Pavol Tomašovič: Napriek množstvu slov a informácií si rozumieme čoraz menej
Dlhoročný hovorca mesta Trnava a vedúci kancelárie primátora Pavol Tomašovič opustil vlani po bezmála štvrťstoročí radnicu a 1. augusta 2019 začal pôsobiť na riaditeľskej stoličke Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Nie je žiadnym tajomstvom, že ku knihám a literatúre to Tomašoviča “ťahalo” už roky. Veď sám je aj spisovateľom, publicistom, novinárom a autorom niekoľkých kníh.
Do výberového konania o post riaditeľa sa prihlásil na podnet samotných zamestnancov knižnice. „Bola to pre mňa výzva, ale prihlásil som sa až do druhého kola konkurzu, pretože som mal záväzky na radnici a chcel som počkať, či sa v prvom kole neprihlási relevantný a kvalitný uchádzač,“ spomína.
V druhom výberovom konaní bol na základe rozhodnutia komisie vyhlásený spomedzi troch záujemcov za víťaza a rozhodol sa zo služieb mesta prestúpiť na nový, no pre neho vôbec nie neznámy vlak. „S Knižnicou Juraja Fándlyho som úzko spolupracoval najmenej 13 rokov na viacerých projektoch, či už išlo o podujatia samosprávy, projekty Klubu priateľov Trnavy, Spolku slovenských spisovateľov a ďalšie akcie,“ pripomína.
Riaditeľ Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Pavol Tomašovič
Hoci pre mnohých je možno knižnica miestom, ktoré v súčasnej digitálnej a rýchlej dobe stráca na význame, podľa Pavla Tomašoviča je tomu práve naopak. Dlhoročné, trvácne a overené hodnoty a skúsenosti budú mať podľa neho rozhodujúci zmysel stále. Dnes možno ešte väčší ako inokedy.
„Vďaka 23- ročnej práci s médiami si intenzívnejšie uvedomujem, že ľudia dnes nie sú v situácii, že by nemali dostatok informácií, ale problém je vybrať si z množstva tie, čo sú dôležité a hodnotné. V nedostatku času prichádza namiesto reflexie prečítaného k zjednodušovaniu a strate významu slova a informácií. Začína tak narastať význam pamäťových inštitúcií, ktoré uchovávajú v čase to, čo obstálo. A práve knižnica je jednou z takýchto inštitúcií. V záplave informácií môže ponúknuť informácie, ktoré sú relevantné, uchovávané a majú určitú kontinuitu a trvácnosť,“ myslí si.
Pavol Tomašovič ako skúsený pozorovateľ života vraví, že napriek množstvu slov si čoraz menej rozumieme.
„Delíme sa na skupiny a skupinky, dobrých a zlých, na našich a tých, čo sú proti nám. Redukujeme počúvanie na prezentácie samých seba, na slogany, videá a jednoduché obrazy. No z dlhodobého hľadiska to nevedie k dorozumeniu, skôr k rôznym interpretáciám, prehlbovaniu nedôvery a šíreniu informácií bez spoločného kontextu. Tam, kde niet času na prerozprávanie z očí do očí, tam, kde neplatí skúsenosť a čestné slovo, tam je zbytočné diviť sa nad nedorozumením či konšpiráciami,“ upozorňuje na ohrozenia z (ne)komunikácie, z účelového narábania s informáciami či povrchného porozumenia slov a textov.
Zmysel svojej práce vidí v tom, aby knižnica bola a zostala priestorom, ktorý uchováva a vytvára možnosť osobnému rozprávaniu živých príbehov.
„Knižnica má v sebe potenciál byť miestom stability v tečúcej dobe informácií, miestom rozprávania a upevňovania komunít. Komunít, ktorým nejde len o vymedzenie, ale o porozumenie. Tu vidím príležitosť, ako vrátiť dôveru, ktorá sa v čoraz rýchlejšej dobe vytráca spomedzi nás. Vrátiť slovu jeho význam, kontext a zmysel,“ priblížil svoje ciele a predstavy riaditeľ Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave.
Záhrada knižnice sa zrejme dočká revitalizácie
Tomašovič zo svojej stále ešte pomerne novej pozície však nemá “len” vzdelávacie či výchovné méty. Ako prezradil, jeho snahou je postupne vylepšovať aj takpovediac technickú stránku knižnice.
Za svoje najväčšie ciele považuje revitalizáciu záhrady knižnice a vysneným, no zatiaľ pomerne vzdialeným cieľom, je obnova a sprístupnenie podkrovia historickej budovy, v ktorej knižnica sídli.
„Pripravujeme návrh projektu letnej čitárne v knižničnej záhrade, ktorá by umožnila naplno využívať tento priestor počas celého roka. Ak to vyjde a podarí sa získať financie bude okrem vytvorenia zázemia pre rôzne podujatia aj premostenie cez Trnávku smerom k Ružovému parku. Takýmto spôsobom chceme sprístupniť priestory knižnice pre verejnosť a vytvoriť príjemné prostredie na čítanie, či na ďalšie aktivity knižnice pre všetky vekové kategórie,“ priblížil a prezradil aj víziu obnovenia Záhradných slávností, ktoré by sa mohli uskutočniť spoločne v záhradách Galérie Jána Koniarka, Západoslovenského múzea či pri Evanjelickom kostole.
Veľký potenciál pre kultúrne podujatia rôzneho typu v sebe skrýva aj podkrovie knižnice. To by však potrebovalo komplexnú opravu i s riešením výťahu.
Genius loci tohto priestoru so starými trámami, výklenkami, strešnými oknami je impozantný. „Samozrejme, v tomto prípade ide o beh na dlhú trať. Ale ktovie, možno sa nám podari urobiť dobrý projekt a získať naň finančné prostriedky,“ neskrýva nádej Pavol Tomašovič.
Koncom roka sa práve vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR a príspevku Trnavského samosprávneho kraja podarilo zrekonštruovať vonkajšiu historickú bránu a vnútorné zábradlie.
Ako poznamenal na záver, čoskoro by knižnica mala prevádzkovať aj modernejšiu internetovú stránku, ktorá má pútavým spôsobom prinášať informácie o činnosti knižnice, sprehľadniť možnosti výpožičiek kníh, ale aj vytvárať živý priestor na komunikáciu, reflexiu či propagáciu knižničných aktivít.
Podkrovie objektu knižnice