V oblasti adaptačných opatrení na klimatické zmeny bude mesto spolupracovať so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou

Spoločné memorandum podpísali 30. septembra 2019 na trnavskej radnici rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halászová a primátor Trnavy Peter Bročka.

„Podpis memoranda je prvým krokom k budúcej spolupráci v oblasti adaptačných opatrení na klimatické zmeny nielen v intraviláne mesta, ale aj v jeho okolí. Participácia univerzity pri ich tvorbe je cenným prínosom pri reagovaní na náročné výzvy, ktoré nás v rámci zmeny klímy čakajú. Ide o jednu z najväčších priorít súčasnosti,“ uviedol primátor Peter Bročka.

Mesto Trnava a Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) sa zamerajú na možnosti kontroly exploatácie poľnohospodárskej pôdy nájomcami, ktorí hospodária na pozemkoch vo vlastníctve mesta, na projekty zelenej infraštruktúry krajiny v extraviláne a pomoc pri spracovaní územných systémov ekologickej stability.

Rektorka SPU Klaudia Halászová a primátor Peter Bročka po podpise memoranda na radnici

FOTO: Martin Hesko

Ďalším cieľom spolupráce bude návrh manažmentu zrážkovej vody v meste, napríklad z parkovacích plôch alebo zo striech budov. Uvažuje sa tiež o vysádzaní poľnohospodárskych pozemkov porastmi podporujúcimi biodiverzitu a budovaní agrolesníckych hospodárskych systémov. Významnú súčasť spolupráce majú tvoriť aj projekty revitalizácie vodných tokov.

V oblasti vedy a výskumu sa chcú obe strany memoranda zamerať najmä na rozvíjanie vedecko-technickej spolupráce riešením spoločných vedecko-výskumných a inovačných projektov, riešenie grantových úloh, vzájomnú odbornú garanciu a spoluprácu pri organizovaní odborných konferencií, seminárov, sympózií a výstav.

Spolupráca bude spočívať aj v pomoci pri riešení úloh a problémov z praxe, odbornej, poradenskej a konzultačnej činnosti alebo spoločnej účasti na prezentačných akciách odborného charakteru.

Financovanie jednotlivých aktivít bude zabezpečené z finančných prostriedkov oboch strán memoranda, pokiaľ sa v individuálnych prípadoch nedohodnú inak.

Strany memoranda po dobu jeho trvania zastupujú okrem ich štatutárnych orgánov riaditeľka Výskumného centra AgroBioTech Lucia Gabríny, prednostka Mestského úradu v Trnave Katarína Koncošová a vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií MsÚ Trnava Tomáš Guniš.

„Stále viac sa nám potvrdzuje to, na čo odborníci upozorňujú už nejaký čas: že na zmiernenie dopadov zmeny klímy nepostačuje robiť opatrenia iba v meste, ale je potrebné aplikovať ich aj v okolitej krajine. Trnava je obkolesená poľami, nemáme žiadne lesy a zvlášť po zožatí úrody sa tieto polia menia na radiátory sálajúce teplo. Nehovoriac o tom, že mnohohektárové monokultúrne lány sú veľmi zlým prostredím pre biodiverzitu. Mesto má spracovaný územný systém ekologickej stability, ktorý rieši aj ekostabilizačné prvky, tento dokument je však potrebné aktualizovať, aby reflektoval najnovšie poznatky a trendy z oblasti klimatických zmien. Jednou z úloh, s ktorými sme sa obrátili na Poľnohospodársku univerzitu, je preto príprava podkladov pre aktualizáciu tohto strategického dokumentu a to spôsobom, ktorý zosúladí požiadavky poľnohospodárstva aj ekológie. Našim cieľom je vytvorenie siete biopásov, remíz a alejí, ktorá by nám pomohla dostať krajinu do trvale udržateľného stavu. Rovnako si od spolupráce s univerzitou sľubujeme nastavenie parametrov pre sledovanie kvality pôdy, alebo rady pri tvorbe manažmentu dažďových vôd,“ priblížil motiváciu a ciele trnavskej mestskej samosprávy vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Tomáš Guniš.

Trnava sa podpisom memoranda pravdepodobne stane prvým mestom na Slovensku, ktoré sa na odbornej úrovni zameria na opätovné sprírodňovanie okolitej krajiny s cieľom zmierniť následky klimatickej zmeny.

Revitalizácia vodných tokov, obnovovanie mokradí a trvalo udržateľné agrolesnícke hospodárenie na poľnohospodárskej pôde, vyčerpanej pestovaním technických monokultúr a používaním pesticídov, však môže mať nielen len významný environmentálny prínos, ale pri dobre zvolených postupoch aj ekonomickú návratnosť.

Svedčia o tom pozitívne skúsenosti s agrolesníckym hospodárením v zahraničí, napríklad Francúzsku alebo Nemecku. O tom, že agrolesnícke hospodárenie sa stáva celoeurópskou témou, svedčí tiež skutočnosť, že jeho popularizáciu a uplatňovanie podporuje aj Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo FAO (The Food and Agriculture Organization).

Agrolesnícke systémy viažu viac uhlíka, v porovnaní s klasickým poľnohospodárskym systémom môžu poskytnúť vyššie príjmy poľnohospodárom, aj dať prácu obyvateľom vidieckych oblastí.

Žiaľ, na Slovensku agrolesníctvo ani naň zamerané vzdelávacie programy zatiaľ oficiálne neexistujú a tento pojem nepozná ani naša legislatíva. Trnava a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre by sa tak mohli stať priekopníkmi v tejto oblasti na Slovensku.

(ts)