Projekt ozelenenia lávky na Starohájskej má schválený príspevok z eurofondov vo výške takmer 400-tisíc eur

Viac ako tri roky pripravovaný projekt ozelenenia a zatienenia lávky na Starohájskej ulici pri poliklinike dostal zrejme rozhodujúci impulz. Je ním schválenie príspevku vo výške 397-tisíc eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. O schválených projektoch výzvy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na zámery týkajúce sa zelenej infraštruktúry pre obce a mestá informoval agrorezort 23. marca 2018.

Celkové oprávnené náklady na realizáciu sú odhadované na takmer 470-tisíc eur. Bezmála 400-tisíc eur má získať mesto Trnava z európskych peňazí.

Ozelenenie a tienenie lávky na Starohájskej ulici rieši mesto v rámci projektu Mestá odolné na dopady zmeny klímy a Adaptačného plánu mesta Trnava na dopady zmeny klímy – vlny horúčav, ktorého cieľom je zníženie zraniteľnosti mesta na predpokladané zvyšovanie častosti a intenzity horúčav.

Cieľom mestskej samosprávy je najmä zmierniť prehrievanie premostenia na Starohájskej ulici slnečnými lúčmi, spomaliť prúdenie vzduchu pri veternom počasí a vytvoriť pre chodcov priestory na krátkodobý oddych.

Štúdia: Mesto Trnava / AWE ATELIER

Zámer ozelenenia betónového premostenia, ktoré denne využíva viac ako 10-tisíc ľudí, sa sústredí na estetickú stránku aj funkčnú stránku.

„Významnú úlohu v území tvorí popínavá zeleň na oporných konštrukciách v kombinácii s kríkmi, menšími stromami, trvalkami v nádobách a väčšími rýchlo rastúcimi stromami a mohutnejšími popínavými rastlinami vysadenými priamo v pôde v bezprostrednej blízkosti lávky. Všetky vegetačné prvky majú byť navrhnuté tak, aby vytvorili synergický estetický aj ochranný efekt,“ uvádza sa v zámere trnavskej samosprávy z roku 2015.

Mesto si nechalo vypracovať v ateliéri AWE urbanisticko-architektonickú štúdiu. Tá mala byť inšpiratívnym podkladom pre vypracovanie projektovej dokumentácie.

Lávkové premostenie na Starohájskej ulice medzi historickými hradbami okolo centrálnej časti mesta a sídliskom Hlboká bolo vybudované medzi rokmi 1986-1987.

Spája centrum občianskej vybavenosti v sídelnej zóne s centrom mesta, stala sa najfrekventovanejšou pešou trasou mesta s denným pohybom približne 10 tisíc ľudí oboma smermi a súčasne cieľom pre ľudí využívajúcich služby polikliniky.

Štúdia: Mesto Trnava / AWE ATELIER

Ako sa zistilo dodatočne, pred spustením projektu ozelenenia lávky bolo nutné zrealizovať na lávke sanačné práce a stavebné úpravy.

Medzi zistené zásadné problémy patrili napríklad zatekanie do nosných konštrukcií, korózia výstuží, poruchy netesnostosti, degradácia betónu v nosných konštrukciách a mnohé ďalšie.

V roku 2017 prebehli stavebné práce s cieľom dosiahnuť bezpečné užívanie obslužných komunikácií, zlepšiť stavebný stav a predĺženie životnosti lávky.

Uspeli aj v Brestovanoch či v Zavare

Okrem mesta Trnava v rámci druhého kola výzvy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach uspeli v okrese Trnava aj obce Brestovany a Zavar.

V Brestovanoch získajú 182-tisíc eur na projekt zelenej infraštruktúry a drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu v miestnom parku, pre obec Zavar bol schválený príspevok takmer 49-tisíc eur na vybudovanie parku medzi ulicami Blavská a Mlynská.

Agrorezort v rámci druhého kola výzvy zameranej na zelenú infraštruktúru schválit celkom 20 projektov z celého Slovenska za 6,5 milióna eur.

„Predložených bolo 44 projektov v hodnote takmer 16 miliónov eur. Schválených bolo 20 projektov v hodnote 6,5 milióna eur,“ spresnil Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja MPRV SR. „Najčastejšie žiadali mestá a obce peniaze na rekultiváciu vnútroblokov, ale nechýbali ani projekty na sadové úpravy, skrášľovanie verejných priestranstiev či obnovu parkov.“

Dosiaľ bolo v prvom a druhom kole schválených 58 projektov v celkovej sume viac ako 19 miliónov eur. Pre ďalšie kolá zostáva ešte takmer 14 miliónov eur.

Oprávnenými žiadateľmi sú organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora. Regióny môžu žiadať financie napríklad na znižovanie hluku, tvorbu prirodzených krajinných prvkov, zelených striech, zelených koridorov, živých plotov, regeneráciu vnútroblokov alebo prácu s dažďovou vodou.