Zastupiteľstvo schválilo zmenu územného plánu na pozemkoch v susedstve trnavskej skládky

Poslanci mestského zastupiteľstva odhlasovali zmenu územného plánu, ktorá umožní rozšíriť územie pre skládkovanie a zhodnocovanie komunálneho odpadu na Zavarskej ceste a umiestniť na nových plochách zariadenia odpadového hospodárstva.

Susediace pozemky, na ktorých plánuje mesto a prevádzkovateľ skládky v budúcnosti umiestniť nové zariadenie odpadového hospodárstva, sú v súčasnosti vedené ako orná pôda a väčšinu z nich eviduje v správe Slovenský pozemkový fond. Aj vďaka tejto zmene chce mesto Trnava tieto pozemky získať.

Na novej ploche plánuje mesto vybudovať nielen nový priestor pre skládkovanie a zhodnocovanie odpadov, počíta sa aj s rozsiahlou výsadbou izolačnej zelene.

Za zmenu územného plánu hlasovalo 20 poslancov, jeden bol proti a dvaja sa zdržali.

Skládka komunálneho odpadu na Zavarskej ceste

Skládka na Zavarskej ceste je v prevádzke od roku 1998 a jej životnosť je naplánovaná na 28 rokov, teda do roku 2026.

Na skládke odpadov sa v roku 2017 uskutočnila piata etapa výstavby sektorov 10, 11 a 12. “V súčasnosti sa pripravuje rekultivácia druhej etapy. Jej životnosť je však priamo úmerná od množstva odpadov, ktoré sa na skládku uložia,” pripomína trnavská samospráva.

Ako ďalej zdôrazňuje, domácnosti a firmy každý deň vyprodukujú veľké množstvá odpadu. Časť z neho je prostredníctvom triedenia a úpravy možné ďalej spracovávať na znovu použiteľné suroviny.

V dôvodovej správe predloženého materiálu o zmene územného plánu, samospráva uvádza, že„na vymedzených plochách zariadenia odpadového hospodárstva sa bude odpad skládkovať s dôrazom na jeho následné ekologické spracovanie a zhodnocovanie modernými metódami v zmysle nových nariadení Európskej únie“.

„Súčasťou uvažovaného zámeru bude aj budovanie rozsiahlych plôch izolačnej zelene na priľahlých plochách, ako aj plôch zelene v rámci areálu budúceho zariadenia odpadového hospodárstva tak, aby sa eliminovali nežiadúce vplyvy jeho prevádzky na urbanizované územie,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Plochy zelene by mali dosiahnuť až 30 percent celkovej plochy budúceho areálu.

Návrh zmeny územného plánu prešiel schvaľovacím procesom v zmysle platnej legislatívy a obdržal kladné stanoviská dotknutých orgánov samosprávy, štátnej správy a ďalších inštitúcií. Záverečné súhlasné stanovisko so zmenou územného plánu vydal Okresný úrad Trnava.

Komisia stavebná, územného plánovania a dopravy MZ na svojom zasadnutí 3. septembra 2019 desiatimi hlasmi z jedenástich prítomných (jeden sa zdržal) odporučila zmenu ÚPN schváliť.

Vyznačené územia, ktorého sa zmena týka

V rámci poslaneckej rozpravy vystúpil poslanec Matej Lančarič, ktorý vyjadril znepokojenie nad skutočnosťou, že rozšírená skládka sa bude nachádzať len 550 metrov od budúcej obytnej zóny Prúdy. „Z hygienicko-enironmentálnych dôvodov považujem vzdialenosť za rizikovú. Návrh izolačnej zelene sa mi zdá nedostatočný a fungovať bude až o niekoľko desiatok rokov, kým stromy vyrastú. Zároveň ma zaujíma, čo znamená progresívne nakladanie s odpadom zodpovedajúce 21. storočiu, keďže tých spôsobov je veľa.“

Vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií na Mestskom úrade v Trnave Tomáš Guniš reagoval, že v tejto chvíli nie je predmetom schvaľovania investičný zámer, technické zariadenie ani spôsob nakladania s odpadmi, ale iba vyčlenenie pozemkov a určenie spôsobu ich využívania. „Ide o pozemky, ktoré môže mesto získať napríklad delimitáciou a prakticky zadarmo, keďže pôjde o verejnoprospešné stavby. Akékoľvek iné pozemky ani nie sú dostupné a ak by boli, náklady na ich obstaranie by boli oveľa väčšie a určite by neboli vo väčšej vzdialenosti od mesta Trnava.“

Poslanec Rastislav Mráz poukázal na absenciu schváleného dokumentu Program odpadového hospodárstva mesta Trnava aspoň v strednodobom horizonte. „Zároveň súhlasím s názorom navhrovateľa, že súčasný spôsob zhodnocovania odpadov nie je dlhodo udržateľný. Aj preto mi chýba materiál, ktorý by pomenoval možné v odpadovej politike. Pre mňa jednoznačne takým trendom je aj vybudovanie spaľovne. Myslím si, že prichádza čas, aby sme o takomto spôsobe likvidácie odpadov rokovali a možno aj v širšom merítku ako je mesto Trnava. Pre mňa je ideálnou lokalitou na umiestnenie takéhoto zariadenia V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktoré je v likvidácii, sú tam hydrogeologické posudky, napojenie na horúcovod a tak ďalej,“ konštatoval.

„Čo sa týka zeleného pásu, počíta sa so šírkou asi 40 metrov. Územie, ktoré sa dotkne rozširovania skládky, prichádza do úvahy na vzdialenej strane od mesta. Skládku tak či tak rozširovať v budúcnosti potrebujeme, aj keby sme uvažovali nad energetickým zhodnocovaním odpadov, s ktorým súhlasím. Pri energetickom zhodnocovaní je potrebné počítať s 30-percentným podielom odpadu, ktorý sa nedá iným spôsobom takpovediac upratať, pokiaľ nepríde k zmenám v európskej legislatíve,“ poukázal viceprimátor Tibor Pekarčík.

Poslanec Štefan Krištofík v rozprave krátko poznamenal, že v tejto fáze je dôležité, aby mesto Trnava dostalo od pozemkového fondu parcely. „S tou pôdou sa určite nebude diať nič, čo by ekológov postavilo do pozoru a ide o to, aby občania Trnavy neprišli skrátka.“

Na otázku Mateja Lančariča, či mesto uvažuje o energetickom zhodnocovaní odpadu ako o ňom hovoril T. Pekarčík, na Zavarskej ceste, odpovedal primátor Peter Bročka.

„Odporúčam, aby sme neskĺzli do strašenia o spaľovniach. Jasne tu odznelo, na čo má táto zmena územného plánu slúžiť. Ja som nerokoval s nikým, kto má záujem budovať spaľovňu. Aj keby sme sa dnes rozhodli, že chceme zariadenie na tepelné zhodnocovanie odpadov, čaká nás 8 až 12 rokov príprav a 250 rôznych hlasovaní. Takže neriešme tu záležitosti s charakterom konšpirácií a nestrašme ľudí s nezmyslami. Náš primárny záujem je získať pozemky a mať nejakú budúcnosť pri spracovaní a zhodnocovaní odpadov. Samozrejme, každý z nás by mal uvažovať tým spôsobom, aby sa snažil limitovať tvorbu odpadov ako osoba alebo rodina či firma. Potom sa bavme o recyklačných mechanizmoch, o kompostovaní a až na konci dňa o teoretickom skládkovaní. Možno ešte predtým je pre všetkých oveľa výhodnejšie a prospešnejšie tepelné zhodnocovanie tak ako to vidíme na severe Európy vo veľmi úspešných štátoch, ktoré sú až tak úspešné v tepelnom zhodnocovaní, že dovážajú odpady z iných krajín,“ povedal na záver poslaneckej rozpravy P. Bročka.