Trnava bude mať dvoch nových čestných občanov aj Námestie Konštancie

Titulom čestného občana ocení mesto Trnava dielo publicistu Ladislava Szalaya a lekára, univerzitného profesora, ktorý sa v pokročilom veku začal venovať aj literárnej činnosti, Karola Kapellera.

Mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 2. februára rozhodlo aj o udelení Ceny mesta Trnava Divadelnému súboru DISK Trnava, členom hudobnej skupiny The Breakers, básnikovi, prozaikovi a prekladateľovi Jozefovi Zavarskému, publicistovi a novinárovi Benjamínovi Škrekovi a za vynikajúcu prácu v oblasti letectva bude odmenený in memoriam Ivo Kánik.

Manažérovi v oblasti automobilového priemyslu Jaroslavovi Holečkovi a Marcele Masarykovej za reprezentáciu mesta v oblasti záhradnej architektúry udelia Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy.

Ocenenia laureátom odovzdajú počas slávnostného zasadnutia mestského zastupiteľstva 6. marca 2016.

Súčasne mestskí poslanci odsúhlasili aj návrh Komisie na udeľovanie ocenení mesta Trnavy na pomenovanie kruhového námestíčka pri Bernolákovej bráne vedľa františkánskeho kostola Námestie Konštancie.

Uhorská princezná Konštancia (1180 – 1240), dcéra kráľa Belu III. ako manželka českého kráľa Přemysla Otakara I.  bola vlastníčkou  lénneho územia  od rieky Moravy cez Malé Karpaty až po dnešný región Trnavy. Princezná toto územie skultivovala, začlenila do obchodných ciest a postavila základy budúceho osídlenia a rozkvetu Trnavy. Pred rokom 1238 toto územie predala či darovala synovcovi Belovi IV., ktorý práve Trnavu povýšil do radov slobodných kráľovských miest – ako prvé mesto z dnešného územia Slovenska, konštatuje sa v zdôvodnení komisie.

Ilustračné foto

ČESTNÉ OBČIANSTVO MESTA TRNAVY

Ing. Ladislav Szalay – narodil sa 23. mája 1929 v Trnave, ako začínajúci literát a spisovateľ našiel uplatnenie v humoristickom týždenníku Roháč. Ako redaktor, zástupca šéfredaktora a prednormalizačný šéfredaktor v ňom pôsobil od roku 1953 do roku 1971. Napísal nespočetné množstvo fejtónov, skíc, poviedok a humoristických rozhlasových programov. V tom čase vydal aj knihu Polstoročie trnavského futbalu, ktorá dokumentuje jeho vzťah k rodnému mestu, niekoľko rokov bol členom výboru futbalového Spartaka. Začiatkom 60-tych rokov mu vyšiel román zo športového prostredia Nosorožec v trestnom území. Koncom 50-tych rokov uviedla Tatra revue kabaret Bez priepustky, ktorý postúpil aj na celoštátny festival humoru a satiry na Haškovej Lipnici. Po novembri 1989 stál pri vzniku KDH a ako šéfredaktor Slovenského denníka bol aj členom Politického výboru novovzniknutej politickej strany. V roku 1992 inicioval vydávanie a bol šéfredaktorom satirického týždenníka Aréna. Pre rodákov, ktorí sú hrdí na trnavský dialekt, zostavil a vydal Príručný slovník slovensko-trnavský s gramatikou trnavčiny a jeho kniha spomienok Kým mi ešte pamäť slúži sa vyznačuje bohatou faktografiou, občianskym postojom hrdého Trnavčana a z veľkej časti je venovaná rodnému mestu.

MUDr. Karol Kapeller sa narodil 12. novembra 1926 v Chtelnici, po ukončení gymnázia v Trnave začal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, postupne pôsobil ako asistent, docent, profesor v Anatomickom ústave Lekárskej fakulty v Bratislave, kde viedol praktické cvičenia a po celú dobu prednášal anatómiu. Zaviedol nové metodiky výskumu a rozvinul výskum ultraštruktúry tkanív za pomoci novej histologickej technológie. Ďalšou etapou jeho práce je kapitola vedecko-pedagogická na Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa stal vedúcim ústavu a dlho tam pôsobil ako emeritný profesor. K zlepšeniu situácie v učebných textoch pre Lekárske fakulty napísal celoštátne učebnice: Histológia, Embryológia, Histológia pre stomatológov, Cytológia pre medikov a Embryologický atlas v slovenskom aj anglickom jazyku. Univerzitný profesor MUDr. Karol Kapeller po skončení pedagogickej a výskumnej nadviazal na svoju stredoškolskú záľubu – od roku 2000 vydal už päť básnických zbierok. Do svojej šiestej knihy Dotyky s Trnavou zaradil nielen básne ale aj rôzne úvahy, črty i spomienky. Všetky sú úprimným vyznaním autorovho hlbokého vzťahu

CENA MESTA TRNAVY kolektív

Divadelný súbor DISK Trnava – ocenenie udeliť za 60 rokov nepretržitej činnosti – počas svojej 60-ročnej činnosti dosiahol celý rad vynikajúcich tvorivých úspechov. Prvé kroky medzi špičku slovenského ochotníckeho divadla urobil pod umeleckým vedením Mikuláša Fehéra v rokoch 1976-1986. Po príchode nového umeleckého vedúceho Blaha Uhlára sa súbor zaradil medzi slovenskú špičku ochotníckeho divadla a zotrváva v nej doteraz. Do celoslovenskej súťaže činoherných súborov sa DISK prebojoval celkovo 21-krát a hlavnú cenu získal 7-krát. Na festival Scénická žatva, ktorá je výberom súborov vychádzajúcich z celoštátnych postupových prehliadok činoherného divadla, ako aj divadla dospelých hrajúcich pre deti, detskej dramatickej tvorivosti, divadla poézie, tanečného divadla a umeleckého prednesu, sa DISK zúčastnil 16-krát a 4-krát si odniesol Cenu za tvorivý čin roka: 1988 – B. Uhlár a kol. DISK A čo?, 2006 – D. Vicen, V. Janček a kol. DISK Padesátka, 2008 – B. Uhlár a kol. DISK Výhľad, 2014 – B. Uhlár a kol. DISK Opulentná sviňa.
Divadelný súbor v rokoch 2006 až 2007 vybudoval svojpomocne pod odborným vedením Blaha Uhlára Divadelné štúdio DISK v Trnave, v ktorom 13. júla 2007 uskutočnil premiéru inscenácie Blaho Uhlár a kol. DISK Výhľad v réžii Blaha Uhlára a v ktorom sa od tohto dátumu uskutočňuje pravidelne, 1-krát do mesiaca predstavenia pre verejnosť. Na jeho vybudovanie finančne prispelo MK SR a mesto Trnava. Týmto počinom vytvoril možnosť pre obyvateľov mesta a jeho návštevníkov vzhliadnuť predstavenia alternatívneho divadla, čo divadlo J. Palárika neumožňovalo. Ku dňu 28. 2. 2015 bolo v štúdiu odohraných 91 predstavení pre verejnosť, z toho 14 premiér.

The Breakers – trnavská bigbítová skupina The Breakers si v roku 2015 sériou koncertov pripomenula 50. výročie svojho založenia. V svojej kategórii  sa radí medzi legendárne slovenské  skupiny, ktoré vytvorili reálny mýtus 60.rokov – vzniku moderného hudobného prúdu na hudobnej scéne. Je jedinou skupinou na Slovensku, ktorá vystupuje doteraz v pôvodnom zoskupení! Skupina účinkuje v zložení : frontman – Peter Bonzo Radványi – sólo spev, aranžér, gitarista harmonika, Laco Bartoš, sólo gitara a spev, Fero Bartoš – sólo gitara a vokály, Marián Mike Kramár – klávesy a vokály, Marián Remenár – bicie. Ich vstup na scénu sa viaže na dnes už legendárny (prvý) koncert v Trnavskom divadle v roku 1966. Neskôr účinkovali vo V-klube v Bratislave, v relácii Na modrej vlne, vo Viedni, Prahe a reprezentovali Trnavu na celoslovenskom Beatovom festivale v roku 1970. Po krátkom odmlčaní v čase normalizácie sa v roku 2001 navrátili na scénu Trnavského divadla (v rámci galaprogramu Trnavských dní.) V roku 2007 vystúpili na pamätnom koncerte „Legendy 60“  v bratislavskom PKO – v TV prenose. Objavili sa v TV dokumentárnom seriáli „Slovenský bigbít“  a v roku  2011  si ich vybrala ako predskupinu legendárna britská skupina Eric Burdon&The Animals – koncert vysielaný z hradu Devín. Pravidelne koncertujú na Slovensku i v blízkom zahraničí. Skupina získala viaceré pocty a ich výročný koncert v roku 2015 so sólistom Lacom Lučeničom bol spoločensky vysoko hodnotený aj slovenskými médiami.

CENA MESTA TRNAVY jednotlivci

Benjamín Škreko– sa narodil 9. apríla 1949, trnavský spisovateľ, básnik, rozhlasový a divadelný dramatik. Divadlo Jána Palárika v Trnave od roku 2011 po tri sezóny s úspechom uvádzalo jeho komédiu o Trnave Parva Roma (Malý Rím) a od roku 2013 veselohru pre deti Jazyková ríša. Je laureátom XV. ročníka literárnej súťaže O cenu slovenského učeného tovarišstva 2012/2013 a držiteľom Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja za víťazstvo v tejto súťaži. V decembri roku 2015 vydal v spoluautorstve s umeleckým fotografom a grafickým dizajnérom Waldemarom Švábenským knihu o Trnave s názvom Sonety pre Trnavu. Autori vydali knižku vlastným nákladom s finančným prispením Klubu priateľov Trnavy. Umelecké zábery historických dominánt a zákutí Trnavy tvoria 50 percent obsahu knižky, rovnocennou zložkou knihy je textová časť – sonetové vence a samostatné sonety Benjamína Škreka, ktoré dominovali aj na spomínanej súťaži O cenu Antona Bernoláka. So Švábenského fotografiami vytvárajú básne symbiózu v podobe svojbytného umeleckého celku. Knižka Sonety pre Trnavu je svojou obrazovou aj textovou stránkou v rámci slovenskej literatúry ojedinelou ucelenou oslavou histórie aj prítomnosti konkrétneho mesta, Trnavy. Mesiac pred Sonetmi pre Trnavu, v novembri 2015, vyšla v Spolku slovenských spisovateľov iná Škrekova básnická zbierka, Babie telo. Spisovateľka Veronika Šikulová v doslove knižky priraďuje Škreka k jeho slávnym literárnym predchodcom, zdôrazňujúc, že je to „Trnavčan ako remeň“.

Jozef Zavarský – životné jubileum 75 rokov, básnik, prozaik, prekladateľ, výrazný predstaviteľ slovenskej duchovnej kresťansky orientovanej poézie, sa narodil 12. novembra 1940 v Trnave. Pseudonymy: Teofil Klas, Laco Kriváň. Po celý pracovný život sa aktívne venoval novinárskemu poslaniu. V Technických novinách pracoval viac ako tridsať rokov. V polovici osemdesiatych rokov začal súbežne pôsobiť v redakcii a redakčnej rade ilegálneho samizdatového časopisu Rodinné spoločenstvo vydávaného Rodinným hnutím na Slovensku (dnešným Hnutím kresťanských rodín).
V redakčnej rade tohto periodika, ktoré od roku 1990 vychádza legálne a od roku 2006 v novej podobe ako rodinný dvojmesačník Família, pôsobí nepretržite až doposiaľ. Od roku 1990 pracoval ako redaktor a neskôr šéfredaktor Katolíckych novín v Bratislave. Pre koncepčné nezhody so zamestnávateľom, cirkevným vydavateľom, musel z redakcie tohto periodika odísť a tak sa vrátil do „materskej“ redakcie Technických novín a tam zotrval až do zániku časopisu. Básne začal písať v gymnaziálnych rokoch v Trnave sporadicky publikoval v Katolíckych novinách pod pseudonymom Laco Kriváň, i pod vlastným menom v Mladej tvorbe, Populári a niekdajšom Kultúrnom živote. Prvú básnickú zbierku Zaklínadlo zostavil roku 1968, začal písať a publikovať básne v samizdatovom časopise Rodinné spoločenstvo, pod pseudonymom Teofil Klas, ktorý si osvojil natrvalo. Pôsobil ako člen porôt recitačných a literárnych súťaží. Je nositeľom viacerých ocenení.

in memoriam Ivo Kánik – pri príležitosti nedožitých 50 rokov – sa narodil 25. septembra 1965 v Trnave, architekt vzdušného priestoru, prvé kroky k splneniu svojho sna – lietania, urobil na letisku Antona Baniča v Bolerázi, v roku 1993 odišiel za prácou do Austrálie, kde už ako pilot bezmotorového a motorového lietania mal väčšie možnosti. Po rôznych podradných prácach začal pracovať v podniku Douglas Aviation na údržbe lietadiel, kde sa postupne vypracoval na asistenta riadiacej leteckej prevádzky a neskôr na koordinátora letových údajov v ASA. Absolvoval Univerzitu of Western ako letecký obchodný manager, úspešne absolvoval skúšky potrebné na validáciu slovenského pilotného preukazu, získal Australian commercial pilot licence a neskôr kvalifikáciu pre lietanie v zhoršených poveternostných podmienkach. Potom mu zamestnávateľ ponúkol pozíciu vo funkcii architekta vzdušného priestoru a príletových tratí. Pre udržanie kvalifikácie pokračoval v štúdiu a nadstavbe v konštrukcii príletových tratí Air Navigation in Switzerland. Poslednou bola kvalifikácia pre riadenie lietadiel pre vysadzovanie parašutistov. Zomrel nečakane v rodnom meste niekoľko dní po skončení Trnavských dní, 5. 10. 2014.

UZNANIE ZA ZÁSLUHY O ROZVOJ A REPREZENTÁCIU MESTA TRNAVY

Ing. Jaroslav Holeček, PhD. (pri príležitosti životného jubilea 60. rokov), sa narodil v Trnave 10. decembra 1955. Po skončení štúdia Elektrotechniky a elektrotechnológie na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pôsobil od roku 1979 v Trnavských automobilových závodoch (TAZ) a neskôr ako riaditeľ Stredného odborného učilišťa strojárskeho pri TAZ v Trnave. Od roku 1992 pôsobil v koncerne Volkswagen, najskôr v Bratislave na pozíciách odborného referenta a supervízora personálneho útvaru až po člena predstavenstva pre personálnu oblasť. Od roku 2001 bol členom predstavenstva pre rovnakú oblasť v portugalskom závode Volkswagenu v Setúbale, v roku 2005 sa opäť vrátil do VW SK a od roku 2008 bol poverený riadiť personálnu oblasť v ruskej Kaluge. Od roku 2012 je uvoľneným manažérom Volkswagen Slovakia pre projekt spolupráce s univerzitami a  vedeckým pracovníkom v Ústave priemyselného inžinierstva a manažmentu na Materiálovo-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Od roku 2012 do roku apríla 2015 bol Ing. Jaroslav Holeček, PhD. prezidentom Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky a v súčasnosti je výkonným viceprezidentom. Od roku 2012 je ako zástupca zamestnávateľských zväzov iniciátorom transformácie odborného vzdelávania a nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave absolventov na povolanie pre potreby trhu práce. Je viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov a podpredsedom akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR, členom Vedeckej rady strojníckej fakulty Žilinskej univerzity, strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity a členom správnej rady Katolíckej univerzity v Ružomberku a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Ing. arch. Marcela Masaryková – záhradná architektka, narodila sa 12. novembra 1945 v Trnave. Pri každej zákazke po celom Slovensku neustále prezentuje Trnavu, na jej pozvanie sa uskutočnila mimo iných aj návšteva predsedu snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Dr. Václava Bendu, primátorov Kráľovského Chlmca, Sabinova, Starej Ľubovne a pod. Na jej podnet sa Trnava stala pravidelným návštevným miestom mnohých obyvateľov východného Slovenska. Pracuje a vykonáva projekty po celej republike, v meste Trnava spracovala a následne sa realizovalo niekoľko projektov – staničný park, Kalvária a iné.