Počas bojov o Trnavu padlo 120 sovietskych vojakov
Na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla 1945 zdolali a vyhnali sovietske vojská zvyšky nemeckej armády z územia Trnavy a priniesli do nášho mesta slobodu.
Už 68. výročie tejto pamätnej udalosti si v utorok 2. apríla uctilil spomienkou pri Pamätníku osloboditeľov na námestí SNP delegácie mesta Trnava, krajských a štátnych inštitúcií, politických strán a hnutí, Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave a Vojenského archívu v Trnave.
Ako zdôraznil v príhovore primátor mesta Vladimír Butko, slobodu a mier by sme si mali veľmi vážiť, a nie ich brať len ako samozrejmosť.
Riaditeľ Vojenského archívu v Trnave a predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave Jozef Petráš pripomenul, že sovietske prieskumné lietadlá prelietavali ponad Trnavu od 24. marca.
Spomienka na osloboditeľov Trnavy
K prvým bojom v okolí mesta začalo dochádzať v predvečer Veľkonočnej nedele 31. marca 1945.
Na území okresu Trnava zahynulo v bojoch podľa odhadov vojenských historikov viac ako 800 vojakov Červenej armády.
„Boj o Trnavu sa začal dopoludnia 1. apríla. Nemecká armáda mala vybudované obranné postavenia z južnej a juhovýhodnej strany mesta. Rozhodujúcu úlohu pri oslobodzovaní mesta zohrali vojaci prvej gardovej jazdecko-mechanizovanej skupiny generálporučíka Issu Alexandroviča Plijeva. Ako prví vstúpili do Trnavy príslušníci 40. gardového jazdeckého pluku plukovníka Vladimíra Nikolajeviča Makarova, ktorým sa podarilo prekľučkovať cez zátarasy,“ spomína J. Petráš.
Hlavnými ulicami mesta prešla len časť tankov, hlavná časť vojska centrum mesta minula. Tento postup sovietskeho velenia ušetril životy civilného obyvateľstva, ale aj veľké materiálne hodnoty, uvádzajú historické archívy.
Slobodu a mier vybojovali sovietske vojská 1. apríla 1945
Pri oslobodzovaní mesta nezahynul žiaden obyvateľ Trnavy. Boje si vyžiadali životy 120 sovietskych vojakov.
„Našťastie, ustupujúce nemecké vojská sa nestihli surovo pomstiť obyvateľom Trnavy. Stačili však zapáliť sklady potravín a iného materiálu vo vtedajšej Vozovke, budovu stanice či sladovňu. Dva zamínované potravinárske závody rovnako zničiť nestihli. Zásahy granátov poškodili niekoľko budov a domov, dôležité objekty zničené neboli,“ priblížil riaditeľ Vojenského archívu v Trnave J. Petráš.
Ulož ako PDF
Napísal 
