Pešia zóna je zase o trošku zelenšia, kovové kryty vymenila pod stromami tráva
Kde sa už nedá uplatniť zeleň vo veľkom, pomôže aj kus trávnika. Mestská samospráva sa preto rozhodla odstrániť veľké kovové štvorce, ktoré kryli pôdu okolo stromov na pešej zóne, a na ich mieste sa čoskoro zazelená trávny koberec. Prirodzený porast okolo kmeňov sa nebude natoľko prehrievať ako kov, zadrží dažďovú vodu a vytvorí estetické farebné akcenty v sivej dlažbe Hlavnej ulice. V meste, najmä tam, kde sa už stromy nezmestia, budú pribúdať aj nové plochy vertikálnej zelene.
Jedným z dôvodov, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, bol aj fakt, že kovové kryty boli v zime a v daždivom počasí prekvapujúco klzké a mohli sa stať príčinou nepríjemných pádov nič netušiacich okoloidúcich. Aby sa stromom v spojení s trávnikom dobre darilo, samospráva zvýši dávky závlahy spojené s výživou, informuje radnica prostredníctvom tlačovej správy.
Nový kabát z popínavej zelene dostane aj budova Mestského úradu na Trhovej ulici, ktorú už pri hlavnom vstupe už niekoľko rokov skrášľuje pavinič trojlaločný. Na východnej a severnej strane pribudne lanový systém, po ktorom sa bude šplhať do výšky vlkovec veľkolistý s efektnými listami v tvare srdca. Kým sa poriadne zakorení a začne rásť, očakávaný efekt pomôžu vytvoriť kvitnúce popínavé letničky.
Korzo je opäť o trošku zelenšie. Okrem trávy pod stromami pribudli trvalkové záhony v duchu anglických záhrad
Foto: Elena Ursinyová
Nejde však len o krásu, ale aj o klimatické účinky vertikálnej zelene, ktorá podľa niektorých zdrojov dokáže zlepšiť ovzdušie, znížiť spotrebu energie na vykurovanie o päť percent alebo znížiť teplotu vo vnútorných priestoroch počas horúčav.
A to ešte nie je všetko: Na niekoľkých miestach budú vysadené v Trnave doteraz nevídané druhy popínaviek, ktoré vypestovali na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Výsadba pri trelážach v Univerzitnom parčíku, v parku za sochou M. R. Štefánika a na Clementisovej ulici pri malometrážnych bytoch bude obohatená „paprikovými uhorkami“ (cyclanthera pedata) – jedlými rastlinami s krásnym jemným vzhľadom a priaznivými účinkami na ľudské zdravie, „fazuľou Lablab“ (dolichos purpureus) s efektnými ružovofialovými kvetmi a purpurovými strukmi, kobeou (cobaea scandens) s modrými kvetmi a zvláštnym druhom povojníka (ipomea lobata), ktorý je pre množstvo žltooranžových kvetov prezývaný aj „popínavý plameň“.
Letnou výsadbou sa práce na zveľaďovaní zelene v meste nekončia. „Chystáme už návrhy na ďalšie kolo jesennej výsadby stromov. Radi by sme ich vysádzali najmä tam, kde ich chcú mať občania, preto privítame ich podnety a návrhy,“ povedala Jarmila Garaiová z referátu ekológie odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu.
To isté sa podľa jej slov týka aj ďalšieho využitia trvaliek z mobilných záhonov na Trojičnom námestí a Námestí sv. Mikuláša, ktoré sa na jeseň stanú základom nových trvalkových záhonov v meste.
Popínavý pavinič skrášľuje mestský úrad už niekoľko rokov a pomáha budove z dvadsiateho storočia opticky splynúť s historickým centrom mesta
Foto: Elena Ursinyová
(TS mesta Trnava)
Ulož ako PDF