Očúvadlo: Započúvajte sa do hudby a jej príbehov

Najväčší svetový predajca hudby iTunes mal v roku 2012 v digitálnej databáze 43 miliónov piesní. Ak predpokladáme, že priemerná dĺžka jednej piesne je 3 minúty, na vypočutie všetkých by ste potrebovali 245 rokov a 157 dní. Nie je v možnostiach jednotlivca ani len povrchne spoznať túto zásobu svetového hudobného dedičstva. Preto sa občianske združenie Publikum.sk rozhodlo v dočasnom kultúrnom priestore Berliner usporadúvať sériu prednášok o hudbe pod názvom Očuvadlo.

„Pod povrchom masívnych marketingových kampaní a mediálnej hystérie sa ukrýva množstvo síce popovej, ale neveľmi populárnej hudby. Samozrejme, aj haldy balastu, opičenia sa a šedého priemeru. Niekedy však bez komerčného tlaku na prispôsobovanie sa masovému poslucháčovi vzniká originálna, inšpiratívna a vplyvná hudba. V Očúvadle práve takú chceme púšťať a hovoriť o nej,“ vysvetľuje jeden z dramaturgom programu, Juraj Kovalčík.

Dôvod, prečo sa ho oplatí zažiť, je, že prinavracia rituálnu skúsenosť vnímania hudby. Nie je to rutina, hudba do pozadia v domácnosti či hudba ako filtrovanie okolitých ruchov v aute, pri presune pešo či v MHD.

Neznamená to, že počas Očúvadla sa s posvätnou úctou púšťajú vinyly na vypečenej audiofilskej reprosústave v cene priemerného dvojizbového bytu, no hudba sa počas podvečera pre skupinu poslucháčov stáva najdôležitejším vnemom. Dopĺňa ju iba projekcia, aby sa do nej mohli ľahšie aj hlbšie ponoriť.

Plagát

Príbehy hudby

V Očúvadle nebudete zasypaní množstvom údajov. Rozprávajú sa príbehy ľudí, autorov a interpretov hudby, ktorú počúvate. Príbehy hudby: ako vznikla, ako mutovala, rozvíjala sa a šírila alebo naopak, prečo sa vytratila z povedomia a ako sa doň opäť vracia. Jeden taký príbeh oslovil dramaturgov pri zostavovaní playlistu najbližšieho Očúvadla o elektronickej hudbe v 70. rokoch.

Bol to príbeh Gershona Kingsleyho, ktorý sa narodil ako Götz Gustav Ksinski v nemeckom Bochume v roku 1922. Jeho otec mal židovský pôvod, matka bola Nemka a pred vydajom katolíčka. Vyrastal v Berlíne, no ako 15-ročný Götz sám, bez rodiny, ušiel pred nacistickým terorom do Palestíny, ktorá bola v tom čase pod britskou správou. Tam sa naučil hrať na klavír a po službe v Hagane (židovskej polovojenskej organizácii) začal študovať na konzervatóriu.

Gershon Kingsley

Neskôr v sa v Amerike spoznal so Jean-Jacquesom Perreym, ktorý vytváral hudbu strihaním, prehadzovaním a spájaním prednahratých záznamov na páskach. V roku 1966 títo dvaja spolupracovali na albume The In Sound from Way Out, kde využili Perreyho metódu manipulácie s páskami v spojení so štúdiovými hudobníkmi. Vznikol tak úplne nový zvuk, ktorý posunul elektronickú hudbu a album sa stal hitom v reklamnom odvetví.

Na jednom zo svojich ďalších albumov schoval Gershon Kingsley skladbičku s nenápadným názvom „Pop Corn“. Po vydaní albumu Kingsley dal dokopy skupinu First Moog Quartet, ktoré ako prvé hralo syntezátorovú hudbu v slávnej Carnegie Hall. Pokračovalo na turné po Štátoch so zámerom popularizovať nový elektronický hudobný nástroj. Počas týchto koncertov sa „Pop Corn“ ukázal ako ideálny materiál na prídavok.

Dodnes z nej bolo vydaných vyše 500 verzií tejto skladby (slovenské deti ju už niekoľko generácií poznajú z ruského kresleného seriálu No, počkaj!). Dnes panuje široká zhoda, že „Popcorn“ je značka udávajúca smer k diskohudbe a synthpopu. Bez neho by neboli skupiny ako Kraftwerk a ich albumy „Autobahn“ alebo „Das Model“, ako ich poznáme. Alebo „Oxygène“ od Jean-Michela Jarre.

A vskutku, nemuseli byť, keby 15-ročný Götz nepozbieral všetok rozum a odvahu a neušiel pár dní pred Krištáľovou nocou z Berlína cez pol sveta, spoliehajúc sa iba na vlastné sily. Gershon Kingsley má dnes 94 rokov a stále tvorí hudbu.

Elektronickej hudbe, krautrocku, progresívnej elektronicke, noisu, ambientnej a disco hudbe a ďalším príbehom sa budeme venovať 15. novembra v Očúvadle s podtitulom Človek-Mašina.. Kto nepočúva, nedostane odpovede.