Lemuje Trnávku a meria 7 km. Zoznámte sa s nevšedným návrhom trasy pre cyklistov či bežcov

Príroda toho Trnave veľa nenadelila. V dotyku mesta nie sú lesy, hory, veľká rieka ani jazero. Doteraz sa nepodarilo využiť na rekreačné účely ani okolie Trnavských rybníkov. Svoj voľný čas v prírode na turistiku alebo aktívny oddych na bicykli tak Trnavčania radšej využívajú lokality mimo mesta. Bežci alebo korčuliari sa musia uspokojiť s asfaltovým okruhom na Slávii alebo lesoparkom v Kamennom mlyne. A to je málo.

Aj z týchto dôvodov sa pokúsil trnavský architekt, vo voľnom čase aj rekreačný bežec Peter Osuský, vytvoriť návrh koncepcie vybudovania bezpečnej trasy určenej na prechádzku, resp. trasy pre bežcov, korčuliarov a cyklistov ako doplnok k tým, ktoré sa realizujú a slúžia prevažne na spojenie bývania s prácou a vybavenosťou. Nie sú primárne určené na oddych a rekreáciu.

Cieľom je poskytnúť obyvateľom mesta možnosť aktívne si oddýchnuť, zašportovať si a stráviť svoj voľný čas v čo možno najpríjemnejšom prostredí, ktoré je dané a už dnes existuje.

Šport, relax a zábava na brehoch Trnávky. Raz sa možno stane realitou

Vizualizácia: Ing. arch. Peter Osuský

Brehy Trnávky núkajú často až prekvapivo čarovné zákutia

Tým prostredím je okolie potoka Trnávka, ktorá lemuje nielen rušnejšie časti blízko centra, ale pre mnohých doposiaľ neznáme a až prekvapujúco zaujímavé a čarovné zákutia. Popri Trnávke od Štrkov na severnom až po Modranku na južnom okraji Trnavy vidí Osuský jedinečnú možnosť vytvorenia 7 kilometrového súvislého zeleného pásu naprieč Trnavou, ktorý by mohli Trnavčania využívať na rekreačné športovanie a aktívny oddych.

„S myšlienkou vytvorenia ucelenej trasy popri Trnávke, ktorá spája mestské parky v často nepoznaných a nevužívaných lokalitách, sa pohrávam už niekoľko rokov. Hlavným mottom tohto zámeru je spolupráca všetkých zainteresovaných strán – mestskej samosprávy, štátnych inštitúcií, ale aj verejnosti. Osobne verím, že ak sa spoja sily ľudí, ktorí chcú niečo dokázať a vytvoriť pre seba, svoje deti a obyvateľov Trnavy niečo prínosné a pozitívne, tak sa to môže podariť,“ hovorí Peter Osuský.

Ako realista si zároveň uvedomuje, že uskutočnenie podobného projektu si vyžiada mnoho úsilia, času, a zrejme aj finančných prostriedkov. „Práve preto som sa snažil spojiť existujúce parky a aleje, pričom chýbajúce, alebo inak zanedbané časti stačí v budúcnosti skultivovať, udržiavať, dosadiť stromami a podobne,“ vysvetľuje a pripomína, že tu vidí aj veľký priestor pre občianske aktivity.

„Všetci sa zhodneme na tom, že podobný projekt by privítala drvivá väčšina Trnavčanov. Vidieť to na pozitívnej odozve akcií ako sú trnavské bežecké podujatia, Bercajgel či PSA inline, ktorých sa zúčastňujú tisícky ľudí. A preto zastávam názor, že na zámer by sme sa mali pozerať optimistickou optikou a uvažovať o tom, ako ho zrealizovať, ako vyriešiť problémy, ktoré tu sú, ako sa k nim postaviť čelom. A nie naopak. Ak budeme hovoriť o tom, že je tu kopec problémov, že sa to nedá, že to a to nie je možné alebo je to náročné, tak nič nedosiahneme,“ konštatuje. Takmer celá trasa je už dnes priechodná. Vyšľapanými chodníkmi, poľnými, betónovými alebo asfaltovými cestami.

Veľká časť trasy je prakticky hotová už dnes

V čom konkrétne Osuského návrh spočíva? Azda najviac napovie priložená fotogaléria na konci článku s grafickým znázornením celého 7-kilometrového úseku na reálnom pozadí súčasného stavu v jednotlivých úsekoch s návrhmi riešení, ako ich vidí autor.

Nosnou myšlienkou návrhu je spojenie existujúcich parkov a líniovej zelene naprieč mestom v jeden súvislý zelený celok určený pre oddych, rekreačný šport a relax. Jedinečnosť koncepcie a polohy trasy spočíva v pešej dostupnosť z trnavských štvrtí za pár minút, čo pri Kamennom mlyne, ktorý je z väčšiny štvrtí vzdialený niekoľko kilometrov, povedať nemožno. „Navyše navrhovaná trasa má už v súčasnosti svoj ‚servis‘. Priamo na nej, prípadne v jej blízkosti, sa nachádzajú detské ihriská, reštaurácie, historické centrum, a ďalšie zaujímavé body.“

Trasa má v tejto koncepcii na 7 kilometroch len osem križovaní s hlavnými cestami a približne 70% z nech už dnes pokrýva spevnený povrch v podobe asfaltu. Cesta určená pre cyklistov, korčuliarov, bežcov a prechádzky pri potoku sa nachádza takmer výlučne v existujúcej zeleni, mimo hluku ciest motorových vozidiel, smogu z vozidiel a s odstupom od rušnej cestnej premávky.

Osuský sa snaží eliminovať a minimalizovať trasy pozdĺž ciest ako sú cyklotrasa Zelenečská, Cukrová, Terézie Vansovej a podobne, kde sa nachádza mnoho krížení s cestami. „Tieto trasy majú iný účel. Môj návrh je zameraný na rekreáciu či šport,“ poznamenal. Vníma ich ako chýbajúci a doplňujúci element k existujúcim navrhovaným alebo už dokončeným trasám. Z veľkej miery ich dokonca využíva, ale inak ich prepája.

Ak spojíme sily, dokážeme veľké veci

Uvedomujúc si ťažkosti spojené so hľadaním voľných finančných zdrojov architekt navrhuje v 1. etape uvažovať s doplnením chýbajúcich úsekov pozdĺž Trnávky s existujúcimi úsekmi len vykosením trasy pozdĺž koryta pri Štrkoch, pivovare Sessler a Kalvárii na dráhu v trávniku, ktorá by slúžila v prvej etape pre bežcov v koryte Trnávky alebo krosových cyklistov. „Následne sa ‚vybehajú‘ trasy na bežecké, cyklokrosové. Ľudia si osvoja túto trasu a sami sa budú dožadovať jej komplexného doplnenia,“ myslí si. Dokonca uvažuje s organizovaním športových akcií, tak, aby sa verejnosť jednotlivé lokality bližšie spoznala.

V 2. etape by sa mohlo pristúpiť k vysporiadaniu a prepojeniu hotových úsekov, v 3. etape Peter Osuský predpokladá postupú realizíciu priestorov pri koryte Trnávky zo zatrávnených na asfaltové úseky.

Za veľkú výhodu považuje vlastníctvo dotknutých pozemkov výlučne štátnymi inštitúciami ako sú Policajný zbor SR, Povodie Váhu alebo Fakultná nemocnica Trnava. Ich vysporiadanie by preto nemuselo byť tak problematické ako v prípade množstva rozdrobených súkromných pozemkov.

„Budem rád, ak sa k tomuto návrhu prihlási čo najväčší počet ľudí. Poteší ma záujem predstaviteľov mesta, poslancov, úradníkov, verejnosti. Mojím cieľom nie je robiť si zásluhy alebo niečo podobné. Len sa snažím prispieť svojou troškou, ponúkam myšlienky, nápady, skúsenosti. Ak sa spoja sily, verím, že je možné dokázať veľké veci,“ pripomína trnavský architekt optimisticky s dovetkom, že návrh je iba koncepčným materiálom, nerieši všetky technické, dopravné, priestorové body a podobne.

Na dokreslenie autorom prezentovanej koncepcie zelenej trasy a spojenia trnavských parkov poslúži aj skvelý článok Simonne Jurčovej o historických záhradách a parkoch Trnavy, ktorý zverejnila nedávno na svojom blogu (link tu).

A na úplný záver: aby sme sa neporovnávali s Holanďanmi, Belgičanmi, Dánmi, Rakúšanmi, Nemcami, Čechmi a ďalšími preborníkmi v otázke budovania bezpečných cyklociest a chodníkov pre korčuliarov či bežcov, ktorí sú často aj desiatky rokov pred nami, dôkazy o tom, že veci môžu fungovať a sú uskutočniteľné aj u nás, máme prakticky za humnami.

Pozrite si 5 km dlhý relaxačný okruh pri Senici (link).
Cyklocesta v Seredi (link).
Pekné zvezenie čaká aj obyvateľov v Nitre po nábreží rovnomennej rieky (link).
A, samozrejme, obísť nemôžeme Piešťany (link).

VIDEO: „Prelet“ trasy z vtáčej persektívy

KONCEPCIA TRASY KROK ZA KROKOM OD ŠTRKOV PO MODRANKU
Autor: Ing. arch. Peter Osuský

Faktory na vznik a realizáciu koncepcie

Značná časť takejto trasy je už hotová alebo využíva existujúce chodníky, panelové, alebo inak spevnené cesty na dokončenie alebo menej náročné úpravy ako je budovanie nových trás:

1. Od Štrkov trasa čiastočne využíva existujúcu cestnú komunikáciu na Štrky, resp. kopíruje plánovanú cyklotrasu Mesta Trnava.

2. Na Kalvárii sa nachádza existujúca betónová cesta, na ktorú možno pokryť asfalt, existujúca trasa od Sessleru až po Cukrovar.

3. Od cukrovaru po sad Antona Bernoláka je nový existujúci cyklochodník. Trasa pozdĺž LIDL-u.

4. Cez sad Antona Bernoláka prechádza existujúci horný chodník, ako cyklotrasa a dolný pre peších.

5. V parku pred Evanjelickým domom sa bude realizovať až po námestie SNP rekonštruovaná cyklotrasa aj s existujúcimi chodníkmi.

6. Cez Ružový sad idú existujúce chodníky- t.z. najbližší k Trnávke upraviť rozšírením, alebo preznačiť na navrhovanú trasu.

7. Nové prepojenie cez areál Nemocnice od Kolárovej ulice, pozdĺž Trnávky resp. budovy krajskej polície cez nevyužívaný most pod železnicou a cez odpredávajúci majetok- pozemky nákupného centra- 1. Etapa využiva postupné “odhradenie“ a sprístupnenie areálu nemocnice verejnosti.

8. Po odpredaji existujúcich budov Fakultnej nemocnice, bývalej chirurgie a pôrodníckeho pavilónu bude dostupný priestor nad prekrytou Trnávkou priamo do Vajslovej doliny.

9. V areáli Fakultnej nemocnice je možné existujúcu kotolňu, ako historický objekt, využiť na trnavskú “KunstHalle” alebo loftové priestory.

10. Vajslova dolina – pozdĺž koryta Trnávky s časti využíva existujúce spevnené plochy, resp. bude nutné dorobiť chýbajúcu trasu do Modranky podľa grafických príloh.

11. V Modranke využiť existujúcu trasu pri koryte Trnávky a dorobiť úsek Vodnej ulice až do športového Areálu zdravia.

Autor: Ing. arch. Peter Osuský