Cestovateľské kino: na konci Európy očakávajte nevídanú exotiku

Lochnesská príšera, James Bond, Statočné srdce, škola Harryho Pottera… Škótsko však znamená omnoho viac, než len tieto populárne príbehy. Mystická krajina na severe Britských ostrovov ponúka cestovateľom všetko, po čom túžia: od mierne zvlnenej krajiny až po majestátne štíty, vetrom ošľahané ostrovy, rozľahlé jazerá, divoké severné a západné pobrežie, rozprávkové a temné hrady, príťažlivé mestá i príjemné ospalé dedinky, chalúpky, v ktorých sa kúri rašelinou, milých a pohostinných ľudí, ktorí vyvracajú povery o lakomých a šporovlivých Škótoch. O nekonečných možnostiach tejto krajiny bude Cestovateľské kino v stredu 18. októbra v trnavskom Kine Hviezda s cestovateľkou Mirkou Badinskou, s ktorou sa dnes rozprávame.

Ako by sa Škótsko dalo v krátkosti definovať?

– Za exotikou netreba chodiť vždy na druhý koniec sveta (úsmev). Krajina, v ktorej muži nosia odev podobný sukni, ktorá je posiata tajomnými kameňmi Piktov, v ktorej pri korunovácii panovníka používajú Kameň osudu a v chalúpkach na samotách sa stále kúri rašelinou? Nech sa páči, na jednom konci Európy je práve takáto krajina.

Kedy sa začal váš vzťah s touto krajinou?

– Uff, dávno, dávno. Prvýkrát asi pred pätnástimi rokmi. Bola to klasická kempovačka-poznávačka po Veľkej Británii. Ešte predtým, než začali do Londýna, Edinburgu a iných miest lietať nízkonákladové aerolínky, klasické letenky boli celkom drahé. Takže cesta autobusom alebo autom a trajektom bola najdostupnejšia alternatíva. Krajina je to malebná, majú síce málo lesov, ale zato nespočetné množstvo lochov a Škóti sú poväčšine srdeční ľudia.

Čo však ponúka táto krajina, o čom sa vo všeobecnosti nevie?

– Atény Severu – tak sa kedysi hovorilo Edinburgu. Dominantou mesta je hrad, hrdo stojaci na skale a v jeho útrobách sú prísne strážené škótske korunovačné klenoty. Pri nich leží jednoduchý kameň. Kameň osudu. Starí Kelti mu prisudzovali takú moc, ktorá mala privodiť nešťastie, pokiaľ by bol korunovaný človek nehodný stať sa panovníkom. Naposledy ho použili pri korunovácii Alžbety II. a tá práve oslavuje zafírové jubileum. Britská kráľovná dodržala starovekú tradíciu a to sa Škótom nemôže nepáčiť. Najkrajšie pamiatky starého mesta sa nachádzajú na Kráľovskej míli, ktorá spája hrad s palácom Holyrood a meria uvedenú vzdialenosť. Hneď pod hradom je skrytá najväčšia kolekcia whisky na svete a môžete si byť istý, že je rovnako dobre strážená ako kráľovské regálie.

A čo ešte?

– Vojvoda z Athollu, pán hradu Blair Castle, sa zase hrdí tým, že mu patrí jediná súkromná armáda v Európe. Jeho regiment horalov pochoduje na vojenskej prehliadke, ktorú organizujú na hrade každý rok koncom mája. Súčasťou víkendu sú aj takzvané “Highland Games”, teda Hry Vysočiny, ktoré sú obľúbenou zábavou pre mladých i starých. Konajú sa na rôznych miestach od jari do jesene, podobne ako naše jarmoky. Hudba, tanec, jedlo, pitie, súťaženie v rôznych disciplínach a všade plno Škótov v dobrej nálade. A súťaže to nie sú obyčajné. Takzvané “ťažké” kategórie zahŕňajú hod brvnom. Vyhráva súťažiaci, ktorý ho hodí čo najpriamejšie na pomyselnej osi. Hod kameňom, hod kladivom, hod závažím do výšky ponad prekážku alebo “maide leisg” – preťahovanie palice, pričom súperi sedia a navzájom sa o seba opierajú chodidlami.

O Škótoch sa síce hovorí, že sú skúpi a šporovliví, no ľudia, ktorí ich domovy navštívili, hovoria o štedrosti a pohostinnosti. Akých ľudí môžu čakať tí, ktorí sa vyberú na výlet do Škótska?

– Juh a sever, Angličania verzus Škóti. Jedni o druhých tvrdia, že sú lakomí a tí druhí zase, že sú nafúkaní. Je to stará pesnička. Škóti sú národ vetrom ošľahaný, a keď sa niektorý z nich dostal na kráľovský dvor, tak je jasné, že musel pôsobiť ako neokrôchovaný chudobný príbuzný omotaný v divnom kuse látky. To je podľa mňa dané krajinou, Škótsko nie je práve krajina oplývajúca mliekom a medom. Život v minulých storočiach tu bol ťažký. Dodnes Škóti hovoria, že mimo veľkých miest im živobytie zabezpečujú hlavne ryby a ovce, a to nie je práve najľahšia robota. Škótsko dalo svetu množstvo vynálezov. Na čo sú aj patrične hrdí. Okrem golfu vďačíme Škótom aj za penicilín, telefón, televízor, pneumatiky, ale aj whisky. Väčšina Škótov, ktorých poznám, sú makači a veselé kopy. Dokonca mám zopár skúseností aj so škótskymi policajtmi, a ani na tých nemám negatívne spomienky :-).

A čo príroda? Táto krajina ponúka množstvo rôznorodých zážitkov. Čo sa oplatí vidieť?

– Ak sa dá, treba sa vybrať čo najviac na sever hlavnej pevniny. A tiež na ostrovy.
Sever krajiny a priľahlé ostrovy sú veľmi riedko obývané a s úzkymi cestičkami. “Single track road with passing places” sú špeciálne značené. Cesta má iba jeden pruh a z oboch strán sú v určitých intervaloch vybudované “výhybky”. Jazda na takejto ceste je pre cestovateľa zaujímavým zážitkom aj vďaka tomu, že vám vo väčšine prípadov domáci dajú prednosť. Zistíte, že Škóti sú celkom ohľaduplní šoféri.

Mirka Badinská
vyštudovala cestovný ruch a živí sa ním už viac ako 15 rokov. Cestovať začala po bývalých britských kolóniách od indického Kašmíru až po južnú Afriku. “Všade je niečo zaujímavé, či ste v rušnej metropole, alebo na myse na konci sveta,” hovorí Mirka, ktorá napríklad zbiera fotografie záchodov a po svete roznáša petrogramy od slovenského maliara Petra Rollera.

Cestovateľské kino
18. 10. (streda)
Štart: 20:00 hod.
Vstup: 4€ v predpredaji v pokladni Kina Hviezda cez pracovné dni od 15:30 do 20:00, v sobotu od 14:30 do 21:30 a v nedeľu od 12:30 do 19:30

Event: www.fb.com/events/171682913406038

Spomeňme aj hrady.

– Skôr či neskôr na nejaký natrafíte. Kedysi ich bolo údajne okolo tritisíc, do dnešnej doby prežilo okolo dvesto. Menšie, väčšie, zachovalé alebo ruiny, súkromné či v správe štátu. Romantický maličký hrad Eilean Donan, ktorý leží na mieste, kde sa stretávajú tri lochy – čiže jazerá, alebo ruiny hradu Urquhart na brehu Loch Nessu. Veľkopanské sídlo Dunrobin Castle stojí za návštevu nielen vďaka hlavnej budove, polohe na brehu more, ale aj kvôli unikátnej zbierke piktských kameňov v malom súkromnom múzeu, ktoré sú pre vedcov doteraz predmetom skúmania. A v hradnej záhrade dennodenne predvádza svoje umenie hradný sokoliar. Nie je to však len pre turistov, on sa o tie dravce naozaj stará dňom aj nocou. Na ostrove Skye, ktorý je najdostupnejší vďaka mostu, teda nemusíte použiť trajekt – nájdete parádne hory na turistiku. Na ostrove Lewis, ktorý patrí do súostrovia Vonkajšie Hebridy, zase nájdete komplex stojacich kameňov Callanish, z ktorých archeológovia odpadávajú viac ako zo Stonehenge. Alebo Skara Brae na Orknejoch – nemusíte byť zanietený historik, ale tieto miesta sú tak fantastické, že sa vám zastaví dych.

Máte nejaké užitočné rady alebo tipy pre tých cestovateľov, ktorí sa rozhodnú na objavovanie tejto krajiny na severe Britských ostrovov?

– Škóti majú vlastné peniaze – škótske libry. Najvzácnejšia je jednolibrová bankovka, zatiaľ čo vo zvyšku Británie je jedna libra kovová minca. Tieto peniaze treba minúť či vymeniť namieste alebo nechať si ich ako suvenír, inde v Európe ich nevymeníte. Ďalšou radou je – nikdy nenazvite kilt sukňou, nikdy! V Škótsku je to smrteľný hriech. Alebo, taký august, to je mesiac festivalov. Len v samotnom Edinburghu sa koná knižný, umelecký festival, vojenská prehliadka Military Tattoo a pouličné koncerty. Na viacerých miestach budú prebiehať aj Highland Games. V Škótsku nájdete napríklad viac než 120 páleníc whisky, ktoré vám za malý poplatok poskytnú prehliadku zakončenú ochutnávkou. Ak sa rozhodnete kúpiť si ich produkt v ich vlastnom obchodíku, často vám z ceny odpočítajú vstupné.

A čo rady pre túlavé turistické topánky?

– Ak sa rozhodnete v Škótsku kempovať, tak sa vyhnite miestam pri vode. Alebo ešte lepšie, opýtajte sa domácich, či sú tam „midges“. To sú také malé čierne mušky, krvilačné potvorky. Škóti svorne tvrdia, že najradšej majú krv turistov a že midges sú daň za dobré počasie. Takže ak sa vám „podarí“ postaviť si stan na mieste, kde sú midges, tak si určite nenechajte stan otvorený! Odporúčam si tiež na cestu po krajine kúpiť knižku škótskych mýtov a legiend. Zistíte, že Lochnesska je iba jednou z radu vodných príšer a že Škóti sú vlastne veľmi poverčivý národ (úsmev). Ďalšou zaujímavosťou je, že hoci galčina nie je oficiálnym jazykom Veľkej Británie, v Škótsku nájdete dvojjazyčné tabuľky takmer na každom kroku. Nálepky ALBA na autách sa hrdo hlásia ku Škótsku.