Trnava skončila v rebríčku transparentnosti 100 slovenských miest a obcí na dvadsiatom mieste

Nezisková mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) hodnotila transparentnosť 100 najväčších slovenských miest a obcí za rok 2016. Slovenské samosprávy hodnotila organizácia v tejto oblasti naposledy pred dvoma rokmi. Mesto Trnava sa umiestnilo na 20. mieste a za dva roky si polepšilo o dvadsaťjeden priečok.

Trnavskej samospráve udelila Transparency International Slovensko celkový výsledok 61 percent. Najlepšie hodnotený Vranov nad Topľou obdržal známku 79 percent, druhý Martin a tretia Rožňava získali 76 percent z možných sto.

Na opačnej strane sa ocitli Nová Dubnica (32%), Šurany a Veľký Meder (rovnako 27%).

Priemerné skóre otvorenosti miest sa prvýkrát za štyri roky prehuplo cez hranicu päťdesiat percent a dosiahlo 51 percent. Oproti roku 2010, kedy TIS transparentnosť miest merali prvýkrát, sa celkové skóre miest zlepšilo už o 11 percentuálnych bodov.

Transparency International Slovensko hodnotila jedenásť oblastí prístupnosti slovenských miest k verejnej kontrole.

Hodnotenie rebríčka ovplyvnili oblasti ako sú prístup k informáciám, rozpočet a zmluvy, účasť verejnosti na rozhodovaní, predaj a prenájom majetku, personálna politika, verejné obstarávanie, obecné podniky a ďalšie.

Ilustračné foto

„Meranie transparentnosti považujeme za veľmi účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor pre korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá. V žiadnom prípade sa tak lepšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za nekorupčnú, a naopak,“ konštatuje TIS v tlačovej správe.

Z jedenástich hodnotených oblastí získala Trnava najlepšie známky za oblasť rozpočet a zmluvy (88%), vysokými známkami ohodnotili aj prístup k informáciám (79%) a kategóriu územné plánovanie a stavebný úrad (75%). Nadpriemerné hodnotenie 67 percent pridelili samospráve aj za verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb.

Na druhej strane našla TIS oblasti, ktoré vyhodnotila nízkymi známkami. V kategórii etika a konflikt záujmov získala Trnava len 29-percentné hodnotenie. Hodnotenie znížili napríklad absencia zverejneného etického kódexu volených predstaviteľov samosprávy (poslanci ho medzitým v októbri schválili) alebo chýbajúce majetkové priznania poslancov či primátora.

Slabé hodnotenie dostalo mesto aj v oblasti personálna politika. Nízkych 26 percent pridelila TIS okrem iného za to, že mesto nezverejňuje zápisnice z výberového konania obsahujúce mená, priezviská a titul členstva členov v komisii či sumárne hodnotenie komisie, body nezískalo mesto ani za archív zápisníc z výberových konaní za posledné dva roky.

Najslabšie hodnotenou oblasťou bola kategória byty a sociálne zariadenia, kde inkasovala Trnava len podpriemerných 20 percent.

V hodnotení chýba TIS možnosť osobnej účasti verejnosti na zasadnutí komisie, ktorá prideľuje byty, absencia využívania elektronickej evidencie žiadostí o pridelenie bytu a prevod bytov do osobného vlastníctva s možnosťou sledovania stavu žiadosti na internete, mesto nezverejňuje ani zoznamy bytov a komu boli pridelené, okrem uznesení MZ. Mesto nezískalo body ani za to, že nezverejňuje pravidlá pre prijímanie detí do jaslí a materských škôl alebo o počte voľných miest v sociálnych zariadeniach.

Za rok 2016 získala Trnava známku 61 percent, v roku 2014 to bolo 49 percent.

Najnižšie hodnotenie pred dvoma rokmi udelili Trnave za personálnu politiku (0%), etiku a konflikt záujmov (25%) a predaj a prenájom majetku (25%).

Naopak vyššie body získala Trnava v roku 2014 za územné plánovanie a stavebný úrad (83%), rozpočet (71%) alebo dotácie a granty (64%).