Na horúcu tému cesta cez lesopark pri Kamennom mlyne hovoríme s primátorom Butkom

Poslanci trnavského mestského zastupiteľstva v utorok 16. apríla odsúhlasili urbanistickú štúdiu pripravovanej obytnej zóny IBV Kamenný mlyn.

V lokalite, s ktorou počíta územný plán už 20 rokov, ohraničenej lesoparkom, záhradkárskou osadou a železničným depom, môže vyrásť 250 domov a dve bytovky s 96 bytmi.

Obyvateľov Trnavy negatívne zasiahlo najmä rozhodnutie o dopravnom napojení IBV cez chodník v lesoparku. Táto komunikácia má v budúcnosti slúžiť aj ako západný obchvat Trnavy.

O aktuálnej téme sme aj v snahe o priblíženie problematiky hovorili v stredu 17. apríla 2013 s primátorom mesta Vladimírom Butkom.

Prinášame kompletný prepis rozhovoru.

Vladimír Butko je primátorom Trnavy od decembra 2010

Po tom, ako sa rozpútala vzrušená diskusia o rozhodnutí zastupiteľstva, sa na nás obrátilo viacero poslancov s upozornením, že súčasné zastupiteľstvo len zdedilo rozhodnutie o dopravnom napojení IBV v Kamennom mlyne a nie je v ich silách na tomto rozhodnutí z minulosti už nič zmeniť.
Pán primátor, skúste nám priblížiť, v akom období a akým spôsobom prišlo k tomu, že v územnom pláne mesta je zakreslená cesta, ktorá má byť niekedy v budúcnosti západným obchvatom mesta, a v súčasnosti vedie cez chodník v lesoparku do Kamenného mlyna v úrovňovom križovaní.

– Mám pred sebou územný plán mesta Trnava. Sú v ňom zakreslené už existujúce cestné obchvaty z juhovýchodnej, východnej a severnej strany mesta, ale aj plánované cesty zo západnej strany mesta, ktoré pomôžu vodičom napríklad z Kopánky, Špíglsálu či Prednádražia obísť najviac vyťažené križovatky a ulice.
Mestu, poslancom, primátorovi, už v minulosti záležalo na tom, aby perspektívne mysleli na to, aby sme mali v Trnave obchvat okolo celého mesta. Pýtam sa, či je na tom niečo zlé.
Čiže ide o korektnú požiadavku, ktorá bola umiestnená do územného plánu, odhadujem, ešte v rokoch 1997-98. V tých časoch sme samozrejme ešte ani nechyrovali o mnohých veciach, ktoré sú dnes realitou, spomeniem napríklad lokalitu IBV Za traťou. To je jeden silný moment.
Použijem ďalší príklad. Viete, ktorá z ciest, okrem hlavných ťahov, patrí v Trnave k najvyťaženejším? Clementisova. Keď sa postavíte popoludní o štvrtej – piatej na Clementisovu, uvidíte, že každé tretie auto má hohoveckú alebo piešťanskú značku. Jednoducho tadiaľ prechádzajú na Piešťanskú cestu a ja im v tom nemôžem zabrániť. Toto sa stáva na najsilnejšom a veľmi vyťaženom sídlisku.
A teraz – na západnom okraji mesta bola zakreslená cesta. Ja viem, a vedeli to aj poslanci, že tam existuje chodník aj cyklochodník, ktorý je v konflikte s tou budúcou cestou. Áno, je. A tu dávam podkočiarku, a pokračujem: tento cyklochodník, o ktorom hovoríme, v podstate začína na Cukrovej ulici.
A pýtam sa – koľkokrát ten cyklochodník pretína podobnú cestu, pokiaľ sa dostaneme až do tohto kolízneho bodu v lesoparku? Druhá otázka je – koľkokrát je riešený mimoúrovňovo? Odpoveď poznáme všetci. Samozrejme, ideálne by bolo, keby to bolo nekonfliktné.
Teraz si stavebná komisia aj mestská rada uvedomila, že ak by sme riešili mimoúrovňové križovanie chodníka v lesoparku, stálo by to veľa peňazí. Padlo tam číslo 130-tisíc eur, ale obávam sa, že v prípade podobných projektov inde by tá suma mohla byť aj niekoľkonásobne vyššia. Diskusia na mestskej rade aj stavebnej komisii pokračovala v tom zmysle, že keď máme teraz možno 10 kilometrov cyklochodníkov, tak namiesto toho, aby sme zbytočným spôsobom riešili niečo, čo neexistuje, nejakou konštrukciou, dajme radšej peniaze do navýšenia počtu kilometrov cyklochodníkov na 25 či 30. Táto myšlienka prevládla, a preto poslanci mestského zastupiteľstva súhlasili s úrovňovým križovaním a svetelnou križovatkou.
Potenciálny problém riešilo zastupiteľstvo tak, že uložíme chráničky pre káble, osadí sa verejné osvetlenie a bude tam jednoducho svetelná križovatka, kde si ten chodec, ak to bude treba, vypýta zelenú, ak bude frekvencia vyššia, pôjde križovatka v normálnom režime ako je povedzme na križovatke Bottova-Vansovej.
Ak som správne vyrozumel, takýto je pohľad väčšiny poslaneckého zboru.
A teraz sa na sociálnych sieťach a internete vytvorila situácia, že v Trnave nie je väčšieho problému, ako to, že tí poslanci si dovolili urobiť, čo včera urobili. Rozmýšľal som, že sa k tým diskusiám pripojím, ale potom som si uvedomil, že na sociálnych sieťach sa neuznávajú argumenty. Tak som si povedal, že som primátor a budem sa podľa toho správať. Až raz budem radový občan, potom budem písať pod svojím menom.
Mojím krédom je, že občan má vždy pravdu. Niekedy možno len jedno percento, ale nebudem každému vysvetľovať tých 99 percent, kde pravdu nemá. Nechcem tým povedať, že v tomto prípade má pravdu jedno percento z diskutujúcich.

Pán primátor, 99 pecent obyčajných ľudí – obyvateľov tohto mesta – poukazuje na to, že Kamenný mlyn je jedinou rekreačno-oddychovou lokalitou v Trnave. Aj keď stále viac musíme hovoriť už len o jej pozostatkoch. Spomenuli ste, cyklochodník od Cukrovej križujú viaceré cesty. To je pravda. My tu ale hovoríme o chodníkoch v lesoparku, ktorý ľudia vnímajú úplne inak ako bežné cesty v meste, pretože sem chodia za oddychom, prechádzkami s deťmi, športom, voľnočasovými aktivitami. Kamenný mlyn je ešte stále aspoň v náznakoch nejakým kúskom prírody, ktorý v Trnave máme. Preto obyvatelia Trnavy vnímajú toto miesto a jeho prípadné narušenie citlivejšie ako iné.
Už v minulosti, pred mnohými rokmi, vedelo mesto, že sa tu pripravuje nová obytná zóna, že prídu developeri s komerčným projektom. Budú investovať milióny eur, stavať siete, domy. Pýtam sa, prečo nezaviazalo mesto investora, aby riešil napojenie svojej zóny mimoúrovňovým spôsobom? Vnímam to tak, že developer projektu je úzka skupina ľudí, ktorá zastupuje svoj vlastný záujem, a na druhej strane tu máme 65-tisíc obyvateľov tohto mesta, ktorí vnímajú Kamenáč tak ako som povedal. Prečo mám pocit, a nie som sám, že zástupcovia tohto mesta – či z radnice, poslaneckého zboru, mestského úradu, atď., nie sú na strane svojich občanov, ale skôr sa prikláňajú na stranu developera?

– Je príliš príkre hodnotiť, že mesto je strane developera.

Ale ľudia to tak vnímajú.

– Ľudia to tak vnímajú. Ešte pred niekoľkými rokmi sme nemali zdanie o ďalších etapách IBV Za traťou. IBV Kamenný mlyn tu bola skôr, už pomaly 20 rokov, ale dlho sa s projektom nič nehýbalo. Nebudeme rozoberať prečo, ťažko hodnotiť, môžeme sa len domnievať. Čiže budúci developer aj bez toho, aby mal podmienku alebo ťarchu, aby vybudoval niečo mimoúrovňové, riešil iné takmer neriešiteľné problémy.
V prvej polovici 90. rokov nikoho nenapadlo, tá potreba nebola cítená, čo ľudia zadefinovali dnes vo svojich nespokojných reakciách. Dovtedy sa to riešilo ako bežné križovanie. Čiže problém nám teraz opäť vystúpil. Územie IBV sa pred časom pod konkrétnou skupinou developerov zorganizovalo, a vznikla, čo si ja pamätám, možno už šiesta či siedma vlna nespokojnosti. Ale: všetky predchádzajúce kroky, ktoré majú váhu administratívnych alebo legislatívnych rozhodnutí, vychádzali z nejakého stavu, ktorý tu bol. Ale ten stav tu nebol preto, že by primátor alebo poslanci boli apriori proti svojim občanom.
Možno pred rokom, rokom a pol, vznikol problém, ktorý tu máme v tejto podobe. Poslanci chceli riešiť konflikt medzi záujmom občanov, ktorých ste definovali, a tým riešením, čo tu normálne existuje už možno dvanásť – pätnásť rokov. Včera to poslanci vyriešili tak, že si zastupiteľstvo, väčšinovo, povedalo – v túto chvíľu to urobme tak, že ak bude potrebné, postaví sa svetelná križovatka, ak svetlá nebudú postačovať, tak situáciu vyriešime inak.

Už dnes je jasné, že svetlá stačiť nebudú, pretože o desať, dvadsať či tridsať rokov rokov bude táto cesta súčasťou obchvatu. Momentálne sa lokalita pripravuje na výstavbu asi 250 domov a bude tu bývať možno 1000 ľudí. Pred chvíľou ste priznali chybu mesta, keď ste uviedli, že v 90. rokov nikoho nenapadla potreba riešenia mimoúrovňového križovania.

– Opýtam sa takto: viete, aký bol pred tridsiatimi rokmi v Československej štátnej norme potrebný počet parkovacích miest na sídlisku?

Neviem, tipnem si 0,6 miesta na jeden byt?

– Jedno parkovacie miesto pre päť bytov. So súčasným poznaním si môžeme povedať, že aký blbec mohol vymyslieť takúto normu. Vy hovoríte to isté.

Ale ja tvrdím, že tento problém sa riešil aj pred možno štyrmi-či piatimi rokmi. Neviem, kedy presne boli vydané územné rozhodnutia.

– Nie. Ja chcem povedať, že prvý raz bol takto problém pomenovaný asi pred rokom a pol. Jednoducho, v tých osemdesiatych rokoch ľudia netušili, aký nastane vývoj v automobilovej doprave. Teraz byť generálom po boji a hovoriť, prečo to nebolo hneď, je nekorektné.

Chcem poukázať na to, že na mestskom úrade sedí nejaký úradník, ktorý kedysi pravítkom nakreslil čiaru cez chodník v lesoparku. A to, či bude po tej ceste prechádzať dvadsať, dvetisíc alebo dvadsaťtisíc áut za deň, je v princípe jedno. Pre mňa je podstatné, že niekto tú čiaru v podobe úrovňovej križovatky nakreslil priamo cez jediný lesopark, ktorý v meste máme. A čo je horšie, tá úrovňová križovatka v pôvodne navrhnutom stave prežila celé tie roky až dodnes a nikto z mesta sa nad tým nesnažil zamyslieť v záujme ochrany svojich obyvateľov.
Situácia sa dostala až do súčasnej fázy, kedy sem prichádza developer s mnohomiliónovou investíciou, nič nemusí a mesto nemá žiadne páky na to, aby ho k niečomu zaviazalo. Síce sa pripravuje Memorandum o spolupráci, ale ako vieme, to nie je inšitút, ktorý by investora k niečomu prinútil.

– Pýtam sa: pre koho bude slúžiť križovanie pri Kamennom mlyne? Raz pre všetkých. Dokonalým spôsobom sme podľa môjho názoru zapracovali do štúdie záväzky budúceho investora pri riešení dopravného napojenia zóny bývalého cukrovaru, pretože prvé bude musieť investor zrealizovať dopravné napojenie, až potom môže riešiť svoje vlastné objekty. Riešili sme to pred asi ôsmimi rokmi a toto riešenie napadloz celého mesta dvoch ľudí.
V prípade Kamenného mlyna a chodníka v lesoparku to nenapadlo nikoho. Možno aj preto, že ten problém bol nekonečne vzdialený, rovnako ako prípad severného obchvatu, ktorý bol 30 rokov len čiarou na mape a zahmlenou budúcnosťou. A teraz riešiť do detailu jeden bod, to bolo…

Ide o to, aký je to bod.

– Áno, ale nie vtedy.

Keď mesto tú čiaro kreslilo, lesopark existoval už celé desaťročia. Podľa môjho názoru mesto urobilo veľkú chybu a týmto rozhodnutím Trnavčanom ublížilo.

– O tomto bode by sme mohli, aj v rovine filozofickej, hovoriť celé hodiny. Uvedomujem si veľmi presne, o čo ľuďom ide a o čom hovoria. Ja som teraz povedal kontext, z ktorého bol vytrhnutý jeden problém, kde sú ľudia s tým svojim pocitom doma a majú navrch. Toto si uvedomujem. A o celom kontexte ľudia nechcú a nepotrebujú rozprávať. Aj tomu rozumiem.