V Smoleniciach si pripomenú 100. výročie udelenia patentu vynálezcovi padáka Š. Baničovi

Pred sto rokmi – v auguste 1914 – získal smolenický rodák a vynálezca padáka Štefan Banič americký patent.

Pri príležitosti okrúhleho jubilea udelenia US patentu sa uskutočnia v sobotu 16. augusta v areáli starej školy v smolenickej časti Neštich oslavy 100. výročia tejto významnej dejinnej udalosti.

Súčasťou celodenného podujatia bude medzinárodný seminár, pietny akt pri hrobe Štefana Baniča, zoskoky parašutistov – veteránov aj výstava padákov.

Od 16. hodiny začne kultúrny program spojený s besedami a rozhovormi.

Počas celého dňa bude k dispozícii premietanie záberov zo zoskokov, výstava zberateľských predmetov s výsadkovou tematikou, možnosť zakúpenia suvenírov a získania príležitostnej poštovej pečiatky.

Osobnosť Štefana Baniča dnes v Smoleniciach pripomína malý pamätník a pamätná tabuľa na jeho rodnom dome.

Kompletný program nájdete v priloženom plagáte.

Štefan Banič

Narodil sa v Neštichu (dnes súčasť Smoleníc) v roku 1870, zomrel v Smoleniciach v roku 1941 na zápal pľúc.

V roku 1907 odišiel za prácou do USA.

V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia, v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami.

3. júna 1914 Š. Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla.

25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila za pár stoviek dolárov. Bol čestným členom letectva USA.

Vynález padáka Baničovi nepriniesol bohatstvo ani slávu. Roku 1920 sa vrátil do rodnej obce, žil v ústraní ako murársky majster. O niekoľko rokov sa jeho meno znovu spomínalo, keď s bratom Jánom a súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami spoluobjavili roku 1930 podzemné krásy jaskyne Driny pri Smoleniciach.

Zdroj: Wikipédia