O zámere obytnej zóny Nová Kopánka na Malženickej poslanci nerokovali, materiál stiahli

Spoločnosť Energoprim chce zhodnotiť územie medzi obchvatom Trnavy a areálom bývalého letiska na Malženickej ceste. Ich cieľom je realizovať v lokalite s výmerou 174-tisíc metrov štvorcových, ktoré je podľa územného plánu vyhradené pre zmiešané funkcie od plôch a blokov areálov a zariadení mestotvorných podnikateľských aktivít, komercie a služieb až po plochy letiska a biokoridoru, vybudovať obytnú štvrť Nová Kopánka.

Zámerom investora je vytvoriť moderne organizovanú štvrť s dobrým napojením na existujúcu infraštruktúru. Cieľom je vytvoriť územie, kde budú zastúpené funkcie: bývanie, občianska vybavenosť, školy a školské zariadenia, šport a rekreácia a zeleň.

Prvým krokom je pre investora zmena územného plánu a funkcie dotknutých pozemkov na plochy a bloky areálovej vybavenosti regionálneho a lokálneho významu, plochy viacpodlažnej zástavby bytovými domami a výstavbu rodinných domov.

Spoločnosť Energoprim preto požiadala mesto o povolenie na spracovanie zmeny Územného plánu mesta Trnava.

Vizualizácia

Zdroj: Energoprim

„Srdcom celej zóny bude komplex škôl zastúpený materskou školou, základnou školou a gymnáziom. Doplnkovú funkciou budú tvoriť športoviská a plochy určené na rekreáciu dostupné aj pre širokú verejnosť. V areáli a priľahlom okolí plánujeme umiestniť multifunkčnú telocvičňu, plaváreň, multifunkčné vonkajšie ihriská (tenis, basketbal, futbal), voľné plochy použiteľné na voľnočasové aktivity ako futbal, beh, bicyklovanie, joga, fitness v prírode,“ približuje svoj plánovaný zámer investor.

Funkcia bývania má byť zastúpená bytovými domami a individuálnou bytovou výstavbou logicky organizovanou okolo kostrových komunikácii napojených na hlavné cestné ťahy.

Občianska vybavenosť má prirodzene dopĺňať funkcie bývania, vzdelávania, športu a rekreácie a bude tak dotvárať funkčnú komplexnosť navrhovanej novej štvrte.

Zóna Nová Kopánka – Situácia. Obrázky sa po kliknutí zobrazia v plnej veľkosti.

Zdroj: Energoprim

Investor oslovil mesto so žiadosťou už na konci roku 2017. Keďže v riešenom území sa nachádza významný biotop, Odbor územného rozvoja a koncepcií požiadal o stanovisko Správu CHKO Malé Karpaty.

Jej riaditeľ Peter Puchala v stanovisku zdôraznil, že dotknutá lokalita ako súčasť existujúceho trvalého trávneho porastu predstavuje významný a v rámci širšieho poľnohospodársky intenzívne využívaného okolia izolovaný biotop pre viaceré druhy chránených živočíchov.

„Je tu potvrdený výskyt napríkla jarabice poľnej, ktorá predstavuje v dnešnej kultúrnej krajine už vzácny druh. Kľúčový z hľadiska záujmov ochrany prírody je v lokalite dlhoročne evidovaný výskyt sysľa pasienkového, ktorý obýva trvalý trávny porast na núdzovej pristávacej ploche letiska. Plocha susedí s plochou bývalého letiska, kde sa nachádza jadro populácie,“ píše vo svojom vyjadrení P. Puchala.

Riaditeľ Správy CHKO Malé Karpaty ďalej pripomína, že plocha s výskytom sysľov je extenzívne obhospodarovaná, čo sysľom vyhovuje. „Zároveň je však aj výrazne atakovaná rekreačnými aktivitami, čím dochádza k vyrušovaniu jedincov na lokalite. Lokalita sama o sebe je do značnej miery izolovaná a za súčasných podmienok, pri intenzívnom veľkoplošnom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy sa nedá predpokladať rozširovanie populácie do vhodnejších lokalít. Z hľadiska zachovania populácie na lokalite by bolo potrebné vytvorenie nových trvalých trávnych porastov, umožňujúcich disperziu a zväčšenie populácie, a tak jej vyššiu stabilitu.“

Syseľ pasienkový je evidovaný ako druh európskeho významu so vzácnym výskytom na Trnavskej pahorkatine, preto je podľa ochranárov dôležité zachovať akúkoľvek lokalitu s výskytom druhu v stave, ktorý umožňuje zabezpečiť existenciu, prípadne zlepšenie priaznivého stav druhu na lokalite. „Realizáciou predloženého zámeru by došlo k likvidácii biotopu výskytu sysľa pasienkového na uvedenej lokalite a k zhoršeniu jeho priaznivého stavu,“ dodáva P. Puchala.

Zástupcovia investora počas ďalších rokovaní s mestom o svojom zámere vyjadrili ochotu komunikovať a rokovať s ochranármi o prípadnom presťahovaní populácie chránených živočíchov do inej vhodnej lokality, ako aj o poskytnutí súčinnosti a vlastných prostriedkov.

Odbor územného rozvoja a koncepcií k predloženému zámeru vydal negatívne stanovisko v roku 2018. „Doteraz mesto Trnava bolo chápané ako kompaktné bodové mesto a preto boli eliminované snahy o rozvoj funkcií bývania v satelitoch. Povolením tejto zmeny, by prišlo k opätovnému podaniu žiadostí v iných lokalitách, predtým zamietnutých (pri Oravnom, nad severným obchvatom …). Taktiež je potrebné si uvedomiť skutočnosť zvýšených nákladov na požiadavky obyvateľov pre zabezpečenie MHD, vývoz TKO, čistenie komunikácií a pod. Vzhľadom na horeuvedené OÚRaK neodporúčal povoliť spracovanie predmetnej zmeny, ale majetkoprávne vysporiadať pozemky pod biokoridorom.“

Členovia komisie stavebnej, územného plánovania a dopravy o predloženom materiáli hlasovali na zasadnutí 11. apríla 2019. Za povolenie spracovania zmeny v územnom pláne nehlasoval nikto, ôsmi sa zdržali a dvaja členovia komisie boli proti.

Rokovanie o novej obytnej štvrti Nová Kopánka sa napokon na mestskom zastupiteľstve 30. apríla 2019 neuskutočnilo, pretože materiál bol na základe žiadosti investora a súhlase poslancov v úvode schôdze z rokovania stiahnutý.

MAPA: