V bývalej Botanickej záhrade vysadili 20 nových stromov, pripravujú otvorenie pre verejnosť
Organizátori hudobno-environmentálneho festivalu Ekofest sa podobne ako vlani rozhodli venovať prostriedky z minuloročného podujatia na nákup drevín pre bývalú Botanickú záhradu v areáli MTF STU na sídlisku Prednádražie.
V tomto roku pribudlo v priestoroch tohto jedinečného priestoru medzi Botanickou a Bottovou ulicou vďaka venovanému výťažku z festivalu spolu 20 stromov, ako aj dve balenia semien poľnej trávy s lúčnymi kvetmi.
„Myšlienka Ekofestu vznikla práve s dôrazom na pomoc verejným priestranstvám na území mesta, ktoré sa každoročne snažíme svojou troškou revitalizovať výsadbami kvetov, kríkov či stromov. Botanická záhrada má pre nás špecifiký význam, je to jeden z najhodnotnejších priestorov v meste. Sme radi, že pod odborným dohľadom Kristíny Gerulovej a s pomocou univerzity a dobrovoľníkov sa tento priestor nielen udržiava, ale aj viditeľne skvalitňuje,“ skonštatoval riaditeľ festivalu Ekofest Matej Lančarič.
Sprava K. Gerulová z MTF STU a Matej Lančarič spolu s dobrovoľníkmi a novými prírastkami botanickej záhrady
V priestoroch revitalizovanej záhrady pribudlo opäť viacero zaujímavých drevín. Ich výber si zobrala pod patronát Kristína Gerulová z Ústavu bezpečnostného a environmentálneho inžinierstva MTF v Trnave.
Medzi novými prírastkami nechýbajú Judášovec čínsky a Judášovec kanadský, Hamamel prostredný, Moruša trnavská, Brest poľný, Kustovnica čínska, Ebenovník rajčiakonosný, Bambus alebo Arónia čerešňolistá či kiwi.
„Chod a revitalizáciu záhrady sa snažíme zabezpečovať najmä z grantov a sme veľmi vďační, že aj v tomto roku sa nám ušiel výťažok z Ekofestu. Opäť nám pomohli aj v záhradníctve Hadzima, kde sa nám vždy snažia vychádzať v ústrety, za čo im veľmi ďakujeme.
Z nových drevín nás tešia hamamelisy, ktoré sme chceli už veľmi dlho. Táto krovina kvitne veľmi skoro na jar, kedy ešte v záhrade prakticky nič nie je. Má veľmi zaujímavé kvety. Vybrali sme aj zaujímavé ovocné dreviny ako sú kiwi, ebenovník rajčiakonosný, inak nazývaný aj hurmi kaki či moruše. Práve moruše, navyše s prívlastkom trnavské, už dnes takmer nikto nepestuje a nachádzame ich len zriedka.
Vysadili sme aj Judášovec kanadský, čo je veľmi zaujímavý strom najmä tým, že jeho kvety rastú na kmeni. V záhrade nám pribudol aj trojmetrový bambus. Sadiť sa chystáme aj lúčnu trávu, ktorá podľa nášho názoru patrí do botanickej záhrady omnoho viac ako klasické anglické trávniky. Páči sa nám, že v lúčnej tráve všetko kvitne, vzniká permakultúra a v takomto prostredí je viac života. Veríme, že stromom sa bude u nás dariť a podarí sa im dorásť do dospelého veku,“ skonštatovala K. Gerulová.
Záhrada by nefungovala bez pomoci dobrovoľníkov
Od skorej jari sa naplno rozbehli záhradnícke práce s pomocou dobrovoľníkov.
„Chcem veľmi oceniť pomoc mnohých našich priateľov, ktorí urobili v priebehu minulých týždňov naozaj veľa skvelej práce. Kopec roboty nás však ešte čaká aj v budúcnosti, preto budeme radi za každú pomocnú ruku,“ vyzvala ďalších prípadných záujemcov o pomoc pri ďalšom kultivovaní priestoru bývalej Botanickej záhrady.
Pravidelné a aktuálne informácie o dianí v záhrade sa dozviete na jej facebookovskej stránke.
Otvorenie bývalej Botanickej záhrady pre verejnosť je naplánované na piatok 24. mája 2013 o 14. hodine.
Podľa slov Kristíny Gerulovej v tomto roku by mala záhrada dostať aj oficiálne otváracie hodiny a otvorená bude v priebehu celej sezóny.
Botanická záhrada bola založená pred štyridsiatimi rokmi za účelom praktickej výučby študentov Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave. Vznikala nadšenecky, postupne bola rozšírená až na viac ako tri hektáre. Po čase – v roku 1972 – obohatila záhradu časť hodnotnej zbierky rodiny Smékalovej z Hospodárskej ulice, ktorá sa z mesta odsťahovala. V roku 1974 bola botanická záhrada dokonca začlenená do sústavy botanických záhrad bývalého Československa, odkiaľ ju v osemdesiatych rokoch vyradili.
Vstup do záhrady je cez bránku od nového chodníka spájajúceho Bottovu a Botanickú ulicu.
Ulož ako PDF