Na vyjadrenie mesta Trnava o Pamätníku Víťazstvo reaguje predseda SZPB Jozef Petráš

25. januára sme zverejnili tlačovú správu mesta Trnava s titulkom „Pamätník Víťazstvo zostane na svojom mieste, s rekonštrukciou súsošia majú finančne pomôcť Rusi“. So žiadosťou o zverejnenie reakcie na vyjadrenia trnavskej radnice a mestského úradu sa na nás obrátil predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Trnave Jozef Petráš.

Reakciu Jozefa Petráša prinášame v plnom znení.

„V médiách sa objavili informácie o tom, že Pamätník Víťazstvo zostane na svojom mieste. Verím, že to bolo rozhodnutie inteligentných a rozumných ľudí. Napriek tomu si dovoľujem upresniť niektoré skutočnosti, ktoré sú v článkoch nepresné, alebo aspoň zavádzajúce.

Prvé informácie o premiestnení Pamätníka sa objavili pred pietou k 72. Výročiu oslobodenie Trnavy Červenou armádou. V miestnych mediách sa objavili informácie ‚Protifašistickí bojovníci sú proti sťahovaniu pamätníka z centra‘.

Ak ste sa zúčastňovali pietnych akcií, nikdy som nepočul z vystúpení zástupcov mesta, kto Trnavu oslobodil?! Vždy to boli iba také frázičky, nič konkrétne nehovoriace o oslobodení. Hovorili obyčajne o mieri, násilí a pod. Ale nič o konkrétne historickej situácii. Ani slovo o vojakoch, ktorí stratili rodiny a prešli v ťažkých bojoch stovky a tisíce kilometrov, aby naše mesto citlivo oslobodili. Takto opisuje priebeh oslobodzovania Trnavy aj miestny kronikár.

Za svoj život som všeličo prežil a počul. Viedol som rozhovory s ľuďmi, ktorých vtedajšia vládnuca garnitúra poslala do poľa – do boja proti slovanským národom Sovietskeho zväzu. Žiaľ, aj dnes sa to opakuje. Veľakrát som počul rozprávanie o zlome bežných vojakov, ale aj veliteľov, ktoré u nich nastalo, keď na vlastné oči zažili a videli zverstvá Nemeckých vojakov proti deťom, ženám a starým ľuďom. Tieto zverstvá viedli k dezertácii od svojich útvarov a neskoršie zapojené do jednotiek Československého armádneho zboru v ZSSR.“

Umiestnennie sochy gen. M. R. Štefánika na dobovej pohľadnici

FOTO: Archív J. Petráša

„Vrátim sa však k Pamätníku osloboditeľov. Všetci, ktorí mesto viedli od roku 1989, ho nechali chátrať – bez rozdielu politického dresu. Ja faktom, že nie je v ideálnom stave. Argumentovať tým, že je naklonený o 15 centimetrov a hrozí tam neviem čo, ako argumentuje Guniš, je smiešne Šikmá veža v Pise vysoká 57 metrov je vychýlená o 5 metrov a stojí. Pripadalo mi to, akoby minulé vedenie mesta naskočilo na háčik udice, ktorú im pripravili predchádzajúci vládcovia mesta.

Na podnet bežných občanov mesta, ku ktorým sa pridali obyvatelia celého Slovenska sa rozbehla Petíca za zachovanie Pamätníka na pôvodnom mieste. Uskutočnili sa jej dve podoby písomná i internetová.

Petičný výbor prijal primátor mesta – bol v ňom i dnes už nebohý priamy účastník protifašistického národnooslobodzovacieho zápasu Juraj Biľo. Priznám sa, že pán primátor nás milo prijal a zvlášť nevyvracal naše argumenty. Iba mi trochu prekáža, že organizátori petície už viac ako rok nedostali od primátora spôsob jej riešenia.

Veľakrát som sa osobne, s pracovníkmi ministerstva vnútra SR, ruského veľvyslanectva zúčastnil obhliadky terénu v okolí Pamätníku. Verejne som vyzýval aj zástupcov mesta. No nikdy sa nezúčastnili.

Neobstojí teda tvrdenie zástupcov mesta, že pomník leží na starom koryte riečky Trnávky. Podľa tohto názoru by riečka v prekrytom úseku na Námestí SNP musela pretekať v koryte znázorňujúcom paragraf. Obyčajný sedliacky rozum hovorí, že to tak nemôže byť. Podľa ich názorov by staré koryto bolo aj pod budovou terajšej Knižnice Juraja Fándlyho – bývalej Hospodárskej banky. Tá bola postavená oveľa skorej, ako pomník. Podobne, keď sa pozrieme do parčíku, ktorým preteká Trnávka, tam nad ňou stojí niekoľko stromov, ktorých hmotnosť je väčšia, ako Pamätníka.

Nemusí byť občan ani veľký odborník, či stavbár. Z výstavby činžiakov v Trnave je známe, najmä na Hlbokej ceste, že tieto boli stavané na nánose. Tieto tam stoja, pretože boli budované tak, aby mohli stáť a boli zaistené a zabezpečené rôznymi injekčnými spevneniami.

Podobne by podľa laického rozumu išlo riešiť i obnovu a stabilizáciu pomníka osloboditeľov.

FOTO: Archív J. Petráša

„Podľa získaných informácií objednávka statikom, Krajskému pamiatkovému úradu a ďalším smerovala k obhajobe presťahovania pomníka na Študentskú ulicu. Prečo na okraj mesta, kde bude mimo pozornosti občanov mesta i jeho návštevníkov? To nehovorím už o tom, že na mieste, kde chceli Pamätník premiestniť prechádza horúcovod. Počul som aj úplne choré názory, že by ho premiestnili.

Géniovia, kde by ste ho chceli preložiť, keď ide stredom Študentskej ulice? Cestujem denne okolo a  tam, kde mal stáť stále energetici pracujú a niečo reparujú. Verím, že Guniš mne, ako obyvateľovi Trnavy prezradí koľko by táto akcia stála?! Zaujíma ma to preto, že na rozdiel od neho v Trnave žijem a platím poctivo dane.

Zaujímalo by ma a verím, že aj ďalších Trnavčanov o tom, ako klamal a prehováral dcéry autora Pamätníka majstra sochára Snopka. Musel som sa zasmiať pri debate s nimi, ako zaujato ich presvedčoval, aby súhlasili s preložením Pamätníka a vlastne s jeho zachránením. Pri tom som si spomenul na Desatero Božích prikázaní, ktoré verím že ako dobrý krestan dodržuje.

Neobstoja ani názory, že na miesto pomníka osloboditeľov, by sa mala vrátiť socha Milana Rastislava Štefánika, ktorá tam historicky stála. Nie je to pravda. Táto socha na námestí síce stála, ale nie tam, ako tvrdí Guniš. Prikladám kópie dobových pohľadníc, ktoré ukazujú, kde táto socha skutočne stála.

Verím, že rozhodnutie o zachovaní Pamätníka na pôvodnom mieste bude trvalé. V kultivovaných mestách sú takého pomníky, či pamätníky na najfrekventovanejších miestach v ich centre. Iba v krajinách, kde sa prekrucuje história sa takéto pamätníky presúvajú do depozitov, alebo do okrajových častí.

Na druhej strane som presvedčený, že rekonštrukcia Pamätníka by mala byť svätou povinnosťou mesta Trnava, ako znak vďaky za ohľaduplné oslobodenie Červenou armádou. Považujem za veľkú hanbu a gól do vlastnej siete, aby rekonštrukciu robila Ruská strana. Odhadujem, že rekonštrukcia by mohla stáť do 20 000 euro. Nalejme si čistého vína. Neprešustrovalo mesto x krát viac pri rôznych nezmyselných projektoch?“

S pozdravom občan Trnavy a predseda Oblastného výboru SZPB Jozef Petráš