Čestnými občanmi Trnavy budú lekár, významný vedec aj komunistami prenasledovaný kaviarnik

Mesto Trnava bude mať troch nových čestných občanov. Ocenenie získajú lekár Štefan Kopecký a in memoriam radnica udelí titul vedeckému pracovníkovi Richardovi Kvetňanskému a komunistickým režimom perzekvovanému kaviarnikovi Ferdinandovi Thalmeinerovi.

Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo aj udelenenie Ceny mesta Trnavy. Získajú ho Adriena Horváthová pri príležitosti životného jubilea za reprezentáciu kultúrneho a spoločenského života mesta Trnavy, Bohuslav Kujovič pri príležitosti životného jubilea za prácu s mládežou v oblasti športu, Gabriela Záhradníková pri príležitosti životného jubilea za reprezentáciu mesta Trnavy v oblasti baletného umenia a in memoriam František Horňák za vynikajúce tvorivé vedecké výkony.

Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy odovzdajú pri príležitosti životného jubilea za prácu so zdravotne postihnutými občanmi Alojzovi Partelovi, in memoriam bude ocenený aj hádzanársky hráč a tréner Ivan Hargaš.

Ocenenia mesta budú odovzdané na slávnostnom udeľovaní ocenení 5. marca 2017.

Ilustračné foto

ČESTNÉ OBČIANSTVO MESTA TRNAVY

Prof. MUDr. Štefan Kopecký, PhD. sa narodil 27. februára 1926. Významný slovenský patológ a vysokoškolský pedagóg žije v meste Trnava od roku 1935.
Po ukončení lekárskej fakulty začal pracovať ako lekár v OÚNZ Trnava. Po úspešnom ukončení I. a II. stupňovej atestácie v odbore patologická anatómia pracoval ako sekundárny lekár na patológii OÚNZ Trnava. Roku 1960 sa stal primárom patológie NsP Piešťany, súčasne pracoval ako samostatný externý pracovník vo Výskumnom ústave reumatických chorôb Piešťany. Profesor Kopecký je v súčasnosti predovšetkým pedagógom a jeho pedagogická činnosť sa datuje od roku 1951, kedy začal pôsobiť na SZŠ Trnava ako externý učiteľ somatológie a patológie. Od roku 1992 prednášal najskôr na Fakulte humanistiky TU predmet anatómia a patológia, neskôr na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce TU. Profesor Kopecký odprednášal na domácich aj zahraničných lekárskych fórach viac ako 300 odborných prednášok hlavne z odboru patológie reumatoídnych artritíd, z toho 125 klinicko-patologických konferencií Spolku lekárov SLS v Piešťanoch aj v Trnave. Významná je aj jeho publikačná činnosť.
Za publikačnú, prednáškovú a organizačnú prácu mu udelilo predsedníctvo Slovenskej lekárskej spoločnosti v roku 1976 striebornú a v roku 1986 zlatú Hippokratovu medailu.
V roku 1992 mu za túto činnosť OÚNZ udelil medailu Jána Sambucusa. Taktiež je držiteľom niekoľkých ocenení Spolku lekárov v Trnave za najlepšiu prednášku. Profesor Kopecký je členom mnohých odborných komisií. Od roku1968 – 1977 bol vedeckým sekretárom Spolku lekárov SLS Trnava.

in memoriam RNDr. Richard Kvetňanský, DrSc. Narodil sa 21. apríla 1937 v Trnave. Biológ, špičkový vedecký pracovník pôsobil päťdesiat rokov v Ústave experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Počas rokov sa od ašpiranta cez vedeckého pracovníka a vedúceho laboratória vypracoval až do funkcie riaditeľa, ktorú zastával dve funkčné obdobia. Bol kandidátom na Nobelovu cenu. Podstatnou mierou sa podieľal na vytváraní podmienok pre špičkový experimentálny výskum v endokrinológii. Získal originálne poznatky o priebehu aktivácie adrenalínového systému a podrobne analyzoval podiel aktivácie enzýmov v nadobličke i vo vybraných mikroštruktúrach nervového tkaniva počas akútneho a chronického stresu.
Doktor Kvetňanský je tiež priekopníkom kozmického výskumu v lekársko-biologických vedách na Slovensku. Realizoval množstvo medzinárodných experimentov, koordinoval z kozmického centra Bajkonur let prvého slovenského astronauta Ivana Bellu, za svoju prácu bol ocenený viacerými cenami, je nositeľom Zlatej čestnej plakety SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách a štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy, v roku 1983 získal Pfitzerovu cenu, v roku 2008 bol označený za významnú osobnosť SAV. Richard Kvetňanský bol jedným z najcitovanejších slovenských vedeckých pracovníkov, bol zakladajúcim členom Svetovej stresovej spoločnosti a bol výkonným sekretárom Prvého svetového medzinárodného kongresu o strese v americkom Bethesde, bol aj vedúcim riešiteľom niekoľkých projektov. Už v roku 1971 obdržal grant z USA, ktorý bol pravdepodobne prvým vedeckým grantom na Slovensko zo zahraničia. Zomrel 18. augusta 2016.

in memoriam Ferdinand Thalmeiner sa narodil 9. februára 1909 v Nitre. Študoval vo Viedni, ale po smrti otca sa vrátil do Trnavy, aby prevzal rodinnú kaviareň Oton, ktorú premenoval na Európu. Neskôr, po jej vyvlastnení, ju pomenovali Krym, ale pre Trnavčanov navždy zostala ako Thalmeiner alebo dôverne U Taliho. Kaviareň mala veľmi vysokú úroveň, návštevníci hovorili, že vyššiu ako mnohé kaviarne v Bratislave. Ferdinand Thalmeiner sa priatelil s Mikulášom Schneidrom Trnavským, ktorý bol veľmi častým návštevníkom kaviarne. Patril k mecenášom kultúry. Po roku 1948 veril, že znárodňovanie sa bude týkať len veľkých podnikov. Čoskoro ho zatvorili a z cely predbežného zaistenia prepustili až keď „dobrovoľne“ podpísal kúpno-predajnú zmluvu s RaJ-om Trnava, za ktorú neuvidel ani halier. V roku 1953 sa museli z Trnavy do dvadsaťštyri hodín vysťahovať do obce Kľačno na strednom Slovensku.
Neskôr sa za nich zaručil nevlastný otec matky Anny, bývalý partizán a celá rodina sa presťahovala do jednej malej izbičky na Lazaretskej ulici v Bratislave. Pán Thalmeiner sa zamestnal v Zberných surovinách a po večeroch mu celá rodina pomáhala čistiť káble. Celá rodina trpela nedostatkom finančných prostriedkov, a preto začali vzácny nábytok a porcelán predávať za zlomok ceny Slovenskému múzeu. Dnes ho návštevníci môžu vidieť na hrade Červený kameň.
Ferdinand Thalmeiner zomrel 20. 2. 1975 vo veku 66 rokov. Pochovaný je spolu s členmi svojej rodiny v rodinnej hrobke na trnavskom cintoríne na Ulici Terézie Vansovej. Minulý rok uplynulo dvadsaťpäť rokov, keď v spomínaných kaviarenských priestoroch na Hlavnej ulici začali predávať textil. Pri jeho nákupoch si Trnavčania s nostalgiou spomínajú na chvíle, ktoré tam strávili pri hudbe, tanci a dobrom vínku.

CENA MESTA TRNAVY

PhDr. Adriena Horváthová sa narodila sa 22. októbra 1946 v Trnave. V rokoch 1959-1963 študovala na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave. V rokoch 1963-1965 študovala na Strednej knihovníckej škole v Bratislave odbor osveta a v rokoch 1969-1975 študovala na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor filozofia-sociológia a v rokoch 1992-1993 absolvovala postgraduálne štúdium na FFUK v Bratislave. V roku 1986 získala na FF UK titul PhDr. Jej dlhodobým pracoviskom bolo Okresné osvetové stredisko v Trnave, kde pôsobila ako metodička pre mimoškolské vzdelávanie. Bola vedúcou oddelenia záujmovej činnosti v oblasti ochotnícke divadlo, umelecké slovo, malé javiskové formy, zborový spev, výtvarné umenie, fotografia, spoločenský tanec. Bola spoluorganizátorka okresných súťaží, ako vedúca oddelenia moderovala viaceré kultúrne akcie.
V roku 1988 bola pri založení Literárneho klubu Bernolák pri Dome kultúry v Trnave. Po zániku Domu kultúry v roku 2002 pri príležitosti 210. výročia založenia Slovenského učeného tovarišstva v Trnave obnovuje Literárny klub Bernolák pri Miestnom odbore Matice Slovenskej v Trnave, ktorý aktívne vyvíja činnosť dodnes. Začala pôsobiť v Miestnom odbore Matice Slovenskej v Trnave, kde od roku 1992 je predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej už 24 rokov a siedme volebné obdobie. Tu sa naplno rozvinula jej publikačná a kreatívna činnosť.
Za svoju činnosť dostala viacero ocenení a to v roku 2006 pamätnú medailu Matice Slovenskej, v roku 2009 pamätnú medailu TTSK, v roku 2011 zlatú cenu Matice Slovenskej, 2013 pamätnú medailu TTSK k 1150.výročiu príchodu Cyrila a Metoda, v roku 2013 cenu predsedu MS k 150. výročiu založenia MS. V roku 2015 dramaturgicky a organizačne pripravila a moderovala už XI. ročník ojedinelého podujatia Nočné verše promenád. Od roku 2002 je organizátorkou a realizuje celoslovenskú literárnu súťaž o cenu Slovenského učeného tovarišstva, v roku 2016 je to už 15.výročie Literárnych kaviarní.

Bohuslav Kujovič sa narodil sa 25. apríla 1956 v Trnave, tréner trnavského mládežníckeho klubu CK Olympik Trnava, začínal s cyklistikou v roku 1972 v Spartaku Trnava. Po skončení svojej športovej kariéry sa od roku 1983 až do dnešných dní venuje výchove cyklistickej mládeži v Trnave, teda už 32 rokov. Mnohí jeho zverenci dosahujú úspechy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho rukami prešli účastníci majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike a v cyklokrose. Najväčším aktuálnym trénerským úspechom Bohuslava Kujoviča je Ľuboš Malovec, ktorý bol ešte nedávno členom profesionálneho tímu CYCLING ACADEMY (Izrael), ktorého ambasádorom je Peter Sagan. Rovnako rukopis Bohuslava Kujoviča nesú aj úspechy Ľuboša Bachratého v cyklokrose (reprezentant ČSSR v rokoch 1985 – 1989). Bohuslav Kujovič bol iniciátorom a hlavným organizátorom Majstrovstiev Európy Masters v cyklokrose, ktoré sa premiérovo konali na Slovensku v Trnave 21.11. 2015. Dlhé roky vedie cyklistický klub Olympik, ktorý každoročne usporadúva viacero cyklistických pretekov na ceste a v cyklokrose. V minulom roku prekonal závažné ochorenie, napriek tomu sa stále nezištne venuje výchove mladých cyklistov v našom meste. V roku 2016 oslávil svoje 60. narodeniny.

Gabriela Záhradníková sa narodila sa 30. marca 1946 v Trnave, jedna z najvýraznejších osobností Baletu SND, bola dlhoročnou primabalerínou Baletu SND. V umení, v ktorom sa spája krása s drinou vynikala v klasike, rovnako ako aj v romantických a moderných baletoch. Preferovala postavy, ktoré mali v sebe dramatický náboj, v ktorých mohla ukázať svoje technické majstrovstvo snúbiace sa s umeleckým prejavom. Gabriela Záhradníková mala rada postavy na špičkách, lebo ako hovorievala „tie robia balet baletom“. Prvou sólovou úlohou v balete bola Aurora v Spiacej krásavici. Neskôr zažiarila vo všetkých Čajkovského baletných dielach, v Nedbalovej Zlatovláske, v Minkusovom Donovi Quijotovi. Jej baletná kariéra bola mimoriadne bohatá. V balete SND pôsobila od roku 1991 pod vedením slovenských a zahraničných osobností akými boli: Jozef Zajko, Karol Tóth, Boris Slovak, Miroslav Kůra, M. Jelenian a podobne. Umelkyňa tancovala v SND celé štvrťstoročie a dosiahla maximálnu umeleckú realizáciu. V zozname postáv má Odettu a Odíliu v Čajkovského Labuťom jazere, Gisellle, Zaremu v Bachčisarajskej fontáne, Mášenku v Luskáčikovi, Frýgiu v Spartakovi, Annu Kareninu v balete Ščedrina, Esmeraldu v Zvonárovi z Notre Dame, Bernardu v Barossovom Dom Bernardy Alby. Hosťovala vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Bulharsku, Rusku, na Kube i v Mongolsku. Za svoje úspechy získala cenu Literárneho fondu za postavu Zaremy v Bachčisarajskej fontáne, za postavu Máše v Luskáčikovi a za postavu Frýgie v balete Spartakus. Dvakrát získala Cenu ministra kultúry za postavu Anny Kareninovej a za postavu Esmeraldy v balete Zvonár z Notre Dame. Je držiteľkou Ceny Andreja Bagara a Janka Borodáča za postavu Bernardy v balete Dom Bernardy Alby. Za celoživotné dielo jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Po skončení aktívnej činnosti v Balete SND sa vrátila do Trnavy, kde dodnes pôsobí ako tanečná pedagogička na Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu.

in memoriam Doc. Ing. František Horňák, PhD. – vo svojej vzdelávacej a vedecko-výskumnej praxi sa zameriaval na rozvoj a prinášanie nových koncepcií do vyučovania, a predovšetkým do praxe.
Podieľal sa na viacerých projektoch orientovaných v oblasti vedenia ľudí, manažérskej komunikácie, koučingu, podnikovej kultúry, budovania a riadenia tímov, hodnotenia pracovníkov, inovačného manažmentu a kreativity, projektového manažmentu a pod. Dlhodobo vykonával lektorskú činnosť vo viacerých poradensko-vzdelávacích inštitúciách na Slovensku. Stal sa aj členom Krajskej rady pre odborné vzdelávanie a prípravu Trnavského samosprávneho kraja. V kruhoch slovenských aj stredoeurópskych odborníkov (zvlášť rakúskych, nemeckých, ale aj českých a poľských) bol považovaný za významnú osobnosť pre problematiku inovačného manažmentu a hlavne kreativity, kde bol členom siete konzultantov.
Jeho osobným prínosom pre rozvoj vedy boli početné zahraničné vedecké aktivity, kde spolupracoval s viacerými poradenskými a konzultačnými spoločnosťami pre inovačný manažment a kreativitu. Doc. Ing. František Horňák, PhD. absolvoval v roku 1992 vysokoškolské štúdium na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v študijnom odbore ekonomika a riadenie strojárskej výroby a následne absolvoval doktorandské štúdium vo vednom odbore inžinierstvo kvality produkcie.
Po ukončení doktorandského štúdia v roku 1994 začal pôsobiť ako vysokoškolský učiteľ na Materiálovo-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Od roku 2000 bol tajomníkom katedry manažmentu MTF STU. V roku 2004 získal vedecko-pedagogický titul docent v odbore priemyselné inžinierstvo a manažment. V rokoch 2006 až 2011 zastával funkciu prodekana MTF STU pre štúdium II. a III. stupňa. Vo vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa venoval problematike inovačného manažmentu a manažmentu kreativity. V období rokov 2011 až 2014 zastával funkciu prorektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre vzdelávanie a medzinárodné vzťahy.

UZNANIE ZA ZÁSLUHY O ROZVOJ A REPREZENTÁCIU MESTA TRNAVY

Alojz Partel – pri významnom životnom jubileu a 45. roku činnosti práce so zdravotne postihnutými občanmi. Trnavu reprezentuje od roku 2005 ako predseda celoslovenského Zväzu postihnutých civilizačnými chorobami, celý svoj profesijný život, ale aj po odchode do dôchodku sa venuje zdravotne postihnutým ľuďom. Práca sa mu stala celoživotným poslaním. Alojz Partel – filantrop, príkladne sa stará predovšetkým o ľudí v núdzi, ale aj o prostredie, do ktorého prichádzajú ľudia v rámci svojho spoločenstva. Stará sa o chod budovy, záhrady i jej okolia. Túto prácu vykonáva viac ako 25 rokov, je to práca naviac a bez odmeny. Člen Predsedníctva Národnej rady pre občanov zdravotne postihnutých v Slovenskej republike, člen Humanitnej rady Slovenska, člen Asociácie ochrany práv pacienta. Mnoho občanov zdravotne postihnutých civilizačnými chorobami, ktorým poskytol poradenskú službu, nádej v začiatkoch postihnutia, poradil im, ako ísť ďalej, mu ďakuje za obetavú činnosť.

in memoriam Ivan Hargaš – profesionálny tréner. Aj pre mnohých Trnavčanov je zaiste prekvapením, že ako tréner dosiahol najväčšie úspechy za riekou Moravou v susednej Českej republike. Spomínať na desiatky hráčov, ktorých trénoval, by si skutočne vyžadovalo dlhý zoznam. Skúsený kormidelník svoju trénerskú kariéru ozdobil významnými úspechmi. Získal jeden federálny titul ČSSR so žiakmi Trnavy, jeden majstrovský titul SR s mužmi Topoľčian, 3 majstrovské tituly v HIL s Karvinou. Jeho celoživotná láska a oddanosť k športu dokázala byť inšpiráciou pre každého, kto ho poznal. Hádzaná bola pre tohto charizmatického trénera vždy na 1. mieste. Jeho zaujatie bolo neskutočné. O hádzanej sa dokázal baviť 24 hodín denne. Obetoval jej celý život, v tom bol svojím spôsobom zložitý. Nikdy nedokázal vypnúť. Dokázal predbehnúť dobu, keď sa mu podarilo upútať hádzanárskych odborníkov z celej Európy systémom 4 – 2. Jeho zverenci z Karvinej, ktorí systém preferovali, boli v dobách svojej slávy pozvaní koučom francúzskej reprezentácie Onestom na turnaj do Francúzska len preto, aby mohol kouč systém študovať. Inak Francúzsko je niekoľkonásobný MS a olympijsky víťaz.