Radnica udelí ocenenia významným rodákom a osobnostiam Trnavy

Mesto Trnava udelí aj v roku 2018 ocenenia významným rodákom a osobnostiam spojeným s naším mestom. Odovzdávanie ocenení sa uskutoční počas slávnostného zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Trnava 4. marca v sále Marianum na Hollého ulici.

Udeľovanie ocenení schvaľuje poslanecký zbor na základe písomných návrhov verejnosti a odporúčania komisie na udeľovanie ocenení mesta Trnava.

Titul čestný občan mesta Trnavy bude udelený kňazovi Mons. Jánovi Pavčírovi a in memoriam lekárovi Františkovi Vaverčákovi.

Cenu mesta Trnavy obdržia Jozef Šelestiak za fotografickú, publicistickú a vydavateľskú činnosť, Blažej Vittek za propagáciu Trnavy prostredníctvom umeleckej a dokumentárnej fotografie a in memoriam Mikuláš Féher za celoživotnú prácu dramaturga, umeleckého šéfa a riaditeľa Divadla pre deti a mládež v Trnave.

Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy dostanú Daniel Čapkovič za reprezentáciu Trnavy v oblasti hudby a operného spevu a Karol Dobiaš za výnimočné športové úspechy v trnavskom aj vrcholovom futbale.

Ilustračné foto

ČESTNÉ OBČIANSTVO MESTA TRNAVY

Mons. Ján Pavčír – pri príležitosti 40. výročia kňazskej vysviacky

Narodil sa 14. augusta 1954 v Šuriankach. Generálny vikár Trnavskej arcidiecézy, za kňaza bol vysvätený v Bratislave 12. júna 1977. Ako kaplán pôsobil v Zlatých Moravciach, Holíči a v Bratislave – Novom Meste. V roku 1982 bol menovaný za ceremoniára Arcibiskupského úradu v Trnave. V roku 1990 sa stal rektorom katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave. V septembri 2013 bol novým trnavským arcibiskupom Jánom Oroschom vymenovaný za generálneho vikára Trnavskej arcidiecézy. Väčšinu svojej aktívnej pastoračnej činnosti strávil v Trnave, v službe trnavských arcibiskupov a potrieb Trnavskej arcidiecézy. Ako skromný človek a verný spolupracovník vždy vytváral priestor dialógu a spolupráce cirkevnej a svetskej sféry, tak v osobnej, ľudskej ako i kultúrno-spoločenskej oblasti. Ako kňaz s humanistickým presvedčením a oslovujúcim osobným svedectvom viery vždy pozitívne povzbudzoval Trnavčanov v rôznych trnavských chrámoch počas totalitného režimu. I dnes vo svojich pravidelných príhovoroch správne vystihuje znamenia doby, odpovedá na naliehavé otázky a problémy súčasného sveta konkrétnou pastoračnou, spoločensko-kultúrnou a duchovnou iniciatívou. Osobitne ako rektor katedrály spolupracuje na vydaní rôznych kultúrno-turistických publikácií chrámu sv. Jána Krstiteľa a v neposlednom rade napomáha pri organizovaní rôznych podujatí, ktorými mesto Trnava propaguje svoje sakrálno-historické bohatstvo.

in memoriam MUDr. František Vaverčák – pri príležitosti nedožitého jubilea 100 rokov

Lekár, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Trnave. Narodil sa 3. januára 1917 v Spišskej Belej, zomrel 2. októbra 1998. Maturoval v roku 1935 v Kežmarku, študoval medicínu a bol promovaný v roku 1941 na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Asistentský plášť na Súdnom lekárstve u profesora Krseka zakrátko zamenil za vojenský mundúr a neskôr za povstalecký plášť lekára partizána, aby sa vrátil domov ako účastník odboja a príslušník I. Česko-Slovenskej brigády generála Ludvíka Svobodu v ZSSR a SNP ako šéflekár II. delostreleckého pluku „Jaslovského“, začo dostal viaceré vyznamenania a medaily. Bol držiteľom osvedčenia podľa paragrafu 8 zákona 255 o účasti v boji za národné oslobodenie. Po vojne nastúpil ako asistent na I. Ženskú kliniku na Zochovej ulici v Bratislave k profesorovi Štefánikovi. Tu začal svoje vzdelanie ženského lekára, intenzívne študoval, rozširoval si praktické zručnosti a prednášal pôrodným asistentkám. V roku 1954, po niekoľkomesačnom pôsobení na II. Gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UK a FN na Šulekovej ulici v Bratislave, už po boku svojej manželky Pavly, začal veľmi úspešnú, 27 rokov trvajúcu, profesionálnu kariéru primára. Spolu vytvorili svojim desiatim deťom harmonické rodinné prostredie.

Na Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v Trnave nastúpil primár Vaverčák 1. 2. 1954. Dovtedy oddelenie nemalo stáleho primára, vo vedení oddelenia sa vystriedali viacerí známi slovenskí gynekológovia. So svojimi spolupracovníkmi, známymi v čsl. gynekologickej obci, začal rozširovať horizonty gynekológie a pôrodníctva v Trnave zavádzaním nových liečebno-preventívnych postupov v odbore, učiť a modelovať charaktery mladších spolupracovníkov. Zasadil sa tiež o vybudovanie nového moderného gynekologicko – pôrodnického pavilónu v trnavskej nemocnici, otvorením ktorého sa významne zlepšili podmienky pre prácu lekárov a prostredie hospitalizovaných pacientiek. Primár Vaverčák bol uznávaným odborníkom. Jeho obdivuhodná pracovná aktivita, vzťah k pacientkam a spolupracovníkom boli podložené múdrosťou a talentom, rozsiahlymi vedomosťami a bohatými klinickými skúsenosťami.

CENA MESTA TRNAVY

Mgr. Jozef Šelestiak – pri príležitosti životného jubilea 70 rokov

Narodil sa 9. júna 1947 v Trnave. Už na základnej škole v Trnave navštevoval fotografický krúžok a táto záľuba sa stala nielen jeho koníčkom, ale ja celoživotnou profesiou. Po ukončení štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave pracoval v Československom filme a  Československej televízii Bratislava. Stále ho to ťahalo do rodnej Trnavy, kde pracoval ako redaktor Trnavského hlasu a Výrobné družstevníctvo. Po roku 1989 založil v Bratislave vydavateľské družstvo Elenprint, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Tirnu, ktoré sa zameriava hlavne na vydávanie kníh trnavských tvorcov. Spolu vydal 26 kníh. Okrem fotografie sa venuje aj poézii, humoru a satire. Publikoval v trnavských časopisoch Kultúra a život Trnavy, Trnavský hlas, ale aj Nové slovo mladých, Roháč, Výrobné družstevníctvo, Literárny týždenník, Kultúra. So svojím fotoaparátom nechýba na žiadnom kultúrnom alebo spoločenskom podujatí v Trnave. Samostatné výstavy fotografií okrem Trnavy a Slovenska mal aj v Česku a Bulharsku. Je autorom knihy Premeny Trnavy vo fotografii, kde čitateľ môže porovnávať starú podobu Trnavy s jej súčasným stavom. Je spoluautorom knihy Peter Radványi: Ľudia a udalosti v histórii Trnavy. Autorom textu je spolužiak Peter Radványi, ktorý ilustroval a  graficky dotvoril Jozef Šelesiak. V rukopise má zbierku satirickej poézie Humorná satira.

Blažej Vittek – pri príležitosti životného jubilea 75 rokov

Narodil sa 19. augusta 1942 v Trnave. Fotograf, ktorý do svojich umeleckých fotografií pretavil lásku k rodnému mestu, k jeho historickým pamiatkam a okolitej prírode. Po skončení štúdia sa zamestnal v Okresnom stavebnom podniku v Trnave a venoval sa svojmu koníčku, fotografovaniu. Už v roku 1965 v podniku založil fotoklub Izofota. Po roku 1990 pracoval ako fotograf a grafikv Galérii Jána Koniareka v Trnave a neskôr, až do odchodu na dôchodok, aj v Západoslovenskom múzeu v Trnave. V roku 2000 sa stal podpredsedom klubu Iris, neskôr členom Zväzu výtvarných umelcov Západoslovenského kraja a aj členom Zväzu slovenských fotografov. V roku 2000 podstatnou mierou prispel k zmene fotoklubu Iris na občianske združenie Fotoklub Iris pri Mestskom úrade v Trnave.

Okrem rodnej Trnavy vystavoval v mnohých mestách Slovenska, ale aj vo Fínsku, Bulharsku a vo Francúzsku. Viedol niekoľko fotokrúžkov mládeže, bol členom súťažných porôt, autorom fotografií do viacerých katalógov autorov výtvarného umenia a rôznych iných kníh. Je autorom 25 pohľadníc a 8 nástenných kalendárov. Publikoval v regionálnej aj celoslovenskej tlači. V roku 2007 získal od Slovenského národného osvetového centra Poctu za dlhoročný rozvoj umeleckej fotografie v rámci kraja i na Slovensku. Predseda Trnavského samosprávneho kraja mu v roku 2009 udelil Pamätnú medailu za dlhoročnú prácu v prospech rozvoja fotografickej tvorby v Trnavskom samosprávnom kraji.

in memoriam Mgr. Mikuláš Fehér

Narodil 12. septembra 1942 v Bratislave. Patril k výrazným postavám trnavského divadla v novodobej ére súboru, ktorý sa formoval vznikom Divadla pre deti a mládež v roku 1974. Bol režisérom, dramaturgom, umeleckým šéfom a riaditeľom tohto divadla. Aj keď pôsobil na iných divadelných scénach, tá trnavská mu bola domovskou, nielen pre generačnú blízkosť so zakladajúcimi tvorcami, ale aj preto, že sa mu stala domovom Trnava.

Do Divadla pre deti a mládež nastúpil ako dramaturg, v rokoch 1984-1986 bol umeleckým šéfom divadla a v rokoch 1985-1996 jeho riaditeľom. Pod jeho vedením vznikli legendárne inscenácie a divadlo sa vypracovalo na moderné divadlo novej formy. Aj vďaka Mikulášovi Fehérovi bolo divadlo v Trnave jedno z najlepších na Slovensku. Popri práci v Divadle pre deti a mládež režíroval Mikuláš Fehér ochotnícky súbor DISK v Trnave v rokoch 1977-1987. V roku 1987 založil v Trnave študentský súbor Juventus, režíroval aj ochotnícke súbory v Radošine, Novej Bani a Detve.

Mikuláš Fehér bol odvážny a bol aj diplomat . Aj to je dôvod, prečo sa v 80. rokoch Divadlo pre deti a mládež vypracovalo na jedno z najlepších divadiel, kde sa mohli tvoriť také inscenácie, ktoré v inotajoch išli proti režimu. Patrilo medzi prvé divadlá, ktoré podporilo revolúciu a zrušili divadelné predstavenia.

Už počas vysokoškolských štúdií pracoval v Československej televízii v Bratislave vo vysielaní pre deti a mládež, v rokoch 1970-1972 pôsobil ako vedúci tvorivej skupiny pre deti, kde sa venoval rozvoju animovaného štúdia Československej televízie. Venoval sa najmä tvorbe pre deti. Je autorom hier a dramatizácií pre rozhlas. Bol dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra v Bratislave. Je autorom štúdií a spoluautorom publikácií o divadlách v Trnave a vo Zvolene.
Pán Mikuláš Fehér bol výnimočný človek s veľkou láskou k ľuďom a k divadlu, ktorému venoval celý svoj aktívny profesionálny život. Svojou prácou zanechal výraznú stopu v divadelnej histórii Trnavy. Zomrel 5. novembra 2017 v Trnave.

UZNANIE ZA ZÁSLUHY O ROZVOJ A REPREZENTÁCIU MESTA TRNAVY

Mgr. Daniel Čapkovič

Operný spevák, sólista opery SND sa narodil 3. septembra 1977 v Smoleniciach. Svojimi vystúpeniami obohacuje rôzne kultúrne podujatia nielen nášho mesta, kraja, či Slovenska, ale ja reprezentuje mesto Trnava i v zahraničí. Spolupodieľa sa na organizácii kultúrnych podujatí v Trnave, na koncertoch Operné hviezdy nášho kraja, jeho pričinením mesto znovu obnovilo Medzinárodnú spevácku súťaž Mikuláša Schneidra Trnavského, v minulosti obdržal najvyššie ocenenie súťaže – laureát, dnes je členom medzinárodnej poroty. Piesne Mikuláša Schneidra Trnavského, nášho najvýznamnejšieho rodáka, uchoval aj pre ďalšie generácie nahrávkou CD s Trnavským komorným orchestrom.

Daniel Čapkovič úspešnú reprezentáciu Slovenska potvrdil i účinkovaním v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Írsku, USA a v Kanade. Nedávno s obrovským úspechom debutoval na doskách SND v náročnej roli Rigoletta z rovnomennej opery G. Verdiho. Napriek svojim veľkým úspechom doma i v zahraničí zostal skromným a pokorným človekom. Dôkazom toho je i jeho nezištné účinkovanie na akciách Ligy proti rakovine, či každoročné účinkovanie na Trnavskej novéne. Svojím umením, no a nepochybne interpretáciou diel Mikuláša Schneidra Trnavského a Gejzu Dusíka, zviditeľňuje mesto Trnava i hudobné umenie nášho regiónu. O tom, že sa jeho spevácke umenie zapísalo do sŕdc Trnavčanov, svedčia aj podpisy k návrhu niektorých významných a aktívnych osobností z oblasti kultúry v Trnave.

Karol „Patino“ Dobiaš – pri príležitosti životného jubilea 70 rokov

Narodil sa 18. decembra 1947 v Trnave, dôchodca (futbalový tréner), patril k pilierom mužstva TJ Spartak TAZ Trnava, ktoré pod vedením Antona Malatinského preniklo medzi absolútnu špičku európskeho futbalu. Svojimi výkonmi vzorne reprezentoval mesto Trnava nielen doma ale aj v zahraničí. Žije už v Prahe, ale k rodnému mestu sa hrdo hlási a často ho navštevuje.

Reprezentačné obdobie: 1967-1980, reprezentačný debut: 3. 5. 1967, počet štartov za reprezentáciu: 67, počet gólov za reprezentáciu: 6, počet štartov na MS/ME/OH: 2.

Prvá liga: Počet zápasov: 345, počet gólov: 20, počet titulov: 5.

Karol „Patino“ Dobiaš je futbalovou osobnosťou, ktorá priťahovala pozornosť dlhými vždy upravenými vlasmi a najmä futbalovými kvalitami. Muž s prezývkou „Patino“ vynikal bojovnosťou a stal sa moderným typom ofenzívneho obrancu.

Patril k pilierom tímu Antona Malatinského v Trnave. Zaslúžil sa o všetky úspechy úspešnej éry a keď v roku 1977 prestúpil do Bohemians Praha, hovorilo sa o prestupe desaťročia. Hral na MS 1970, v roku 1976 vybojoval titul majstra Európy, kde hral na poste pravého záložníka. Vo finále proti NSR (2:2) strelil druhý gól Československa, dvakrát bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu Československa (1970, 1971).