Bývalé kino Sloboda sa zatiaľ búrať nebude, poslanci o žiadosti Trnavskej univerzity nehlasovali

Mestské zastupiteľstvo dnes nevyhovelo žiadosti Trnavskej univerzity a predbežne tak zabránilo možnosti, aby bol objekt bývalého kina Sloboda zbúraný. Materiál bol po rozprave poslancov stiahnutý, radnica bude o možnosti zachovania budovy rokovať s predstaviteľmi univerzity.

Takmer storočný objekt bývalého kina Sloboda, predtým kina Rádio, postavený v dvadsiatych rokoch minulého storočia, plánuje jej vlastník – Trnavská univerzita zbúrať. Budovu získala univerzita ako nevyužívaný objekt od mesta Trnava v roku 2001 za symbolickú korunu. Naposledy, ešte v 90. rokoch, v objekte prevádzkovali obchod s domácimi potrebami, predtým tu predávali športové potreby. Trnavská univerzita vlastní aj vedľajší objekt bývalej polikliniky na Kollárovej ulici. Sídli v ňom Právnická fakulta TU.

Vtedajšie vedenie mesta v roku 2001 v textovej časti kúpnej zmluvy zaviazalo nového vlastníka využívať nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia vyučovacieho procesu, na pedagogickú a vedeckú činnosť.

O rok neskôr bol schválený projekt prestavby a dostavby Právnickej fakulty, v rámci stavebného konania bola v roku 2002 odsúhlasená asanácia objektu bývalého kina Sloboda za účelom výstavby novej auly.

Trnavská univerzita získala v roku 2017 dotáciu vo výške 130-tisíc eur, ktorá je účelovo viazaná na rekonštrukciu tohto objektu.

Objekt bývalého kina Sloboda na Rázusovej ulici z 20. rokov minulého storočia

Reprofoto: Google Street View

Pre univerzitu je najlepším riešením budovu zbúrať

Univerzita však považuje po posúdení technického stavu nehnuteľnosti za najlepšie riešenie odstránenie objektu a následnú výstavbu novej auly.

„Po ukončení legislatívno-technických krokov, pravdepodobne na jar 2019, je Trnavská univerzita pripravená začať realizáciu svojho zámeru a rozšíriť tak kapacitu priestorov na poskytovanie kvalitného vzdelania,“ povedala pre agentúru SITA Adriana Krupová z kancelárie rektora Trnavskej univerzity v auguste tohto roka.

V obave, že dotáciu na rekonštrukciu objektu nebude môcť čerpať v prípade zbúrania stavby, požiadala Trnavská univerzita mesto o úpravu textu v zmluve. Univerzita navrhuje doplnenie textu v znení „Účel zabezpečenia vyučovacieho procesu, na pedagogickú a vedeckú činnosť, podľa prvej vety, sa považuje za naplnený aj výstavbou auly Trnavskej univerzity v primeranom čase v lokalite kina Sloboda po jeho asanácii.“

Mesto v dôvodovej správe pripomína, že objekt bývalého kina Sloboda nepodlieha žiadnemu stupňu pamiatkovej ochrany, ani nie je zapísaný v zozname hmotných nehnuteľných pamätihodností mesta.

„Napriek tomu je súčasťou histórie mesta a svedectvom jeho rozvoja v minulosti. Preto odporúčame zvážiť jeho zachovanie a prípadnú integráciu do areálu univerzity aspoň v čiastočnom rozsahu a o asanácii uvažovať až ako o poslednej možnosti v prípade vážnej statickej poruchy,“ uvádza sa v sprievodnom texte spracovanom odborom právnym a majetkovým na mestskom úrade.

Majetková komisia 14. augusta 2018 súhlasila so žiadosťou univerzity a vyjadrila pozitívny postoj k žiadosti univerzity, aby bol „účel zabezpečenia vyučovacieho procesu na pedagogickú a vedeckú činnosť považovaný za naplnený aj v prípade výstavby auly Trnavskej univerzity v Trnave v primeranom čase, v lokalite kina Sloboda po jeho asanácii“.

Stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trnave

Krajský pamiatkový úrad Trnava vydal v roku 2002 kladné stanovisko k odstráneniu objektu kina Sloboda (Rádio) z dôvodu, že po právnej stránke nemal v danom čase kompetenciu na vydanie nesúhlasného stanoviska.

V roku 2006 bolo pamiatkarmi vydané rozhodnutie o ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie so stanovenými podmienkami pre usmernený rozvoj, okrem iných aj pre túto lokalitu.

V roku 2010, na základe žiadosti Trnavskej univerzity o vyjadrenie k plánovanej úprave pôvodného projektu, bol zo strany KPÚ Trnava vydaný súhlas s podmienkami, pričom jednou z podmienok bolo: „Zachovať doterajšie výškové zónovanie a strešnú siluetu zástavby, ponechať pôvodný výraz a hmotu prednej časti – časti zastrešenej klasickou šikmou strechou, výška rímsy 8 metrov, výška hrebeňa 10,5 metra, nadväzujúca časť novostavby v dvorovej časti pozemku môže byť 3-podlažný objekt ukončený plochou strechou.“

Ako ďalej pripomína KPÚ Trnava vo svojom stanovisku z 10. septembra 2018, „Rázusova ulica má perspektívu stať sa jednou najzachovalejších ulíc historického jadra Trnavy a spolu s Námestím SNP byť významnou ukážkou kvalitnej urbanistickej a architektonickej tvorby začiatku 20.storočia, ukážkou nového rozvoja mesta v tomto období a rozširovania historického jadra mesta. Budova bývalého kina Sloboda (pôvodne Kino Rádio) je dôležitou súčasťou historickej zástavby Rázusovej ulice, prvkom stmeľujúcim jej zástavbu“.

Objekt v uličnej čiare vychádza z formy tradičného trnavského meštianskeho domu, pričom je jedným z dominantných prvkov ulice.

Budova podľa KPÚ Trnava však nemá len historickú urbanistickú hodnotu, hodnotné je aj jej architektonické, hmotovopriestorové i výrazové riešenie.

„Predovšetkým svojou uličnou fasádou významným spôsobom dopĺňa pôvodný ráz ulice. Objekt je navyše jedinečný svojou pôvodnou funkciou – funkciou kina, pričom vznikol primárne kompletne pre tento účel, v roku 1925 ho dal postaviť Stanislav Pazourek pod názvom Kino Rádio. Dnes je poslednou autenticky zachovanou historickou budovou kina v Trnave z obdobia rozvoja kinematografie. Má teda jedinečnú hodnotu historického dokumentu. Navyše ako sa nedávno potvrdilo kino Rádio bolo svedkom prvého premietania zvukového filmu v Trnave,“ pripomína v stanovisku pamiatkový úrad.

Krajský pamiatkový úrad Trnava ďalej konštatuje, že od obdobia keď sa prerokovávalo odstránenie budovy kina až dodnes nenastalo viditeľné zhoršenie jeho stavebno-technického stavu, napriek tomu že objekt nie je udržiavaný. Svedčí to o kvalite technickej stránky prevedenia stavby, ktorej súčasný stavebno-technický stav si nevyžaduje odstránenie budovy.

„Zástavba Rázusovej ulice sa zachovala až dodnes v historickom stave zavŕšenom v roku 1934 výstavbou architektonicky veľmi hodnotnej funkcionalistickej budovy bývalej Okresnej nemocenskej poisťovne (neskôr poliklinika a dnes Právnická fakulta TU), ktorá bola v roku 2002 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Na ulici dodnes neexistuje žiadna novostavba, ktorá by narúšala historický charakter jej výrazu. V roku 2013 bola za NKP vyhlásená na ulici aj budova knižnice (bývalá banka) a v tomto roku bol odobrený podnet na vyhlásenie nárožného meštianskeho domu na rohu Rázusovej ulice a Námestia SNP za NKP. Ďalšie objekty na ulici – secesné vilky č. 5 a 6 boli v roku 2005 vyhlásené za pamätihodnosti mesta. Po tom ako bola v roku 2017 pamiatkovým spôsobom obnovená aj pamiatkovo nechránená budova bývalej školy na Rázusovej ulici č. 2 a v súvislosti s jej obnovou bol aj zmenený Územný plán Centrálnej mestskej zóny Trnava v predmetnej lokalite v tom zmysle, aby voľné priestranstvo pred budovou školy už nemohlo byť zastavané novostavbou, nastala situácia keď aj do budúcnosti bude možné zachovať v celom rozsahu historický ráz ulice bez narúšania novostavbami v prípade, že nebude realizované odstránenie budovy bývalého kina,“ uvádza sa vo vyjadrení KPÚ Trnava.

Na záver KPÚ vo svojom stanovisku dodáva: „Aj vzhľadom ku skutočnosti, že stavebno-technický stav budovy si nevyžaduje nevyhnutne odstránenie tohto historického objektu a jeho pôvodná funkcia s kinosálou môže slúžiť aj účelu zamýšľanej novostavby – teda ako aula univerzity, prikláňame sa z odborného hľadiska k názoru za zachovanie budovy kina.“

Rozprava poslancov mestského zastupiteľstva

Viceprimátor Matej Lančarič sa vo svojom vystúpení postavil proti súhlasu zastupiteľstva s doplnením textu v zmluve, ktorý by umožnil asanáciu budovy. Pripomenul, že do prvého kina v Trnave chodili starí Trnavčania, naši rodičia či prarodičia.

„Na jednej strane kritizujeme komunistov, že nám zbúrali historické domy v centre mesta, na druhej strane chceme my spraviť to isté,“ skonštatoval.

„Mám za to, že Trnavská univerzita má aj iné možnosti, kde by mohla rozšíriť vyučovací proces a postavičť novú aulu. V územnom pláne je na pozemkoch univerzity k dispozícii dostatočná disponibilná plocha na dostavbu a prístavbu objektov. Zároveň si myslím, že existuje aj možnosť zachovania pôvodného objektu a jeho citlivej rekonštrukcie či rozšírenia,“ predniesol Lančarič. Na záver svojho vystúpenia prečítal stanovisko Krajského pamiatkového úradu a upozornil, že ak poslanci schvália dodatok k textu zmluvy požadovaný univerzitou, pamiatkari nedokážu zabrániť asanácii budovy, keďže objekt sa nenachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

Ak má Trnavská univerzita problém s touto budovou, môžu ju za euro vrátiť mestu. „Je tu množstvo podnikateľov, ktorí dokázali v historické domy v zlom stave pretvoriť na krásne reprezentatívne objekty,“ dodal.

Poslanec Marián Galbavý pripomenul, že hoci verí v dobrú vôľu Trnavskej univerzity, ak poslanci schvália úpravu textu v znení podľa žiadosti TU, z právnej stránky môže univerzita objekt zbúrať.

„Ak o takúto zmenu žiadajú, tak jej úmysel je jednozančný, teda chcú budovu asanovať a na jej mieste postaviť budovu novú,“ vyriekol svoj názor Galbavý.

Prvý viceprimátor Tibor Pekarčík vo svojom vystúpení hovoril o rokovaniach medzi zástupcami radnice a univerzity.

„Oni majú nejaké peniaze, ale nemajú paniaze na to, aby tú budovu zachránili. Preto uvažujú o asanácii. Pod dojmom informácií aj od KPÚ si viem predstaviť, že by sme s predstaviteľmi univerzity opätovne rokovali v záujme možnosti hľadania spôsobu záchrany priečelia budovy, uličnej čiary a celkového vzhľadu Rázusovej ulice,“ navrhol Pekarčík.

„Budovy, ktoré majú nejaký historický ráz, by mali zostávať v meste a návrh na súhlas so žiadosťou univerzity nepodporím,“ krátko poznamenal v rozprave poslanec Šimon Štefunko.

Ako posledný sa prihlásil do diskusie poslanec Jozef Pobiecký s návrhom na stiahnutie materiálu. „Navrhujem nechať priestor na rokovanie vedeniu mesta. Stotožňujem sa s návrhom oboch viceprimátorov otvoriť rokovanie s Trnavskou univerzitou v záujme zachovania aspoň určitej časti budovy v zmysle vyjadrenia pamiatkarov.“

„Trnavská univerzita operuje s peniazmi štátneho rozpočtu, aj preto zrejme uprednostňuje lacnejšie riešenie. To nepovažujem za najšťastnejšie. Ak by som mal možnosť hlasovať, dvakrát si rozmyslím, či by som súhlasil s asanáciou. Splnenie požiadavky univerzity by bolo akýmsi bianko šekom. Mohli by sme sa dostať do bodu, kedy by sme už nemohli túto situáciu zvrátiť, čo by neprospelo Rázusovej ulici, ani celej lokalite,“ vyjadril svoj postoj pred hlasovaním poslancov primátor Peter Bročka.