Vzácnu botanickú záhradu najprv zachránili pred zánikom, teraz je otvorená pre každého

Nádherná ako nikdy predtým. Aj také hodnotenie si vyslúžila bývalá Botanická záhrada Materiálovotechnologickej fakulty STU (MTF STU) v Trnave, na sídlisku Prednádražie od prvých oficiálnych návštevníkov počas jej slávnostného sprístupnenia verejnosti v piatok 25. mája 2013.

Jeden a štvrť hektárový areál bývalej botanickej záhrady, pôsobiaci ako oáza pokoja uprostred betónu a asfaltu, situovaný medzi Bottovou a Botanickou ulicou, má za sebou zaujímavú históriu. A zdá sa, že vďaka nadšeným a zapáleným ľuďom aj nádejnú budúcnosť.

Po sedemročnej tvrdej a dobrovoľnej drine študentov a pedagógov MTF STU, ale aj nadšencov z radov verejnosti, bývalú Botanickú záhradu po prvý raz v histórii sprístupnili verejnosti.

Tent jedinečný a vzácny priestor, ktorému ešte pred pár rokmi hrozil definitívny zánik, môžu záujemci navštíviť od apríla do októbra každý deň v čase od 9. do 18. hodiny.

FOTOGALÉRIA:

Slávnostnému sprístupneniu záhrady predchádzala prednáška na pôde MTF STU. Desiatky prítomných privítal dekan Oliver Moravčík.

„Snaha o zveľadenie bývalej botanickej záhrady je pre mňa obzvlášť sympatická. Som rád, že mnoho našich študentov, pedagógovia aj verejnosť vykonali pod vedením Kristíny Gerulovej veľmi záslužnú činnosť. Predtým sme možno ani netušili, aké skrýva záhrada bohatstvo,“ poznamenal prof. Moravčík.

Kristína Gerulová z Ústavu bezpečnostného a environmentálneho inžinierstva STU MTF, ktorej sa oprávnene pripisujú najväčšie zásluhy na záchrane a obnove bývalej botanickej záhrady, zoznámila prítomných s históriou záhrady a priblížila neľahký proces jej revitalizácie.

„Najväčší význam tohto priestoru uprostred sídliska je v tom, že sa ho vôbec podarilo zachrániť. Hoci pôvodná botanická záhrada bola väčšia, podstatná časť s najzaujímavejšími drevinami zostala zachovaná dodnes,“ skonštatovala.

Botanickú záhradu založili v roku 1967 na ploche 1,4 hektára. Časť priestoru slúžila pre praktickú výučbu ekologického a poľnohospodársko-sadovníckeho charakteru, dodnes zachovaná časť bola určená pre praktickú výučbu dendrologického charakteru, koncipovaná ako arborétum. V roku 1970 dosiahla plocha botanickej záhrady viac ako 3 hektáre a siahala až na pozemky od dnešného polyfunkčného domu Botanika po detský domov.

„Pokiaľ je nám známe, záhrada nikdy nemala byť prístupná verejnosti. Mala slúžiť len pre pedagogickú či vedeckú činnosť. My sme sa však rozhodli, že tento jedinečný priestor otvoríme pre každého,“ pripomenula Gerulová.

Bývalá botanická záhrada bude k návštevníkom ústretová. Môžu si ju naplno úžívať, chodiť po tráve, dotýkať sa stromov, relaxovať alebo piknikovať.

„V centre mesta je zakázané chodiť po trávniku, u nás to bude iné. Chceme, aby si ľudia záhradu vychutnali zblízka,“ vysvetlila.

V roku 1974 bola botanická záhrada zapojená do sústavy botanických záhrad v ČSSR. V roku 1986, po presťahovaní Pedagogickej fakulty UK do Bratislavy, sa stala súčasťou Materiálovotechnologickej fakulty STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Po „odrezaní“ budovou ľahkých laboratórií a strate pôvodného využitia územia došlo k úpadku hlavných funkcií botanickej záhrady. Nasledujúce dve desaťročia až do roku 2006 chátrala.

Vedenie fakulty pred siedmimi rokmi súhlasilo so zapojením sa do projektu postupnej revitalizácie. Ľudia okolo Kristíny Gerulovej či kolegu Maroša Sirotiaka začali písať projekty, aktívne zhánať prostriedky najmä z grantov. Postupne sa podarilo od roku 2006 dodnes získať 42 500 eur. Všetky boli použité na čistenie priestoru, revitalizačné práce, ale aj nákup nových drevín či osadenie informačných tabuliek.

Za sedem rokov pribudlo v záhrade asi 70 kríkov a stromov, ďalšie menej hodnotné či poškodené dreviny odstránili. Nový lesk priestoru dala aj pravidelná prítomnosť záhradníka. Absolútnou premenou prešila zadná časť záhrady, kde vznikol nový šlapákový chodník a pribudli ovocné stromy, aké inde nenájdete. Úplne na začiatku však bolo potrebné odviezť zo záhrady tony odpadu, ktoré sem nanosili vandali či bezdomovci.

„Revitalizácia botanickej záhrady sa uskutočňuje s minimom peňaží. Ale sme vďační za každé euro. Myslím si, že sme získané prostriedky využili zodpovedne a efektívne. Chcem poďakovať úplne všetkým tým desiatkam a stovkám ľudí, ktorí nám za tých sedem rokov pomáhali, veľmi si ich pomoc vážim,“ vyznala sa K. Gerulová. Dobrovoľníci tu odpracovali vyše 5000 osobohodín.

V bývalej botanickej záhrade sa dnes nachádza viac ako 300 drevín a kríkov.

Otázkou zostáva, či záhrada záhrada niekedy opustí súčasný prívlastok „bývalá“ a stane sa opäť oficiálnou botanickou záhradou.

„Museli by sme splniť pomerne náročné požiadavky orgánu ochrany prírody. Pre fakultu technického zamerania to nie je práve jednoduché. V súčasnosti to pre nás nie je tá najpodstatnejšia otázka,“ vysvetlila.

Medzi najzaujímavejšie pôvodné dreviny patria 45-ročné sekvojovce mamutie, cédre himalájske, kryptomérie japonské, citrónovec trojlistý, korkovníky amurské či ambrovník styraxový.

Za ostatných sedem rokov pribudli ďalšie desiatky hodnotných a zaujímavých drevín a kríkov.