Poslanci podporili obytný súbor Alžbetin park

Dvadsať poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Trnava podporilo povolenie na spracovanie zmeny v územnom pláne pre projekt obytného súboru Alžbetin park na ulici Ferka Urbánka. Šesť zastupiteľov hlasovalo proti povoleniu, jeden sa zdržal.

O povolenie na spracovanie zmeny územného plánu požiadal mesto Trnava vlastník pozemkov výrobného areálu firmy Peter Vetter s celkovou výmerou takmer 7500 metrov štvorcových.

Pozemky sa nachádzajú v susedstve obchodného centra MAX, Súkromnej strednej odbornej školy Gos a v dotyku Parku Janka Kráľa.

Zámerom investora je postaviť v lokalite obytný súbor s tromi bytovými domami, ktoré sú navrhnuté ako päťpodlažné so šiestym ustúpeným podlažím.

Viac o zámere sme priniesli v tomto článku.

Zdroj: Žiadateľ / Mesto Trnava

Počas rozpravy vystúpil poslanec Matej Lančarič (Priateľská Trnava), ktorý vo svojom vystúpení poukázal na nepriaznivé vplyvy projektu v doprave, ale aj možný tlak na budúce výruby v chránenom území Parku Janka Kráľa.

Podľa Lančariča hrozí, že „najmenej sto osobných áut“ nových obyvateľov ešte viac skomplikuje už tak nevyhovujúcu dopravnú situáciu v lokalite pri OC MAX na uliciach Ferka Urbánka, na Bottovej, uliciach Andreja Sládkoviča, Andreja Hlinku či pri železničnej stanici. „Nehovoriac o ťažkých nákladných autách, ktoré tu budú jazdiť počas výstavby,“ poukázal.

Poukázal tiež na možný negatívny tlak nového projektu na stromy, ktoré budú z južnej strany tieniť trom bytovkám. „Obyvatelia najmä zo spodných podlaží môžu v budúcnosti požadovať, aby sa vysoké stromy odstránili, pretože južné slnko bude byty zatieňovať,“ myslí si Lančarič.

V rozprave vystúpil aj poslanec Stanislav Hric (Lepšia Trnava): „Dôvod zmeny na územie pre byty z priemyslnej zóny je, že momentálne nám tam chodia kamióny a nákladné autá. My vlastne vymieňame dopravu, ktorá sa už do tejto zóny nehodí a prípadné priemyselné výškové budovy vymeníme za obytnú zónu. Komisia stavebná tento návrh jednohlasne podporila a odporučila výšku 4+1 podlažie. Ja dávam návrh, aby sa zmenila výška obytných domov zmenila na 5+1 podlažie. Návrh 4+1 vyvstával z toho, aby sme to dobre napasovali na existujúce činžiaky. Tam sa však zistilo, že tie poschodia majú byť vyvýšené a výška by sa nijak zásadne meniť nemala, je tam rozdiel 1-2 metre. Výšku 5+1 podlažie navrhujem aj preto, že zníženie by to mohlo byť šikanózne, keďže súčasný kód územia umožňuje investorovi stavať do výšky 5+1 podlažie,“ povedal vo svojom vystúpení Hric s dovetkom, že projekt počíta so zeleňou a zastavanosť územia dosiahne 27 percent.

„Zbavíme sa betónu, kamiónov a pridáme zeleň,“ dodal Hric.

Vizualizácia plánovaného projektu Alžbetin park

Zdroj: Žiadateľ / Mesto Trnava

S jeho názorom sa nestotožnil poslanec Lančarič. „V súčasnosti je výrobný areál utlmený a výroba nefunguje. Aj v minulosti tam len občas jazdilo nákladné auto, kamiónová doprava sa tam ani nedostane. Ťažké stroje tam budú jazdiť až počas výstavby. Viem si predstaviť zmeniť túto zónu na bývanie, ale skôr vo forme napríklad mestských viliek, nie päťpodlažných činžiakov, ktoré budú predstavovať neúmernú záťaž pre lokalitu. Tiež by ma zaujímalo, prečo taká dôležitá zmena nebola prerokovaná vo výbore mestskej časti, neinformujeme verejnosť a kam sa ponáhľame,“ uzavrel.

Lančaričov kolega z Priateľskej Trnavy Marián Galbavý počas debaty poznamenal: „Je namieste sa baviť o číslach. O akých počtoch kamiónov sa v súčasnosti bavíme? Alebo len tam môžu chodiť? K zmienenej diskriminácii investora – hovoriť o tom, že by bol niekto diskriminovaný preto, že mu mesto umožní stavať len do určitej výšky, je nonsens. Tu ide o výkon právomocí zastupiteľstva mesta určovať, ako má vyzerať mesto – a to práve územným plánom,“ podotkol Galbavý.

Ako posledný v rozprave vystúpil Rastislav Mráz (Naše MesTTo): „Podporujem to, čo povedal najmä kolega Lančarič. Už v minulosti tu podobný návrh na výstavbu bol, no s iným investorom. Hlavným problémom tu je doprava. Obsluhu obytného súboru okolo MAX-u považujem za problematickú. Je nevhodné tu takýmto spôsbom dopĺňať statickú aj dynamickú dopravu,“ konštatoval Mráz.

O vyjadrenie stanoviska vedúceho Odboru územného rozvoja a koncepcií Tomáša Guniša požiadal primátor Peter Bročka. „Naše stanoviská boli zhrnuté v dôvodovej správe. Len stručne – funkcia bývania je v tejto lokalite určite vhodnejšia ako akákoľvek výroba. O tom rozsahu sa dá diskutovať, preto sme aj navrhli aj menej intenzívnu výstavbu,“ uviedol Guniš.

Po ukončení rozpravy poslanci hlasovaním súhlasili s návrhom na povolenie spracovania zmeny v územnom pláne. Za hlasovalo 20 poslancov, šieesti boli proti a jeden sa zdržal.

V ďalšej fáze bude obstaraný návrh, predložený na verejnoprávne prerokovanie v zmysle stavebného zákona. K návrhu sa vyjadria dotknuté orgány, organizácie, právnické či fyzické osoby.

Súbežne bude prebiehať proces posudzovania vplyvov činnosti projektu na životné prostredie (SEA).

Po prerokovaní a obdržaní záverečného kladného stanoviska od Okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky, bude materiál opätovne predložený na rokovanie mestského zastupiteľstva na jeho schválenie.