Dopravné prepojenie Prednádražia a Coburgovej ulice mostom je stále aktuálne

O projekte dopravného prepojenia Prednádražia s Bratislavskou ulicou sa hovorí už niekoľko rokov.

Zámer, ktorý by mohol výrazne odľahčiť dopravu v exponovanom čase rannej dopravnej špičky najmä v okolí železničnej stanice a priľahlých uliciach, je pre samotnú mestskú pokladnicu finančne extrémne náročný.

Napriek tomu mesto opätovne vyvíja aktivity v snahe o hľadanie možností realizácie výstavby prepojenia formou cestného mosta ponad železnicu.

„Existujú indície, že v budúcnosti by mohli samosprávy čerpať financie z európskych zdrojov nielen na menšie projekty, ale aj na komplexné riešenia dopravných problémov. Mesto si nechá vypracovať štúdiu dopravného prepojenia a v prípade, že sa objaví možnosť získať zdroje, budeme pripravení,“ vysvetlil vedúci kancelárie primátora Pavol Tomašovič.

Predpokladané dopravné napojenie by mohlo byť riešené pokračovaním ulice J. G. Tajovského, doprava by ďalej pokračovala po moste. Cez Park Janka Kráľa, v mieste dnešnej lávky pre peších preklenie most železničnú trať. Jednou z uvažovaných možností je napojenie sa na Coburgovu a ďalej na Bratislavskú ulicu.

Jednou z možností je prepojenie Prednádražia cez Coburgovu ulicu

Križovatka ulíc Čajkovského-Tajovského-Smetanu. V týchto miestach sa možno v budúcnosti napojí doprava na nový most

Most chcú postaviť cez park a na mieste dnešnej lávky preklenie železnicu

Štúdia má obsahovať riešenie hlavných objemov stavby cesty, chodníka, mosta a súvisiacich stavebných objektov. Súčasťou má byť aj rámcový rozpočet výstavby premostenia.

V rámci objektovej skladby budú súčasťou štúdie aj dopravno-inžinierske podklady križovatiek ulíc Smetanu-Tajovského-Čajkovského, Coburgova-Bratislavská a Petzvalova-Bratislavská, štúdia má obsahovať okrem iného aj analýzu súčasného stavu, dopravnú štúdiu vrátane organizácie dopravy s kapacitným posúdením, návrhom optimálneho dopravného riešenia v dotknutom území a začlenenie navrhovanej investície na širší komunikačný systém mesta.

„Úvahy budúceho prepojenia západnej časti mesta s južnou v snahe eliminovať dopady v kritických miestach boli a sú rôzne. Jednou z možností, ktoré sa otvárali, bolo prepojenie od Kamennej cesty okolo depa a cez areál bývalých TAZ, či dokonca sa spomínala možnosť napojenia pri Kočiššskom. Aktuálne pracujeme s predpokladom, že pre mesto by mohlo byť najvhodnejším riešením umiestnenie prepojenia v rámci vlastného katastra a nazaťažovať dopravu na Kamennej ceste,“ uviedol Tomašovič.

Podľa súčasných predpokladov by výstavba mosta cez Park Janka Kráľa a ponad železnicu nemusela mať ani výraznejšie následky na životné prostredie.

„Súčasné prepočty hovoria o nutnosti výrubu približne len asi 14 stromov, ktoré by samozrejme boli nahradené dvojnásobným počtom nových. Z ekonomického aj technického hľadiska sa ukazuje najlepšou možnosťou realizácia premostenia,“ dodal hovorca radnice s dovetkom, že predpoklad výstavby možno odhadovať v horizonte možno piatich či desiaich rokov.

„Samozrejme, pôjde to asi len v prípade, že sa nám podarí získať iné finančné zdroje, pretože mestský rozpočet na takýto projekt stačiť nebude,“ pripomenul.