Mesto získa do rozpočtu nové zdroje, zastupiteľstvo schválilo pre stavebníkov poplatok za miestny rozvoj
Mesto Trnava od 1. januára 2018 zavádza poplatok za miestny rozvoj. Stavebníci, investori či developeri tak za realizáciu svojich projektov zaplatia okrem doterajších nákladov aj nový poplatok do pokladnice mesta.
Po dvoch predchádzajúcich nezdaroch – raz bol návrh nového Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj stiahnutý pred rokovaním, na druhý pokus ho poslanci neschválili, sa do tretice poslanci tesnou trojpätinovou väčšinou hlasov prítomných zastupiteľov uzniesli na zavedení poplatku.
Peniaze do pokladnice mesta, získané z poplatku za miestny rozvoj od stavebníkov, môže mesto použiť na účelovo viazené investičné akcie ako sú napríklad výstavba ciest, križovatiek, parkovísk, zelene, parkov, sociálnych, kultúrnych, zdravotníckych alebo športových zariadení.
Poplatok za rozvoj sa bude týkať iba pozemných stavieb, na ktoré bude vydané právoplatné stavebné povolenie po nadobudnutí účinnosti Všeobecne záväzného nariadenia.
Ilustračné foto
Miestny poplatok za rozvoj umožňuje mestám a obciam na základe zákona Národnej rady SR získavať nové príjmy od investorov a developerov.
Vyberanie poplatku je dobrovoľné, mestá a obce ho môžu, ale aj nemusia schváliť.
Zámerom zákona je dobrovoľné zavedenie nového finančného nástroja do samosprávnej pôsobnosti obce, ktorý má plniť rozvojovú, príjmovú, regulačnú či protikorupčnú funkciu.
Sadzba poplatku od 1. januára 2018
Zdroj: Mesto Trnava
Okrem všeobecných funkcí mesto Trnava chce zaviesť poplatok aj z dôvodu, aby sa záťaž novej výstavby neuskutočňovala len na úkor obyvateľstva, na úkor modernizácie existujúcich stavieb, areálov a podobne, a aby sa tým nezvyšovalo napätie medzi rozvojom mesta a jeho prevádzkou a správou.
Mestu Trnava môže nový poplatok priniesť od investorov ročne do rozpočtu aj niekoľko stotisíc eur.
Výšku sadzieb poplatkov môže mesto na základe rozhodnutia zastupiteľov každoročne meniť.
Platcom poplatku môžu byť fyzické aj právnické osoby, ktorým bolo ako stavebníkovi vydané právoplatné stavebné povolenie.
„Mesto Trnava zaznamenáva veľký rozmach výstavby už niekoľko rokov. V rokoch 2011 až 2015 bolo v meste postavených približne 362 tisíc metrov štvorcových podlahovej plochy. Výstavba vyvoláva potreby budovania ďalšej technickej, ale aj sociálnej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v mestskom rozpočte,“ zdôvodňuje trnavská radnica rozvodnutie o zavedení poplatku za rozvoj.
Sadzba poplatku za rozvoj je zo zákona stanovená v rozpätí do 10 do 35 eur za každý začatý meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, mesto navrhlo a schválilo jednotnú sadzbu pre celé mesto bez rozdielu lokality a mestskej časti na 10 eur/m2.
Ulož ako PDFSadzby poplatku za rozvoj sa stanovujú v eurách za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby pre stavby v členení nasledovne:
a) stavby na bývanie (ďalej len „Bývanie“)
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátanie stavieb na vlastnú administratívu (ďalej len „Stavby na pôdohospodárske a lesné hospodárstvo“)
c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu (ďalej len „Priemysel + sklady a administratíva“)
d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou (ďalej len „Komerčné + sklady a administratíva“)
e) ostatné stavby (ďalej len „Ostatné“)Použitie výnosu poplatku za rozvoj
Výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov1 súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:a) zariadenia starostlivosti o deti,
b) slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,
c) sociálneho bývania,
d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,
e) zdravotníckeho zariadenia,
f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,
g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry.
Napísal 
