Petičná akcia za rozšírenie území celoročnej ochrany vlkov pred lovom bude aj v Trnave

Trnavčania sa môžu v stredu 21. októbra pripojiť k petičnej akcii Lesoochranárskeho zoskupenia VLK priamo na Trojičnom námestí.

Vlka obyčajného je na Slovensku možné legálne loviť každý rok od 1. novembra do 15. januára. Do roku 2013 bolo možné vlka loviť všade okrem malých území, kde bola určená jeho celoročná ochrana – v rezerváciách (5. stupeň ochrany) a v migračných oblastiach do ČR a Maďarska (časť Kysúc a Slovenského krasu).

V rokoch 2013 a 2014 sa Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK podarilo dosiahnuť legislatívne zmeny tak, že k územiam celoročnej ochrany vlka pribudlo prihraničné pásmo s Poľskom.

„Zaradenie prihraničného pásma s Poľskom k územiam celoročnej ochrany vlka bolo výrazným úspechom, avšak stále nie je postačujúce. Nebola doň zaradená prihraničná oblasť v okrese Stará Ľubovňa, čím sa narušilo logické prepojenie v smere západ – východ. Ďalšie migračné koridory vlka sú v súčasnom stave stále ohrozené a neexistujú územia s celoročnou ochranou vlka v jadrových oblastiach. Spojením týchto dvoch faktov je mimoriadne ohrozená populácia vlka v pohorí Čergov a jeho okolí, a teda aj migračný koridor smerom na juh,“ vysvetľujú ochranári zo zoskupenia VLK.

Formou petičnej akcie sa preto snažia dosiahnuť, aby k súčasnému územiu celoročnej ochrany vlka bolo pripojené prihraničné pásmo v okrese Stará Ľubovňa a takisto všetky katastre, do ktorých zasahujú územia európskeho významu, ktoré majú v predmete ochrany vlka.

Infostánok s petičnými hárkami bude umiestnený na Trojičnom námestí v stredu 21. októbra od 10. do 18. hodiny.

Pri tejto príležitosti sa uskutoční v Berlineri na Pekárskej ulici o 19.00h konať prednáška Ochrana prírody na spadnutie.

Viac informácií o besede nájdete na Facebooku, link tu.

Vlk – sanitár lesa

Vlk, kedysi Slovanmi uctievané zviera, je dnes vnímané, predovšetkým poľovníkmi, skôr ako nebezpečná premnožená šelma, ktorá spôsobuje človeku škody a bez ktorej by sme sa celkom dobre zaobišli.

Poľovníci extrémne preháňajú stavy vlkov a ich vplyv na poľovnú zver.
Poľovníci uvádzajú vo svojej štatistike za rok 2013 stav vlkov na Slovensku na 2 102 kusov. Podľa tých istých poľovníckych zdrojov zožerie vlk denne osem kilogramov potravy. Ak by to bola pravda, vlci by museli ročne zožrať viac ako šesť miliónov kilogramov potravy. Keďže najčastejšou potravou vlka je jeleň (v menšej miere diviak), znamenalo by to, pri priemernej váhe jelenej zveri 120 kg, že vlci ročne ulovia viac ako 51 000 kusov jelenej zveri. Keďže podľa štatistiky žilo v roku 2013 na Slovensku 62 784 kusov jelenej zveri, znamenalo by to, že za jeden a pol roka by vlci spoľahlivo zlikvidovali jeleniu zver na Slovensku.

Skutočnosť je ale iná. Stavy jelenej zveri stúpajú.
Podľa poľovníckych štatistík ulovili vlci v roku 2013 na celom Slovensku 997 kusov jelenej zveri a 256 diviakov. V tej istej poľovnej sezóne ulovili poľovníci 27 987 kusov jelenej zveri a 43 392 diviačej zveri. Poľovníci a vlci si teda delia jeleniu zver v pomere 97 % ku 3 % a diviačiu zver v pomere 99,4 % ku 0,6 %.
Vplyv vlkov na stavy tejto poľovnej zveri je evidentne zanedbateľný a rozhodujúcim činiteľom sú poľovníci.

Je skutočne vlk človeku nebezpečný?
Jediná písomne doložená obeť vlka je Červená čiapočka. Vlci nemajú dôvod na človeka útočiť, pretože v našich lesoch majú dostatok potravy a to paradoxne najviac v zime, keď raticová zver nemá šancu vlčej svorke v hlbokom snehu uniknúť.
Nie je známy ani jeden v modernej histórii písomne evidovaný záznam, dokladujúci smrť spôsobenú napadnutím vlkom. Na rozdiel od prípadov nepozorných strelcov, ktorým padne na

Slovensku každoročne za obeť niekoľko ľudí!
Existujú nejaké škody napáchané vlkom?
Vlk, presne tak ako to chápali starí Slovania, je sanitárom lesa. Loví predovšetkým slabú, nejakým spôsobom handicapovanú zver a umožňuje prežiť tej kvalitnejšej zveri. Najlepšie poľovnícke trofeje sa nachádzajú v revíroch, kde sa vyskytujú vlci.
Na druhej strane premnožená raticová zver napácha každoročne v lesných porastoch škody za približne 2 milióny €, pričom väčšina tých škôd je v oblastiach, kde sa vlk nevyskytuje.

Vlk je významným likvidátorom diviakov, ktoré sú nakazené klasickým morom ošípaných, ako aj zvierat nakazených besnotou. Vlk v prirodzených lesoch udržiava stavy jelenej zveri na úrovni neohrozujúcej prirodzené zmladzovanie a samoobnovu lesa. Dostatok vlkov znamená dostatok mladých jedlí, javorov a bukov. Inými slovami, my potrebujeme vlka, nie naopak. Je naším pomocníkom, nie škodcom.

Akýkoľvek odstrel vlkov nemá biologické ani žiadne iné opodstatnenie, pretože vlk neohrozuje zdravie a život človeka a škody na hospodárskych zvieratách sa dajú eliminovať veľmi jednoduchými prostriedkami.

Zdroj: wolf.sk