Strata za prvý rok prevádzkovania zimného štadióna mestom dosiahla 690-tisíc eur

Riaditeľ Správy kultúrnych a športových zariadením mesta Trnava (SKaŠZ) Martin Turčan predložil na decembrové zasadnutie mestského zastupiteľstva informatívnu správu o hospodárení Mestského zimného štadióna v období od 1. júla 2018 do 30. júna 2019.

Vypracovanie hodnotiacej správy o efektivite fungovania zimného štadióna pod správou mesta, nákladoch, príjmoch či výdavkoch inicioval poslanec Rastislav Mráz.

Mesto Trnava prevádzkuje prostredníctvom SKaŠZ zimný štadión od júla 2018, kedy ho na základe rozhodnutia poslancov prevzalo od dlhoročného prenajímateľa Petra Pejkoviča.

Mráz požadoval vyhodnotiť aj finančné porovnanie a dopad na mestský rozpočet počas správy zimného štadióna súkromným prevádzkovateľom so súčasným stavom. „Údaje o efektivite zimného štadióna a finančné porovnanie hospodárenia nebolo možné hodnoverne vypracovať, keďže bývalý prevádzkovateľ pri odovzdávaní zimného štadióna predložil nedostatočnú ekonomickú dokumentáciu, ktorá neumožňuje SKaŠZ vykonať tieto úkony,“ vysvetlil Martin Turčan.

Mestský zimný štadión v Trnave

Ako vyplýva z predloženej informatívnej správy, v období od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 boli zaevidované príjmy mesta zo zimného štadióna vo výške takmer 258-tisíc eur, výdavky dosiahli 948-tisíc eur, čo predstavuje stratu 690-tisíc eur.

Podľa vyjadrenia riaditeľa SKaŠZ „základnými faktormi ktoré ovplyvnili výšku príjmov a výdavkom sú v prvom rade zlý stav objektu zimného štadióna po jeho prebratí v júli 2018 a tzv. úvodné investície, ktoré bolo potrebné zrealizovať v krátkom časovom období ihneď po prebratí objektu. Všetky položky úvodných investícií predstavovali sumu cca 150 000 eur,“ zhodnotil.

Príjmy na zimnom štadióne tvoria najmä prenájom nebytových priestorov a poplatky z užívania ľadovej plochy na verejné korčuľovanie, korčuľovanie pre žiakov základných a materských škôl, tréningy a zápasy športových klubov a užívanie ľadových plôch ostatnými fyzickými a právnickými osobami. Príjmy sa tvorili aj z podnikateľskej činnosti – súčasťou objektu štadióna je aj trhovisko.

Na výdavkoch mesta do štadióna sa podľa informatívnej správy najvyššou mierou premietli najmä neodkladné úvodné investície.

Z predloženej tabuľky vyplýva, že najväčšou výdavkovou položkou za 326-tisíc sú poplatky za energie, vodu a komunikácie, výdavky na mzdy, príplatky ku mzdám, odmeny či odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne presiahli za rok fungovania štadióna 306-tisíc eur. Na štadióne pracovalo v hodnotenom období priemerne 23 zamestnancov, prevažne na trvalý pracovný pomer.

Výdavky za rôzny materiál či rutinnú a štandardnú údržbu predstavovali 166-tisíc eur, za položku „Služby“ zaplatila SKaŠZ 72-tisíc eur.

„Z charakteristiky jednotlivých položiek vyplýva, že išlo o výdavky nad rámec bežnej prevádzky objektu a boli spôsobené v dôsledku spravovania objektu zimného štadióna predchádzajúcim prevádzkovateľom… Takmer celá údržba sa realizovala zamestnancami SKaŠZ, údržba dodávateľským spôsobom bola minimálna, keďže bola snaha znížiť už aj tak vysoké výdavky. Dôvodom vysokých výdavkov bola aj skutočnosť, že viaceré revízie a opravy neboli predchádzajúcim prevádzkovateľom realizované v plánovaných (pravidelných) termínoch, t. j. niektoré opakované revízie zariadení chýbali, dlhodobo neboli realizované, chýbala dokumentácia a iné technické materiály,“ skonštatoval M. Turčan.

Riaditeľ Správy kultúrnych a športových zariadením mesta Trnava do budúcnosti navrhuje uskutočniť investíciu do novej automatickej strojovne chladenia a do novej technológie LED osvetlenia, ktoré majú podľa jeho slov pri trojročnej návratnosti dosiahnuť ročnú úsporu na energiách do výšky 30 % súčasných nákladov.

Úspory na mzdách (úbytok 4 pracovníkov v strojovni), nižšie energie za chladenie, na prenájme zariadení na chladenie a energiách za osvetlenie odhaduje SKaŠZ na 200-tisíc eur ročne.

Odhadované náklady na strojovňu chladenia a modernizáciu osvetlenia predstavujú podľa Turčana 750-tisíc eur.

Vyrovnané hospodárenie môže zimný štadión podľa Martina Turčana dosiahnuť za určitých okolností vtedy, ak mesto zrealizuje investície a zníži ročné náklady o 200-tisíc eur, navýši príjmy napríklad za prenájom neobsadených nebytových priestorov, ako aj zmenou nepriamych dotácií pre športové kluby na priamu formu dotácie pre zimný štadión.

Mesto Trnava v súčasnosti dotuje ročne asi 3300 hodín ľadovej plochy športovým klubom pôsobiacim na zimnom štadióne, čo pri súčasnej výrobnej cene ľadu 120 eur za hodinu predstavuje výšku nepriamych dotácií približne 395-tisíc eur.

„Tým by sa zimný štadión vedel s príjmami dostať na úroveň približne 650 – 680 000 eur za sezónu, čím by sa v nasledujúcich rokoch dosiahlo odhadované možné vyrovnané hospodárenie, resp. v prípade ďalších investícií a nastavenia optimálneho podnikateľského plánu aj možný zisk,“ myslí si Turčan.