Demontáž štyroch chladiacich veží bohunickej elektrárne je v záverečnej fáze (foto+video)

Chladiace veže elektrárne v Jaslovských Bohuniciach patria už štyri desaťročia k jedným z charakteristických znakov trnavského regiónu. V rámci vyraďovacieho procesu elektrárne V1 okrem množstva iných objektov a zariadení postupne demontujú aj štyri z ôsmich veží. O procese demontáže bohunických veží sme sa pozhovárali s Mgr. MIRIAM ŽIAKOVOU, hovorkyňou Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s.

VIDEO:

Video sa spustí po kliknutí na obrázok

ZDROJ: JAVYS

V akom štádiu je aktuálne, v prvej polovici septembra 2018, proces demontáže chladiacich veží a kedy je plánované ukončenie tohto procesu?

– Tri chladiace veže zo štyroch sú úspešne zdemolované. V súčasnosti sa realizuje demolácia poslednej, štvrtej chladiacej veže z úrovne +40m na úroveň okolitého terénu. Plánovaný zmluvný termín ukončenia projektu demolácie všetkých štyroch chladiacich veží je koniec roka 2018 a tento termín bude dodržaný.

Kedy demolácia veží odštartovala a ako hodnotíte jej priebeh? Vyskytli sa nejaké neočakávané skutočnosti, niečo, čo Vás prekvapilo?

– Projektu bola v prípravnej fáze zo strany viacerých odborníkov spoločnosti JAVYS, a. s., venovaná dôsledná odborná pozornosť, čo sa úspešne prejavilo pri realizácii projektu. Prvá zo štyroch odstavených chladiacich veží sa začala demolovať 2. októbra 2017 a priebeh všetkých demolácií hodnotíme vysoko pozitívne. Počas realizácie demolačných činností nedošlo k žiadnym neočakávaným udalostiam, nakoľko bolo pred realizáciou demolačných prác prijatých množstvo preventívnych opatrení. V zimnom období boli niektoré práce krátko prerušované pre nevhodné poveternostné podmienky ako sú vysoká rýchlosť vetra alebo hmla. Búracie práce nespôsobujú v okolí žiaden hluk, ani prašnosť, takže nie je narušený ani komfort bývania obyvateľov okolitých obcí. Práce zabezpečuje vysoko špecializovaný tím, ktorý tvorí množstvo odborníkov so zameraním na demoláciu.

FOTO: JAVYS

Dokážete kvantifikovať objem materiálu, ktorý bolo potrebné v rámci demontáže chladiacich veží odstrániť?

– Plášť chladiacej veže má tvar rotačného hyperboloidu so 96 šikmými stojkami a od úrovne povrchu zeme ±0,00 m po výšku 120 m má objem približne 5 100 metrov kubických železobetónu. Jedna chladiaca veža obsahuje celkom 1 208 ton ocele, z toho je v betónovej konštrukcii 1 006 ton oceľovej výstuže a 202 ton ocele v rozvodových potrubiach s uzatváracími armatúrami.

Kam materiál z chladiacich veží putoval? Môže byť ešte využitý na iné účely?

– Cieľom projektu demolácia chladiacich veží je v čo najvyššej možnej miere materiál z demolácie recyklovať. Nakoľko železobetónový materiál z veží nie je rádioaktívny, ani nebezpečný pre životné prostredie, je postupne priamo v lokalite spracovávaný na drviacom zariadení so separátorom kovového materiálu. Čistý podrvený betón z demolácie zostáva v areáli jadrovej elektrárne V1 a po skončení demolácie veží bude využitý na spätný zásyp jám. Na záver bude povrch terénu upravený zeminou a zatrávnený. Kovový odpad z veží vraciame späť do recyklačného procesu. Priestor, ktorý vznikne po demolácii chladiacich veží bude určený na ďalšie priemyselné využitie.

Aké sú finančné náklady na demoláciu veží a celý proces vyraďovania elektrárne V1?

– Projekt demolácie chladiacich veží realizuje talianska spoločnosť DESPE S.p.A., ktorá má štyridsaťročné skúsenosti v oblasti demolácií súvisiacich s vyraďovaním jadrových zariadení. Náklady na projekt predstavujú 9 mil. €. Uchádzač, ktorý skončil v poradí ako druhý ponúkol cenu vyššiu o 6,5 milióna eur.
Vyraďovanie jadrovej elektrárne je zložitý proces a v mnohých aspektoch je odlišný od demontáže nejadrového zariadenia. Aj počas tohto procesu musí byť zachovaná disciplína, systémovosť prác, kontrola celého procesu, vysoká úroveň kultúry riadenia procesu, ale v prvom rade vysoká úroveň bezpečnosti. Významnú úlohu tu zohráva aj ekonomické hľadisko, aby vyraďovanie elektrárne bolo pri zachovaní všetkých atribútov bezpečnosti čo najlacnejšie. Celkové náklady na vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 sú aktuálne na úrovni 1,237 mld. eur.

Z akých zdrojov je vyraďovanie V1 financované?

– Odstavenie oboch blokov jadrovej elektrárne V1 bolo záväzkom Slovenska vyplývajúcim z predvstupových rokovaní o vstupe SR do EÚ a realizovať sa začalo v rokoch 2006 a 2008 na základe Uznesenia vlády SR č. 801/1999 zo dňa 14.09.1999. Európska komisia spolu s ďalšími prispievateľmi zriadila Medzinárodný fond na podporu vyradenia z prevádzky JE Bohunice (BIDSF) určený na spolufinancovanie nákladov na odstavenie a vyraďovanie jadrovej elektrárne JE V1. Za správcu tohto fondu bola stanovená Európska banka pre obnovu a rozvoj. Časť finančných prostriedkov Európskej komisie, ktorá je určená na spolufinancovanie vyraďovania JE V1 bola pridelená aj Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Zvyšné náklady na vyraďovanie JE V1 sú hradené prostredníctvom Národného jadrového fondu, resp. z vlastných zdrojov.

FOTO: JAVYS

VIDEO:

Video sa spustí po kliknutí na obrázok

ZDROJ: JAVYS

TOTO JE MUŽ, KTORÝ BÚRA CHLADIACE VEŽE

Štyridsaťdvaročný Antonio je nenápadný muž, zo severu Talianska, z provincie Bergamo. Od októbra minulého roka trávi väčšinu času na Slovensku. Päť dní v týždni, osem hodín denne sedí v kolísajúcej sa kabíne žeriavu s  rozmermi jeden a pol krát dva metre, vo výške od stodvadsať metrov. Hovorí, že sa pre túto prácu narodil, pretože väčšina z nás by po pár hodinách v takýchto pracovných podmienkami mala rovnaké príznaky akými sa prejavuje morská choroba.

Keď sa na jeseň minulého roka začalo búranie štyroch chladiacich veží v Jaslovských Bohuniciach, prehnala sa médiami správa, že kým na demontáži vnútorných častí veží pracuje zhruba stovka odborníkov, ich samotné búranie má v rukách jediný muž – žeriavnik. Mnohí sa začali pýtať kto to je. Kto je muž, ktorý navždy zmení panorámu okolia elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorá tam nezmenená stála vyše štyridsať rokov?

Na rozhovor prišiel nižší, nenápadný, usmievajúci sa muž v pracovnom odeve a jeho šéf hneď na úvod o ňom povedal, že je mimoriadne pracovitý, dôsledný a presný, niekedy trocha hanblivý, s výnimočným talentom pre túto prácu. Je najlepším žeriavnikom, akého v tíme vo firme majú.

Váš šéf vás pochválil ako mimoriadne šikovného pracovníka, ktorý to v žeriave a so žeriavom vie ako málokto. Z toho vyplýva, že už máte bohaté skúsenosti. Čo všetko ste búrali a kde?

– Žeriavnika robím už dvadsaťdva rokov. S našou firmou sme búrali napríklad bývalé letisko v Alione, stavby v Glasgowe, mnoho stavieb v Taliansku. Neviem ich takto narýchlo ani spočítať. A teraz pracujeme u vás, na Slovensku.

Naše chladiace veže sú vysoké stodvadsať metrov. Keď ste s ich búraním začínali, nemali ste ešte namontovaný elektrický výťah a museli ste do žeriavu chodiť pešo. Šliapať denne stodvadsať metrov kolmo hore (viackrát za deň) muselo byť fyzicky veľmi namáhavé.

– (Široký úsmev s povzdychom) Ach áno… Veľa rokov takto chodím do práce. Napríklad v Glasgowe som pracoval vo výške sto metrov a chodil som hore na pracovnú plošinu iba po rebríku štyrikrát denne. Celý rok. Búrali sme tam dve tridsaťjeden poschodové budovy systémom top – down, pretože tie budovy boli v zastavanom území a museli sa búrať postupne – od vrchu. Čím sa výška budovy znižovala, klesala aj výška môjho každodenného výstupu. Ale tu u vás mi po krátkom čase namontovali elektrický výťah, takže už nechodím do práce takmer pol hodinu, ale som tam za pár minút. Pre tých, ktorí nie sú zvyknutí v takýchto podmienkach pracovať je to fyzicky veľmi náročné.

Mám z vášho rozprávania o práci, ktorú robíte pocit, že vás nesmierne baví. Že chodíte do práce s radosťou.

– Áno! Áno! Áno! Moja práca je mojou záľubou! Každý rok chodím na preškolenia a preskúšania, aby som ju mohol robiť čo najdlhšie.

To je zrejme pri vašej práci veľmi dôležité, lebo kabína, v ktorej sedíte je nie len veľmi vysoko, ale po celý čas sa vo výške vo vetre kolíše, a to až v rozptyle niekoľkých metrov. Ste tam vlastne neustále na hojdačke. Aký veľký je tam hore váš pracovný priestor?

– Malý. Moja kabína má jeden a pol krát dva metre. Ale mám pod sebou celý svet (smiech). A čo sa týka toho kolísania, človek, ktorý nie je na také podmienky zvyknutý a nemá na to aj predpoklady, by po krátkom čase tam hore dostal rovnaké príznaky aké majú ľudia pri morskej chorobe. Jeho mozog by to nezvládol, telo by to veľmi rýchlo cítilo, dostal by závrate a mohol by mať náhlu nevoľnosť.

Vy ste si na také náročné podmienky zvykli hneď, alebo vám to istý čas trvalo?

– Keď som pred vyše dvadsiatimi rokmi začínal, vždy poobede mi bývalo zle. Ale časom som si zvykol. A naučil som sa za ten čas regulovať si aj svoje biologické potreby. Napríklad kávu v kabíne nepijem.

Celý búrací proces obhospodarujete sám? Žeriav, aj hydraulické demolačné zariadenie?

– Nie, v tej malej kabíne sedíme teraz dvaja. Ja obsluhujem žeriav a kolega drviace zariadenie. Ja musím vedieť odhadnúť vzdialenosť, rýchlosť vetra a priblížiť sa tak, aby kolega mohol džojstykom ovládať hydraulické zariadenie.

Dvaja ľudia na taký malý priestor, to si zrejme vyžaduje veľké vzájomné porozumenie, aby ste tam osem hodín denne spolu vydržali…

– (Smiech) Ak by sme si nerozumeli, musel by som odísť domov… Ale my sme skvelý tím, vieme sa oprieť jeden o druhého, sme zladení.

Ako teda vaša práca tam hore vyzerá? Ako komunikujete a ako sa koordinujete s kolegom?

– Na jednej strane je to slovná komunikácia ak je to potrebné, ale nakoľko spolu robíme už dlho, dokážeme sa synchronizovať automaticky. Sledujeme prácu toho druhého a vzájomne ju zosúlaďujeme.

Na čo musíte „tam hore“ dávať najväčší pozor? Lebo to asi nie je iba o tom, že sedíte v kabíne a postupne otáčate žeriav.

– Pri demolácii veží musí dávať kolega pozor najmä na váhu, ktorú dvíha. Môže sa totiž stať, že niektoré kusy sa v zariadení môžu zablokovať, a to je najväčšie riziko. Takže sledujeme a odhadujeme váhu jednotlivých kusov a opatrnosť pohybov demolačného zariadenia.

Zastihla vás nejaká neštandardná situácia aj pri búraní prvej veže u nás, v Jaslovských Bohuniciach?

– Búrací proces tu u vás bol pomerne hladký. Vyskytlo sa len pár drobných situácií, ktoré sme museli operatívne riešiť, ale to bolo skôr na začiatku, kým sme našli optimálnu metódu postupu a najvhodnejšie zariadenie. Na začiatku sme ich vyskúšali viacero.

V úvode sme čitateľom spomínali, že pracujete osem hodín denne, päť dní v týždni. Oddychujete cez víkendy tu na Slovensku alebo chodievate aj domov, do Talianska?

– Tu oddychujem v noci a cez víkendy chodím do Talianska za rodinou. Je to krátky čas, ktorý trávim doma, ale rodina mi tu veľmi chýba, tak každý víkend za ňou cestujem. Rodina je pre mňa na prvom mieste. Moja práca bola mojím životným výberom a toto je daň, ktorú za ňu platím.

V súkromí sa cítite lepšie na zemi alebo vo výškach?

– Jednoznačne s nohami na zemi, vo výškach je to iba práca.

Pozvali ste už vašu rodinu aj k nám, na Slovensko?

– Zatiaľ ešte nie. Ale mám čas, lebo viem, že tu budem do konca roka, takže priestor na pozvanie rodiny na Slovensko určite bude.

Mali ste už možnosť trocha spoznať aj krajinu alebo zatiaľ len okolie bohunických veží?

– Zatiaľ som nemal čas spoznávať krajinu, lebo celé dni trávim v práci. Ale chystám sa na návštevu Bratislavy, ktorú by som veľmi rád spoznal.

Text: Mgr. Miriam Žiaková
Foto: Rastislav Prítrský