Trnava si pripomenula 70. výročie oslobodenia vojskami Červenej armády
Presne pred 70. rokmi, 1. apríla 1945, oslobodila sovietska armáda Trnavu od nemeckých okupantských vojsk počas druhej svetovej vojny.
Historické udalosti si v stredu pri Pomníku osloboditeľov na Námestí SNP pripomenuli zástupcovia mesta Trnava, samosprávneho kraja, poslanci NR SR, Vojenského archívu v Trnave, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ako aj členovia občianskych združení, kultúrnych inštitúcií a obyvatelia mesta.
Bojový front sa na sklonku vojny postupne blížil k Trnave a Bratislave. Prvé prieskumné lietdlá sovietskej armády prelietavali nad Trnavou už od 24. marca.
Prvé výbuchy delostreleckých granátov postupujúcich jednotiek Červenej armády zaznamenali Trnavčania v okolí mesta v noci na 1. apríla.
„Boj o Trnavu sa začal asi o 10. hodine. Rozhodujúcu úlohu zohrali vojaci 1. gardovej jazdecko – mechanizovanej skupiny generálporučíka Plijeva. Ako prví vstúpili do mesta príslušníci 40. gardovo – jazdeckého pluku plk. Makarova. Spolu s nimi postupovali príslušníci 128. gardového a tankového pluku plukovníka Gaponenka. Ohľaduplným postupom vedenia sa podarilo v maximálnej miere ušetriť životy civilného obyvateľstva, ale aj veľké materiálne hodnoty, vrátane historického jadra Trnavy. Počas bojov neprišiel o život žiaden obyvateľ mesta,“ povedal v príhovore počas pietnej spomienky predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave Jozef Petráš.
Rýchlo ustupujúce nemecké vojská sa už nestihli pomstiť na obyvateľoch mesta, stačili zapáliť niekoľko skladov a budov. Nepodarilo sa im zničiť ani zamínované objekty.
Zásahy granátov a požiare zničili len niekoľko domov. „Dôležité objekty zostali zachované. Pre Trnavu zostane veľkonočný 1. apríl 1945 slávnym pamätným dňom,“ pripomenul Petráš.
Pri oslobodzovaní Trnavy zahynulo 120 vojakov Červenej armády, na území okresu padlo asi 800 vojakov.
„Dnes na tomto mieste ďakujem ľuďom, ktorí obetovali život za slobodu. Je ddôležité vzdať hold obetiam, ale nesmieme sa upokojiť tým, že víťazstvo slobody a mieru definitívne vybojovali za nás iní. Sme pokračovateľmi života, preto nesieme zodpovednosť za jeho uchovanie udržaním priestoru pre tolarenciu a myslenie. Pri tomto pomníku si spomeňme nielen na ľudí, ktorí obetovali svoj život, ale hľadajme a vytvárajme reálne cesty smerujúce k vzájomnému porozumeniu, spolupráci bez potláčania práv ostatných,“ prihovoril sa primátor Peter Bročka.
Fotogaléria: