Hovoríme s mladým vývojárom a konštruktérom Norbertom Káčerom

Norbert Káčer, dvadsaťšesťročný vývojár a konštruktér, má za sebou raketový štart v spoločnosti ZF SLOVAKIA, a. s. Do podniku v Trnave nastúpil na stáž počas vysokoškolského štúdia a zostal. V súčasnosti je na rozvojom firemnom vzdelávaní v Nemecku, ktoré ho pripravuje na pozíciu tím lídra.

Ako dlho toto všetko trvalo?

– V ZF SLOVAKIA som už päť rokov. Tri roky ako stážista, dva ako zamestnanec. Čas ubehol veľmi rýchlo. Myslím, že preto, lebo od začiatku robím na projektoch, ktoré ma bavia.

Prečo ste sa rozhodili pre stáž v ZF SLOVAKIA?

– Počas vysokoškolského štúdia bolo podmienkou na zápočet absolvovanie praxe vo firme. Spoločnosť ZF SLOVAKIA, a. s., vyrába komponenty pre automobilový priemysel a práve tento odbor som študoval. Bola to jedna z firiem, kam so poslal životopis so žiadosťou absolvovať šesťtýždňovú študentskú stáž. Vtedy som ani len netušil, aký je to veľký podnik a koľko ľudí zamestnáva. Aktuálne je spoločnosť ZF jedným z najväčších dodávateľov pre automobilový priemysel.

Za krátky čas mi prišla odpoveď, že oddelenie aplikačného vývoja by malo záujem a pozvali ma na pohovor. Úprimne, bola to jedna z najlepších ponúk, akú som ako študent s minimálnou praxou dostal. Podmienkou bolo ovládanie anglického, alebo nemeckého jazyka. Svoj prvý pohovor v živote som absolvoval po anglicky, čo bola pre mňa nesmierna skúsenosť. Uspel som a moja študentská prax v ZF SLOVAKIA, a. s. sa začala v júli 2012. Keď mi pred jej koncom môj vedúci navrhol, aby som pokračoval aj počas školského roka, súhlasil som. Spoločne sme našli tému aj na moju bakalársku prácu. Odvtedy som chodil každý piatok alebo cez prázdniny do ZF SLOVAKIA.

Na čom ste pracovali?

– Išlo o rôzne projekty. Jedným z nich bola aj 3D tlačiareň, ktorú som si doma postavil. Môjho vedúceho to zaujalo a dostal som za úlohu nájsť nízkonákladovú 3D tlačiareň pre oddelenie aplikačného vývoja. Pamätám si, ako som prezentoval vedúcemu závodu myšlienku využitia 3D tlačiarne v spoločnosti. Vrátane rozpočtu, časovej osi a cieľov projektu. Táto prezentácia sa stala mojím etalónom. Ako študent som prezentoval projekt pred vedením spoločnosti a žiadal o rozpočet. Odvtedy bola každá ďalšia prezentácia pre mňa jednoduchšia.

Norbert Káčer (26) vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Strojnícku fakultu, odbor: automobily, lode a spaľovacie motory a absolvoval študijný pobyt na ČVUT v Prahe. Pracoval v ZF SLOVAKIA, a.s. v Trnave, ako technický koordinátor projektov na oddelení aplikačného vývoja pre zákazníkov VW a PSA. V súčasnosti si rozvíja vzdelanie ako konštruktér pre dvojhmotové zotrvačníky na oddelení vývoja v ZF Friedrichshafen AG v Schweinfurte v Nemecku. Sleduje motoršport a venuje sa cestovaniu, čítaniu, bojovým športom a plávaniu.

Čo nasledovalo po ukončení stáže?

– V treťom semestri inžinierskeho stupňa štúdia som využil možnosť študentského pobytu v zahraničí. So svojím vedúcim v ZF SLOVAKIA som však zostal v kontakte. Dokonca som vďaka praktickým skúsenostiam v podniku prednášal v plnej aule zahraničnej univerzity o hnacích mechanizmoch. Opäť nezabudnuteľná chvíľa. Zažil som to, čo zažívajú profesori, keď prednášajú študentom.

Do ZF SLOVAKIA, a. s. som nastúpil na pozíciu technického koordinátora projektov ešte skôr, ako som mal v rukách diplom. Pracoval som na projektoch pre PSA, celý VW Group, teda aj pre PORSCHE. Išlo o implementáciu nových projektov a celkovú koordináciu. Od výroby prototypov až po zavedenie do sériovej výroby. Denne som komunikoval s nemeckými kolegami, s kvalitou, technológiou, vývojom, výrobou, koordinoval projekt a prezentoval výsledky pred vedením spoločnosti a vedúcimi oddelení. Počas tohto obdobia sme mali niekoľko zákazníckych návštev, kde sme museli preukázať schopnosť sériovo vyrábať nové konštrukcie. Výroba za účasti zákazníka je vždy náročná. Od toho sa totiž odvíja udelenie oprávnenia na spustenie sériovej výroby, čiže zabezpečenie výrobných kapacít na niekoľko rokov. Po jeden a pol roku som zmenil pracovnú pozíciu a stal som sa konštruktérom ZF SLOVAKIA.

Na slávnom pretekárskom okruhu Nürburgring

Foto: archív NK

V súčasnosti ste pracovne vyslaný v Nemecku. Čo konkrétne robíte?

– Pracujem v ZF Friedrichshafen AG v nemeckom meste Schweinfurt. Som na rok vyslaný na rozvojové vzdelávanie v oblasti vývoja a konštrukcie dvojhmotových zotrvačníkov. Práve teraz robím na konštrukčnom návrhu dvojhmotového zotrvačníka pre nový motor od Subaru a Jaguar Land Rover a zároveň pomáham kolegovi s konštrukciou pre indickú automobilku Mahindra. Komunikujem s výrobou na Slovensku a v Nemecku, spoločne riešime možnosti zlepšenia výroby, zníženia chybných výrobkov úpravou dizajnu, prípadne výrobných procesov. Popri tom sa snažím zostať aj v kontakte s ľuďmi z univerzitného prostredia, pretože pracujeme na množstve spoločných projektov.

Čo vás čaká po návrate?

– Keď sa vrátim, malo by to byť v marci 2018, budem pracovať s novým tímom konštruktérov dvojhmotových zotrvačníkov na oddelení aplikačného vývoja. Plánom je, aby som sa stal tím lídrom. Uvidíme, či to bude hneď po návrate, alebo budem ešte potrebovať viac skúsenosti. Ide o dôležitú úlohu. Vyžaduje si nielen vedomosti v oblasti konštrukcie, je to aj práca s ľuďmi, vedenie a motivovanie tímu. Práve pre budúcnosť musí tím líder všetky tieto požiadavky splniť.

Ako sa to dá zvládnuť?

– ZF SLOVAKIA má rozpracovaný plán a postup, ako rozvíjať zamestnancov na všetkých úrovniach. Od výrobného pracovníka až po lídrov a snaží sa využiť ich potenciál. Keď som začínal ako technický koordinátor projektov, nestíhal som veci na čas. Požiadal som svojho vedúceho o školenie v oblasti časového manažmentu, aby som si vedel vytvoriť každodenný časový harmonogram, efektívne využíval čas a neodkladal úlohy na neskôr. Do mesiaca som sedel na školení a tie poznatky mi pomáhajú každý deň, dokonca aj v súkromnom živote.

Prečo ste vlastne začali študovať techniku?

– Technika ma bavila od malička. Myslím, že najviac ma ovplyvnila moja rodina. Otec bol stolár a vždy som bol pri veciach, ktoré sa tvorili ručne. Z polotovaru, z kusa dreva ste schopný vyrobiť nábytok. Vyrábal som z dreva loďky, dokonca aj kolobežku. Dnes by z toho mohol byť startup. Pri LEGU som dokázal presedel hodiny. Bavila ma matematika, fyzika a všetko, čo súviselo s technikou a automobilmi. Preto som nešiel na gymnázium, ale vyštudoval som Strednú priemyselnú školu dopravnú v Trnave a potom Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor Automobily, lode a spaľovacie motory.

Čím ste chceli byť ako malý chlapec?

– Automobilovým dizajnérom, neskôr som chcel robiť pre automobilku v oddelení motoršportu. Takže nie som ďaleko od chlapčenských snov.

Archívna snímka zo súťaže v holandskom Rotterdame. Norbert Káčer druhý zľava v hornom rade

Foto: archív NK

Ste príkladom výbornej spolupráce ZF SLOVAKIA so študentmi. Je to úspešná výnimka, alebo štandard?

– ZF SLOVAKIA spolupracuje s mnohými školami na rôznych projektoch, študentských stážach, diplomových a dizertačných prácach. Príkladom je dlhoročná spolupráca s viacerými fakultami STU v Bratislave, Fakultou priemyselných technológii v Púchove Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Podporujeme dva univerzitné a jeden stredoškolský tím v stavbe monopostov, ktoré študenti prezentujú aj na našom dni otvorených dverí. Je to úžasný spôsob, ako prepojiť študentov s praxou a firmou. Niekoľko týchto študentov u nás už aj pracuje. Ak je študent, ktorý u nás stážuje šikovný, dostane od nás pracovnú ponuku. Neskončí ako nezamestnaný.

Má podľa vás technické zameranie na Slovensku perspektívu?

– Na Slovensku je veľa výrobných závodov, hlavne so zameraním na automobilový priemysel. Zaznievajú názory, že sme len výrobou, ale nemáme žiadny vývoj. Ja si to nemyslím a spoločnosť ZF SLOVAKIA je jasným príkladom, že aplikačný vývoj zohráva dôležitú úlohu v závode aj vo vzťahu k zahraničným kolegom. Na trhu práce vidíme, že v technických oblastiach je práce dostatok. Zároveň si všímam, že Slovensko je testovacou krajinou na nové produkty a technológie. Bezkontaktné platby kartou sú v Nemecku málo rozšírené, vysokorýchlostný internet a dokonca sieť 4G je tu tiež výnimočnosťou. Keď to chcete testovať na Slovensku, potrebujete našich technikov.

Učí sa na Slovensku technika dobre?

– Čo sa týka technických predmetov tak mám obavy, že sa snažíme nahrádzať školenia vo firmách. Napríklad študent potrebuje viac vedieť, ako správne navrhnúť výrobné tolerancie a nie ako si to „naklikať“ v CAD systéme. Som rád, že na školách je stále veľa teórie. Ale ide o prepojenie s praxou v podnikoch, kde sa ukáže, ako teóriu aplikovať. Študenta nebude zaujímať teória rezných uhlov v nástroji, keď v živote na sústruhu nerobil a nevidel, čo sa stane, keď je uhol iný.

Pamätám si ako sme na Strojníckej fakulte STU v Bratislave zaujali množstvo študentov so súťažou, kde museli zmontovať suchú treciu spojku na čas. Ocenili sme troch najlepších a mali sme aj cenu útechy pre toho najpomalšieho, aby bol motivovaný. Aj takto sa dá vyučovať. Niekedy je hra najlepší spôsob, ako zaujať a vzbudiť v ľuďoch zvedavosť.

Kedy by sa podľa vás mali mladí ľudia začať vážnejšie zaujímať o svoju profesionálnu dráhu?

– Určite už počas štúdia. Naša a mladšia generácia často netuší, čo bude v živote robiť. Je to vidieť aj na školách, niektorí študenti nevedia čo tam robia, len sa im nechce do práce. Ak niekto nevie, čo v živote robiť, mal by vyskúšať čokoľvek. Ako zistí, či by ho bavila technika? Musí to vyskúšať. Možno ho technika baví, ale nie pre automobilový priemysel, ale pritiahnu ho napríklad technológie pre ekologickú výrobu energie. Dnes môžete byť kýmkoľvek a kdekoľvek na svete. Samotný proces hľadania toho, čo človeka v živote baví je úžasné obdobie, ak si ho takým spravíte.

Len na porovnanie pred pár rokmi, bolo zaslanie životopisu mojou jedinou možnosť ako sa uchádzať o pracovnú stáž. Nábor študentov s technickým zameraním bol len v začiatkoch. Dnes je mnoho podujatí pre študentov, firmy doslova prídu za nimi až do škôl. Vnímam to veľmi pozitívne a spoločnosť ZF SLOVAKIA ide dobrým príkladom.

Je technika chlapským odborom? Alebo je to už prekonané klišé?

– Prekonané klišé. Nie je deň, kedy by som nehovoril s inžinierkou, či už z univerzitného prostredia, alebo v práci. Aj pri nástupe ma školili kolegyne z oddelenia. Neviem, kedy vzniklo klišé, že technika je mužským odborom. Keď niekde prevláda jedno pohlavie netreba ho hneď zaškatuľkovať na odbor pre mužov alebo ženy. Sledujem jeden seriál zo života Alberta Einsteina a viac si uvedomujem, aké významné objavy boli vďaka ženám. Som rád, že v technickom odbore sú ženy, lebo vidím, že každú z nich technika baví. Inak by to neštudovali.

Zohrala na vašej profesionálnej ceste úlohu aj náhoda?

– Neviem, či by som moju cestu pripisoval náhode. Skôr si myslím, že som bol vždy pripravený na príležitosť. Keby som sa neučil cudzí jazyk, tak by som sa nedostal ani na pohovor. Keby som vo voľnom čase nepostavil 3D tlačiareň, asi by som ako študent neprezentoval projekt vedeniu spoločnosti. Povedal by som, ak na sebe každý deň pracujete, skôr či neskôr život zariadi, že to aj využijete. Zároveň veľkú úlohu zohrá aj tím ľudí, v ktorého ste súčasťou. Myslím, že u nás je skvelá tímová atmosféra pre prácu a vytváranie hodnôt.

Čo je vašou profesionálnou výzvou? A čo snom?

– Mojou profesionálnou výzvou je neustále napredovať, posúvať sa vedomostne, skúsenosťami aj kariérne. Zároveň sa snažím mať vo firme dobré meno, aby sa ľudia mohli na mňa spoľahnúť. Nesklamať a snáď byť aj príkladom, že keď človek na sebe pracuje môže v živote dosiahnuť čokoľvek. Čo sa týka pracovných snov, asi sú pre mňa zároveň aj cieľmi. Rád by som mal v budúcnosti aspoň jeden patent a okolo seba skvelý tím ľudí.