoparku a zabránenie narušeniu chodníka cestou pre motorové vozidlá, žiadajú zachovanie Kamenného mlyna a jeho blízkeho okolia, vrátane zeleného izolačného pásu, v prírodnom stave bez zástavby a napokon sa domáhajú aj zmeny územného plánu v území v navrhovanej lokalite IBV Kamenný mlyn za cintorínom na funkciu parkov a lesoparkov.

Výstavba domov a bytoviek podľa občianskych aktivistov a signatárov petície môže významne narušiť prírodný, rekreačný a oddychový charakter lesoparku a Kamenného mlyna, a zároveň by prišlo k vybudovaniu cesty pre motorové vozidlá cez chodník a cyklochodník v lesoparku.

V týchto priestoroch má vzniknúť malá okružná križovatka, odkiaľ má viesť cez chodník spojovacia komunikácia na pozemky IBV Kamenný mlyn

Spravodajcom materiálu bol bývalý primátor mesta Štefan Bošnák. Ako vysvetlil k prvému bodu petičnej požiadavky, o povolenie spracovanie zmien územného plánu v súvislosti s plánovanou výstavbou rodinných domov v ochrannom pásme vodného zdroja požiadali vlastníci pozemkov. „Poslanci povolili spracovanie zmien len pri vodnom zdroji, ostatné požiadavky vlastníkov súvisiace s výstavbou v zelenom páse pri Kamennej ceste boli zamietnuté na septembrovom zastupiteľstve,“ priblížil. V procese spracovania podkladov sa k návrhu zmeny územného plánu vyjadrí niekoľko desiatok dotknutých subjektov, úradov, orgánov štátnej správy či samosprávy. K vyjadreniam jednotlivých orgánov a celkovému materiálu sa bude môcť vyjadrovať aj verejnosť v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

„Výstavba cesty, ktorá má križovať súčasný chodník cez lesopark pri stĺpoch vysokého napätia je súčasťou plánovaného západného cestného okruhu mesta, ktorý spojí v budúcnosti lokality Za traťou aj IBV Kamenný mlyn s Bratislavskou cestou. Táto požiadavka v petícii nemôže byť realizovaná, pretože táto komunikácia odbremení dopravné zaťaženie na Prednádraží a Hospodárskej ulici. Navyše, v ľavej časti od Kamennej cesty je vydané platné územné rozhodnutie, v pravej časti od lokality Za traťou stavebné povolenie,“ priblížil spravodajca materiálu Š. Bošnák.

Ako ďalej poznamenal, tretia požiadavka o zachovanie Kamenného mlyna a jeho okolia bez zástavby, vrátane zeleného izolačného pásu, je prakticky bezpredmetná, pretože podľa jeho slov plánované aktivity nijako nezasahujú do areálu Kamenného mlyna, jeho rekreačného charakteru, do lesoparku či ďalšej zelene.

„Výstavba IBV Kamenný mlyn je podmienená vysokým podielom izolačnej zelene, čím nepríde k narušeniu samotnej rekreačnej zóny,“ skonštatoval a upozornil, že z dôvodov už realizovaných vysokých investícií v podobe výstavby kanalizácie, pripravovanej realizácie vodovodu, ako aj ďalších vyvolaných investícií či spätného výkupu pozemkov, nie je možné vrátiť územný plán do pôvodného stavu po 20 rokoch prípravných prác. Preto štvrtú požiadavku v petícii považuje mesto rovnako za nereálnu.

Štúdia podľa Bošnáka musí pred schválením spĺňať všetky sprísnené požiadavky a normatívy na nižšiu hustotu zástavby či vyšší podiel zelene v súlade s platným územným plánom.

„Ak by sme teraz prijali uznesenie o zmene územného plánu, porušili by sme zákon. Preto túto požiadavku nie je možné akceptovať,“ vysvetlil exprimátor.

Poslanec Matej Lančarič v následnej rozprave zdôraznil, že plánovanú výstavbu pri ochrannom zdroji považuje za veľmi nevhodnú. Pripomenul, že investície podobného charakteru sa pripravujú aj pri Bellušovom vodojeme na Vodárni.

„Chcem apelovať na kolegov poslancov, aby tieto zámery nepodporili, pitná voda je to najvzácnejšie, čo máme,“ vyhlásil.

Územie za cintorínom pripravujú na výstavbu už takmer dve desaťročia

Spätný výkup pozemkov v lokalite IBV Kamenný mlyn považuje v tejto fáze aj Lančarič za nereálny, ale upozornil, že od roku 1993, kedy bola táto zóna schválená na výstavbu rodinných domov, sa v lokalite nič nepostavilo, len sa kšeftovalo s pozemkami.

Nesúhlasí s názorom, že plánovaná výstavba nezasiahne do rekreačnej oblasti Kamenného mlyna. Hluk, prach a následky stavebnej činnosti v jej blízkosti budú mať podľa jeho názoru negatívny dopad na ľudí, flóru a faunu.

Nepáči sa mu ani vyjadrenie odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu, ktorý vo svojej odpovedi poukazuje, že „úrovňové križovania cyklistických chodníkov s cestami pre motorové vozidlá sú bežne užívané v rámci Európy„.

„Závisí, s kým sa porovnávame. Či s Ukrajinou, Albánskom, alebo napríklad s krajinami Beneluxu, ktoré majú veľmi sofistikovane vyriešené križovania cyklochodníkov a cyklisti sú tam doslova pánmi. Podobné riešenie, napríklad miernym navýšením existujúceho chodníka v lesoparku, a zároveň realizáciou podjazdu pre autá, je možné uplatniť aj na navrhovanú komunikáciu z Kamennej cesty do IBV Kamenný mlyn, čím by sa zabránilo nebezpečným stretom chodcov, cyklistov či korčuliarov s autami,“ navrhol nezávislý poslanec s dovetkom, že Kamenný mlyn využívajú tisícky obyvateľov mesta ako jedinú rekreačnú prímestskú lokalitu a práve tento chodník je jedinou prístupovou alternatívou pre peších či rodiny s deťmi smerom od mesta.

Matej Lančarič tiež požaduje, aby mesto zaviazalo investora IBV pri Kamennom mlyne realizovať izolačný pás zelene na západnej strane pri záhradkárskej oblasti ešte skôr, ako začne výstavba domov.

Zastupitelia na základe jeho vystúpenia odsúhlasili prijatie návrhu na hľadanie riešenia mimoúrovňového križovania prístupovej komunikácie s chodníkom cez lesopark do Kamenného mlyna.

Poslanec Jozef Pobiecký vo svojom príspevku poukázal na skutočnosť, že mesto developera zaviazať na pomerne veľkú investíciu v podobe budovania mimoúrovňovej križovatky nemôže.

Ako pripomenul, bolo už vydaných viacero územných a stavebných rozhodnutí, žiadne z nich však investora nezaväzuje k riešeniu križovania cesty s chodníkom touto finančne aj technicky náročnejšou formou. Zostáva len na ústretovosti developera, akým spôsobom sa k tejto téme postaví, skonštatoval.

„V záujme vyššej bezpečnosti je investor podľa jeho vlastného vyjadrenia pripravený osadiť na dotknutom križovaní svetelnú signalizáciu,“ informoval J. Pobiecký.