Investori zatiaľ Trnave poplatok za rozvoj platiť nebudú, návrh VZN neprešiel

Mesto Trnava zatiaľ nezavedie poplatok za rozvoj. Ten má umožniť mestám a obciam na základe zákona Národnej rady SR vyberať nové príjmy od investorov a developerov. Zavedenie poplatku je dobrovoľné, mestá a obce ho môžu, ale aj nemusia schváliť. Prvý návrh na stanovenie poplatkov mestské zastupiteľstvo v decembri minulého roka stiahlo pre novelizáciu zákona, na utorkovej schôdzi sa návrh VZN o miestnom poplatku za rozvoj nezískal dostatočnú trojpätinovú podporu poslancov.

Zámerom zákona je dobrovoľné zavedenie nového finančného nástroja do samosprávnej pôsobnosti obce, ktorý má plniť rozvojovú, príjmovú, regulačnú či protikorupčnú funkciu.

Okrem všeobecných funkcí mesto Trnava chce zaviesť poplatok aj z dôvodu, aby sa záťaž novej výstavby neuskutočňovala len na úkor obyvateľstva, na úkor modernizácie existujúcich stavieb, areálov a podobne, a aby sa tým nezvyšovalo napätie medzi rozvojom mesta a jeho prevádzkou a správou.

Predmetom poplatku za rozvoj sú podľa zákona len pozemné stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po nadobudnutí účinnosti zákona, najskôr však po zavedení poplatku za rozvoj mestom vo Všeobecne záväznom nariadení (VZN).

Ilustračné foto

V úvode navrhol viceprimátor Tibor Pekarčík odstrániť z pôvodného návrhu VZN zavedenie poplatkov za stavby určené na bývanie a priemyselné stavby s halami a administratívou, poplatky za nové investície by podľa jeho návrhu platili len investori komerčných stavieb, skladov alebo administratívy vo výške od 15 eur za meter štvorcový v Modranke a mestskej časti Trnava juh po 35 eur v centre Trnavy.

Poplatok by mohol priniesť podľa odhadov pracovnej prípravnej skupiny mestu niekoľko stotisíc eur. Ilustrovala to rokom 2015, kedy by mesto pri sadzbe 10 eur získalo navyše 650-tisíc eur.

Po bezmála hodinovej rozprave, kedy podporu novému poplatku od firiem a investorov vyslovili najmä poslanci Za lepšiu Trnavu, a, naopak, s viacerými výhradami, poukazujúc okrem iného na skutočnosť, že poplatok môže byť diskriminačný alebo môže viacerých investorov odradiť od myšlienky investovať v Trnave, vystúpili a hlasovali zástupcovia opozičných klubov.

Ako odznelo okrem iného v rozprave, mesto môže aj dnes formou zmlúv aj bez zavedenia poplatku zaviazať investorov, aby sa podieľali z vlastných prostriedkov na zlepšovaní života v meste napríklad vybudovaním cesty, križovatky, zelene, verejného osvetlenia a iných vyvolaných investícií.

Novozískané príjmy z miestneho poplatku za rozvoj majú byť účelovo viazané a mesto ich podľa zákona môže použiť len na presne stanovené investičné výdavky určené napríklad pre školy, škôlky, sociálne, kultúrne, zdravotnícke a športové zariadenia, parky, verejnú zeleň, cesty či parkoviská.

Základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch štvorcových.

„Mesto Trnava zaznamenáva veľký rozmach výstavby už niekoľko rokov. V rokoch 2011 – 2015 bolo v meste postavených cca 362 tisíc m2 podlahovej plochy. Výstavba vyvoláva potreby budovania ďalšej technickej, ale aj sociálnej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočte samosprávy,“ zdôvodňuje mesto snahu o zavedie poplatku pre investorov.