Nový poplatok za miestny rozvoj Trnava zatiaľ nezavádza, poslanci rozhodli o stiahnutí návrhu VZN

Miestny poplatok za rozvoj umožňuje mestám a obciam na základe zákona Národnej rady SR získavať nové príjmy od investorov a developerov. Vyberanie poplatku je dobrovoľné, mestá a obce ho môžu, ale aj nemusia schváliť. Poslanci MZ mesta Trnava mali o návrhu Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj hlasovať na poslednej schôdzi v roku 2016, napokon však odhlasovali návrh na stiahnutie materiálu z rokovania.

S návrhom na stiahnutie materiálu vystúpil poslanec Peter Šujan s odôvodnením, že zákon Národnej rady zatiaľ nie je podpísaný prezidentom, navyše zverejnený návrh VZN na úradnej tabuli sa presne nezhoduje s materiálom, ktorí majú k dispozícii mestskí poslanci.

Ako pripomenul poslanec Marián Galbavý, zákon už prešiel novelizáciou, vďaka ktorej je možné VZN ustanoviť kedykoľvek počas kalendárneho roka, nielen k 1. januáru, ako tomu bolo predtým.

Poslanci väčšinou hlasov rozhodli, že materiál o návrhu Všeobecne záväzného nariadenia o miestnom poplatku za rozvoj bude stiahnutý. Rokovať o VZN budú zrejme vo februári 2017.

Zámerom zákona je dobrovoľné zavedenie nového finančného nástroja do samosprávnej pôsobnosti obce, ktorý má plniť rozvojovú, príjmovú, regulačnú či protikorupčnú funkciu.

Okrem všeobecných funkcí mesto Trnava chce zaviesť poplatok aj z dôvodu, aby sa záťaž novej výstavby neuskutočňovala len na úkor obyvateľstva, na úkor modernizácie existujúcich stavieb, areálov a podobne, a aby sa tým nezvyšovalo napätie medzi rozvojom mesta a jeho prevádzkou a správou.

Poplatok za rozvoj sa bude týkať iba pozemných stavieb, na ktoré bude vydané právoplatné stavebné povolenie po nadobudnutí účinnosti Všeobecne záväzného nariadenia.

Nové príjmy budú účelovo viazané a mesto ich môže použiť len na presne stanovené investičné výdavky určené napríklad pre školy, škôlky, sociálne, kultúrne, zdravotnícke a športové zariadenia, parky, verejnú zeleň, cesty či parkoviská.

Ilustračné foto

Základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch štvorcových.

Mesto Trnava plánuje ustanoviť rôzne výšky sadzieb pre jednotlivé druhy stavieb v jednotlivých častiach mesta. Návrhy sadzbieb v predloženom návrhu sú preto rozdielne v rozpätí od 10 eur za meter štvorcový pri stavbách za bývanie po 35 eur za meter štvorcový pri komerčných, skladových a administratívnych stavbách.

Nový poplatok sa nebude týkať rodinných domov do výmery 150 metrov štvorcových podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Rodinné domy s podlahovou plochou väčšou ako 150 m2 podliehajú poplatku v celkovej výmere podlahovej plochy, čo znamená, že prvých 150 m2 nie je odpočítateľná položka od základu poplatku.

Platcom poplatku môžu byť fyzické aj právnické osoby, ktorým bolo ako stavebníkovi vydané právoplatné stavebné povolenie.

„Mesto Trnava zaznamenáva veľký rozmach výstavby už niekoľko rokov. V rokoch 2011 až 2015 bolo v meste postavených približne 362 tisíc metrov štvorcových podlahovej plochy. Výstavba vyvoláva potreby budovania ďalšej technickej, ale aj sociálnej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v mestskom rozpočte,“ zdôvodňuje trnavská radnica rozvodnutie o zavedení poplatku za rozvoj.

Sadzba poplatku za rozvoj je zo zákona stanovená v rozpätí do 10 do 35 eur za každý aj začatý meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Navrhované sazdby poplatku (zatiaľ neschválené)

Zdroj: Mesto Trnava

Sadzby poplatku za rozvoj sú stanovené v eurách za každý, aj začatý meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby pre stavby v členení nasledovne:

a) stavby na bývanie (ďalej len „Bývanie“)
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátanie stavieb na vlastnú administratívu (ďalej len „Stavby na pôdohospodárske a lesné hospodárstvo“)
c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu (ďalej len „Priemysel + sklady a administratíva“)
d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou (ďalej len „Komerčné + sklady a administratíva“)
e) ostatné stavby (ďalej len „Ostatné“)

Použitie výnosu poplatku za rozvoj

Výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:

a) zariadenia starostlivosti o deti,
b) slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,
c) sociálneho bývania,
d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,
e) zdravotníckeho zariadenia,
f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,
g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry