Štefan Bošnák a Vladimír Butko sa rozlúčili po dlhoročnom pôsobení na radnici a v mestskom zastupiteľstve

S pôsobením v trnavskej samospráve sa v utorok 6. novembra 2018 rozlúčili dve osobnosti, ktoré od začiatku 90. rokov minulého storočia výrazným spôsobom ovplyvňovali život v meste. Bývalí primátori a dnes poslanci Štefan Bošnák a Vladimír Butko absolvovali svoje posledné rokovanie mestského zastupiteľstva (MZ). V jeho závere využili možnosť poďakovať sa dlhoročným spolupracovníkom a kolegom za roky strávené na trnavskej radnici.

Štefan Bošnák bol zvolený do MZ v novembri 1990 a od roku 1991 pôsobil ako viceprimátor Imricha Borbélyho. Nepretržite v období rokov 1994 – 2010 zastával funkciu primátora Trnavy, vo voľbách v roku 2010 už na primátorskú stoličku nekandidoval. Až do novembra 2018 pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva. V roku 2011 sa stal čestným občanom mesta Trnava.

„Prežil som tu za 28 rokov sedem volebných období. Tie roky neboli jednoduché. Spočiatku dokonca veľmi zložité a náročné. Bolo potrebné vybudovať mestský úrad, začať riešiť otázku mestskej polície. Po roku 1989 sa obnovila samospráva a nastali podstatné zmeny v zákonoch. Zažívali sme obdobie, kedy sme museli doslova prosiť poslancov národnej rady, nech nám dajú nejaké peniaze na to, aby sme vôbec mohli existovať. Boli to tvrdé boje s ministrami financií všetkých vlád, aby sa riešilo stabilné financovanie miest a obcí, bolo potrebné urobiť množstvo nevyhnutných krokov,“ spomínal na prvé roky fungovania trnavskej samosprávy dnes 71-ročný Štefan Bošnák.

Štefan Bošnák počas svojho rozlúčkového vystúpenia na pôde mestského zastupiteľstva 6. novembra 2018

Reprofoto: trnava.videostream.sk

Exprimátor v rozlúčkovom príhovore spomenul aj ťažké obdobie, kedy z bývalej TAZ-ky prepustili 5000 zamestnancov. „Vtedy nás nezaujímali cesty, cyklochodníky. Museli sme si vyhrnúť rukávy a pripraviť všetko pre to, aby sme dotiahli podnikateľov a investorov, ktorí by zabezpečili ľuďom prácu. Dnes sme okres s takmer najmenšou nezamestnanosťou. A je mi trošku ľúto, že mnohí ľudia už na tieto skutočnosti zabudli a často sa konštatuje, že sme tu nič neurobili, že sme rozkrádali a všetko možné. Toto ma mrzí a bolí. Nečakáme nejakú odmenu za to, že sa niečo urobilo. A po tých 28 rokoch si uvedomujem, že to stálo za to. Aj keď človek prišiel o zdravie lebo nepoznal dňa či hodiny a robotu som si často nosil domov,“ skonštatoval Bošnák.

Za pozitívnu označil skutočnosť, že po rokoch bojov samospráv so štátom našli mestá a obce postupne pochopenie u najvyšších predstaviteľov štátu. „Aj keď s niektorými bola ťažká reč, Či to bolo s Ficom, Mečiarom, Čarnogurským, to je jedno. Ale vždy sme si išli za tým, aby sme si vydobyli pre obyvateľov našich miest a obcí lepšie postavenie, získali finančné zdroje, ktoré boli nevyhnutné na riešenie havarijných situácií v sociálnych otázkach, školstve, atď.,“ priblížil časy, kedy sa okrem primátorskej stoličky aktívne venoval aj povinnostiam v Klube primátorov miest SR, Združení miest a obcí či Únii miest Slovenska.

Osobitne poukázal na stav škôl a školských zariadení pred rokom 2002, kedy ich štát daroval mestám a obciam po tom, ako do nich najmenej dve desiatky rokov nikto neinvestoval. „Vtedy sme si povedali, že každý rok musíme dať do škôl aspoň 50 miliónov korún ročne. Za osem rokom išlo v Trnave do škôl pol miliardy na strechy, zateplenie, sociálne zariadenia, a mohlo by sa spomínať aj ďalej. Dnes sa to akoby stratilo, ale to nič. Boli sme tu na to, aby sme tieto veci urobili,“ skonštatoval.

Štefan Bošnák vyjadril radosť z toho, že Trnava bola vždy ťahúňom v komunálnej politike na Slovensku, ťahúňom ekonomiky, okrem finančnej stránky napríklad aj v otázke návrhov samosprávnej ekonomickej legislatívy. „Bola to taká mravenčia robota, ktorá navonok príliš vidieť nebola.“

Ako zdôraznil, všetko, čo sa urobilo, by nebolo možné bez ľudí, ktorí sa na všetkej práci podieľali.

„Hlásal som vždy jednu zásadu: na radnici sa vyzliekame zo straníckych tričiek a obliekame si dres s nápisom Trnava. Bol som vnútorne presvedčený, že Trnava si zaslúži, aby sme všetci pracovali v jednom drese pre mesto,“ uzavrel s dovetkom, že Trnave a Trnavčanom želá všetko dobré a život v meste a komunálnu politiku bude sledovať aj naďalej.

Šestnásť rokov v pozícii viceprimátora Štefana Bošnáka (1994 – 2010) a štyri roky ako primátor (2010 – 2014) pôsobil na trnavskej radnici Vladimír Butko.

Aj pre neho bolo utorkové mestské zastupiteľstvo posledným, v poslaneckej lavici mesta zažil šesť volebných období. V týchto komunálnych voľbách sa už o poslanecký mandát neuchádza.

„Chcem sa poďakovať všetkým pracovníkom mestského úradu, ktorí mi veľakrát, často v neľahkej práci, pomohli. Nebudem menovať, pretože tých ľudí je veľmi veľa. Za všetkých jednu osobu menovať chcem – pani Hanu Dienerovú, bývalú vedúcu ekonomického útvaru a neskôr prednostku mestského úradu. Bola neuveriteľne výkonná, vitálna a schopná. Za spoluprácu ďakujem tiež mnohým kolegom, aj tým, ktorí veľakrát so mnou nesúhlasili, ale dokázali vo mne vzbudiť záujem o ich uhol pohľadu na vec. Často to boli veľmi ostré diskusie, najmä s ľavicovo uvažujúcimi poslacami. Ale ja som ich pochopil a snažil som sa v kultivovanej diskusii hľadať riešenia,“ povedal počas svojho vystúpenia v konferenčnej sále radnice Butko.

Konkrétne poďakovanie vyjadril Štefanovi Bošnákovi, pri ktorom, ako uviedol, sa naučil byť ešte viac pracovitým človekom, ako bol predtým. „On sa nevedel zastaviť do večera, naučil som sa to pri ňom, a ja mu za to ďakujem.“

„Z poslancov by som tiež viacerým chcel poďakovať, najmä jedno meno mi chodí po rozume. Edo vie, na koho myslím,“ uviedol V. Butko.

„Skutočne úprimne som sa chcel poďakovať vám poslancom a aj keď som tu často prišiel do kontroverzií s hocikým z vás, verte mi, že doma som sa často zamýšľal nad tým, kto a prečo povedal a často som aj nachádzal dôvody, ktorým som minimálne čiastočne porozumel a tým ste mi svojím spôsobom pomohli. Všetkým vám ďakujem,“ dodal Vladimír Butko.

VIDEO: AKO VYZERALA TRNAVA 1990