Nemusia vyzerať pekne, hlavne, že pomáhajú. Liečivé tajomstvá húb

Vraj tento rok huby nerastú! Nevadí… Vianočnú kapustnicu nejako vyriešime neskôr, v tomto momente sú dôležitejšie huby, ktoré robia náš život chutnejší, silnejší, zdravší a krajší počas celého roka.

To najlepšie z liečivých húb by sme aj tak márne hľadali v lese. Lepšie pochodíme v lekárni či dokonca v potravinách. Takže, gumáky do kúta, atlas húb do knižnice, tentoraz huby zbierať nebudeme a všetku tú piplavú robotu okolo nich necháme na iných. Nám stačí iba vedieť, aký je z ktorej úžitok.

Liečivé tajomstvo húb sa skrýva v polysacharidoch nazvaných glukány. Nachádzajú sa síce aj v kvasinkách, niektorých obilninách a morských riasach, ale pre ľudský organizmus sú najprirodzenejšie práve glukány z húb.

„Najlepším spôsobom, ako ho získať z liečivých húb čo najviac, je šetrná biotechnologická extrakcia. Pomocou nej sa postupne rozpletú a oddelia jednotlivé zložky húb, ktoré možno využiť na podporné alebo liečebné účely. Huby obsahujú látky, ktoré pomáhajú pri zápaloch, artérioskleróze, vírusových ochoreniach či dokonca onkologických ochoreniach. Medzi najúčinnejšie extrakty patria glukány z plodníc hlivy ustricovej a japonskej huby shii-také (húževnatec jedlý), či reishi (lesklokôrovka obyčajná),“ hovorí Ing. Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures, ktorá sa venuje výskumu účinných zložiek medicínskych húb a výrobe preparátov z nich.

Huba Reishi

Hliva ustricová

Liečivé účinky niektorých húb ako-tak poznali už starí čínski liečitelia, ale až technologický pokrok a s ním súvisiace nové extrakčné techniky umožnili lepšie izolovanie glukánov a experimenty s nimi. Ukázalo sa, že betaglukán dokáže podporiť obnovu tkanív, podporuje tvorbu kmeňových buniek, predlžuje životnosť probiotických buniek, podporuje imunitu a, naopak, v mnohých prípadoch potláča rakovinové bujnenie buniek.

„Z betaglukánu sa stal najviac študovaný imunostimulátor a niet divu, že o preparáty z neho je záujem na celom svete. Veď jeho potvrdené účinky sú fascinujúce. Práve naša spoločnosť má niekoľko patentov na izoláciu vysoko čistého betaglukánu z hlivy ustricovej, ktorý navyše dokážeme spracovať na takú veľkosť, že sa cez steny tenkého čreva ľahko vstrebá do organizmu, kde potom pôsobí,“ vysvetľuje A. Doboly.

Preparáty a výživové doplnky s výťažkom z hlivy ustricovej dobre znášajú malí, veľkí aj starí. Beta glukánom sa nedá predávkovať a doteraz sa neobjavili žiadne jeho nežiaduce vedľajšie účinky. Je to jednoducho zložka huby, ktorá pomáha a neškodí. Užívať ju môže každý, kto chce pomôcť svojej imunite ubrániť telo pred chorobami, ale aj ten, kto už s chorobou – hoci aj veľmi vážnou – bojuje.

Múdra huba?

Rôznorodé problémy s najväčším orgánom tela – s kožou – zas dokáže ponaprávať huba, ktorej sa hovorí múdra, latinsky Pythium oligandrum. Kým betaglukán z hlivy ustricovej dokonale poznajú Slováci, múdru hubu a jej účinky objavili bratia Česi.

„Múdra huba si poradí nielen so zápachom nôh, ale aj s vredmi predkolenia, atopickým ekzémom, psoriázou, mykózami a paradentózou,“ hovorí Radim Klimeš, člen vývojového tímu Múdra huba.

Pôvodne sa Pythium oligandrum používal v poľnohospodárstve na ochranu rastlín. Objav, že by mohol pomáhať aj ľuďom, urobila v podstate náhodou žena, ktorá s hubou pracovala v laboratóriu. Všimla si, že keď jej prášok padol na nohy, menej sa jej potili a nezapáchali. Jej manžel mal veľké problémy s plesňami, a zázrak! Prášok z huby pomohol aj jemu.

Tak sa dal český vedec docent Dáša Veselý, ktorý ako prvý objavil jej účinky na rastliny, do ďalšieho skúmania a prevratné zistenia boli čoskoro na svete: múdra huba je vlastne upír! Parazituje na plesniach spôsobujúcich choroby, živí sa nimi, čím ich likviduje, a keď svoju úlohu splní, sama sa stratí.

„Za štyridsať rokov výskumu sa nestalo, že by huba ostala parazitovať na človeku, pretože ten pre ňu nie je prostredím, v ktorom by prežila,“ vysvetľuje R. Klimeš. „Keď zneškodní parazita, uvoľní priestor bežnej mikroflóre a postihnuté miesto sa tak pekne zahojí.“

Prípravky z múdrej huby nemajú vedľajšie účinky, preto ich môžu užívať aj deti či tehotné ženy. Aká úľava, keď koža konečne nesvrbí, nepáli a nie je podráždená…

Sila z Japonska

Ďalšia „zázračná“ huba shii-také (Lentinula edodes) o svojich účinkoch presvedčila po katastrofe v Hirošime. Ožiarení pacienti mali postihnutú kostnú dreň a zničené biele krvinky, no vďaka tejto hube sa ich telá spamätali. Obsahuje glukán zvaný lentinan, ktorý je dnes v Japonsku uznaný ako patentované liečivo, pretože je schopný aktivovať celý imunitný systém.

Shii-také

Druhou významnou látkou je eritadenín s protivírusovými účinkami, ktorý navyše znižuje hladinu cholesterolu v krvnom sére. Japonské štúdie dokonca priniesli správy o znížení hladiny cholesterolu už po týždni podávania sušenej shii-také! Okrem toho má táto huba aj vysokú výživovú hodnotu – obsah bielkovín je porovnateľný s mäsom, ibaže má podstatne nižší obsah tuku. Príroda jej navyše nadelila vitamíny skupiny B, vitamín D, esenciálne aminokyseliny, draslík aj železo, takže je to doslova vitamínová bomba.

Modrá je dobrá

Do rodiny mikroskopických vláknitých húb, ktoré robia naše životy lepšími, patria aj ušľachtilé plesne. Ušľachtilá plesňová kultúra Penicillium roqueforti sa používa napríklad v Levických mliekárňach pri výrobe syra Niva.

„Do plesňových syrov, ktoré patria medzi syry zrejúce, sa okrem ušľachtilých mliečnych kultúr pridávajú aj špeciálne ušľachtilé plesňové kultúry, ktoré dávajú tomuto typu syra špecifickú chuť, vôňu a majú vplyv aj na jej konzistenciu a typickú mramorovú štruktúru,“ vysvetľuje odborníčka na mliečne výrobky z Levických mliekární Jana Račková.

Pred samotným procesom zrenia sa syr Niva prepicháva, aby sa do bochníkov dostal kyslík, ktorý je nevyhnutný pre rast modrej plesne, a zároveň cez vytvorené otvory unikajú plyny, ktoré vznikajú počas procesu rozmnožovania sa ušľachtilej plesne. „Mnoho ľudí má stále nedôveru voči plesňovým syrom, hoci bolo opakovane dokázané, že modrá pleseň nie je ani náhodou zdraviu škodlivá. Skôr sa ukazuje opak, teda že má okrem výnimočnej chuti aj pozitívne účinky na zdravie,“ hovorí J. Račková.

Výskumy dokázali, že Penicillium roqueforti má prirodzené antimikrobiálne účinky, čo je možno jeden z dôvodov, prečo majú Francúzi – milovníci plesňových syrov – menej úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia než iné európske národy.

Elixír mladosti

Podľa taoistických textov je elixírom večnej mladosti, ba dokonca až nesmrteľnosti huba reishi (Ganoderma lucidum), u nás známa aj ako lesklokôrovka obyčajná.

Rastie na kmeňoch listnatých stromov a leskne sa ako čerstvo navoskovaný lak auta. Za surova asi aj podobne chutí, je totiž tvrdá ako plech. Našťastie, už starí Číňania prišli na spôsob, ako z nej urobiť sirup či tinktúru a využiť tak jej silu. Z pohľadu množstva účinných látok patrí na prvú priečku medzi hubami a v Ázii ju bežne ordinujú aj v nemocniciach, lebo posilňuje imunitný systém, upravuje krvný tlak a hladinu cholesterolu.

Lieči reumu, je účinná proti migréne aj nespavosti a ocenia ju aj astmatici či ľudia so srdcovými problémami (až na láskou zlomené srdce, na to treba iné huby…). Cennou zložkou lesklokôrovky je aj niekoľko desiatok triterpenoidov, ktoré pôsobia protizápalovo, potláčajú rast niektorých nádorov a keďže majú aj protizrážanlivý účinok, pomáhajú v prevencii trombózy.