Radnica plánuje zrušiť štatút Parku Janka Kráľa ako obecného chráneného územia

AKTUALIZOVANÉ

Mesto Trnava zverejnilo na úradnej tabuli návrh Všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktorým sa ruší VZN č. 435 o vyhlásení obecného chráneného územia Park Janka Kráľa v Trnave.

Park Janka Kráľa bol vyhlásený za obecné chránené územie v roku 2014 hlasovaním mestského zastupiteľstva. Hlavným cieľom tohto ustanovenia bolo chránené územie v maximálnej miere zachovať pre ďalšie generácie, ako aj zadefinovať určité zákazy a obmedzenia, ktoré by prírodný ráz a život v parku mohli znehodnotiť a ohroziť.

Návrh na zrušenie VZN, ktorým sa vyhlasuje obecné chránené územie, zverejnilo mesto 4. júna 2020.

Park Janka Kráľa

Ilustračné foto

„Podľa VZN č. 533, účinného dňom 20.12.2019, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 466 v znení VZN č. 467, VZN č. 469, VZN č. 478, VZN č. 484, VZN č. 489, VZN č. 493, VZN č. 496, VZN č. 512, VZN č. 513 a VZN č. 522 o Územnom pláne mesta Trnava a o regulatívoch a limitoch využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Trnava bola upravená hierarchia plôch mestských parkov a parkovej zelene ako aj podmienky umiestňovania nových budov na plochách mestských parkov a parkových plôch, ktoré majú slúžiť účelu parku a zabezpečeniu návštevníckych alebo doplnkových služieb na podporu rekreačných aktivít.
Park Janka Kráľa bol podľa plošnej výmery (nad 30 000 m2), dostupnosti pre obyvateľov mesta, vybavenosti a intenzity údržby zaradený medzi parky celomestského významu. Do parkov tejto kategórie je umožnené umiestňovať nové budovy pre plnenie návštevníckych alebo doplnkových služieb na podporu rekreačných aktivít najviac 1 objekt o celkovej ploche do 100 m2 na každých, aj začatých 30 000 m2 z celkovej plochy parku. Nevyhnutnou podmienkou je vždy preveriť rozsah a spôsob zástavby vypracovaním urbanistickej štúdie podľa § 4 Stavebného zákona.
Medzi obidvomi VZN (č. 435 a č. 533) došlo k nesúladu, ktorý sa odstráni zrušením uvedeného VZN. Ochrana územia Parku Janka Kráľa bude dostatočne zabezpečená podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych úprav, platného územného plánu mesta Trnava a VZN č. 427, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 289 o verejnej zeleni,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Verejnosť, teda fyzické aj právnické osoby, môžu do 14. júna uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme alebo elektronicky na adresu infoservis@trnava.sk, alebo ústne do zápisnice na MsÚ.

Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí spracovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. Na pripomienky uplatnené po desaťdňovej lehote sa nemusí prihliadať.

O obmedzení ochrany Parku Janka Kráľa sa začalo hovoriť už v roku 2018. Návrh na povolenie spracovania zmeny územného plánu v lokalite Parku Janka Kráľa z dôvodu umiestnenia dvoch kaviarní však bývalé zastupiteľstvo na októbrovom zasadnutí neschválilo.

Na konci roka 2019 však súčasné mestské zastupiteľstvo väčšinou hlasov rozhodlo o tom, že v parkoch na území Trnavy môžu vznikať malé stavby s výmerou do 100 metrov štvorcových, v závislosti od rozlohy parku.

Vtedajší vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií na Mestskom úradu v Trnave Tomáš Guniš pred poslancami v decembri 2019 okrem iného povedal: „Stavby by slúžili ako vybavenosť parkov. Inšpirovali sme sa napríklad Prahou a inými mestami. Oni zistili, že v parkoch, kde nie je možné realizovať vybavenosť, ten park je skôr či neskôr mŕtvy. Chceme preto umožniť, aby bola v závislosti od veľkosti parku možná aspoň malá vybavenosť typu verejné WC alebo menšie občerstvenie.“

Guniš zároveň pripomenul, že bude potrebné „zosúladiť“ VZN č. 435 o vyhlásení obecného chráneného územia Park Janka Kráľa v Trnave.

V rámci poslaneckej rozpravy poslanec Matej Lančarič (Priateľská Trnava) v decembri minulého roka k tejto téme uviedol: „Súčasný územný plán povoľuje v parkoch objekty do 30 metrov štvorcových. S tým nemám problém. Rozšírenie do 100 metrov štvorcových považujem za radikálny zásah do plôch parkov. Porovnávať Trnavu s Prahou a inými mestami, ktoré majú lesy a hory, rieky, nie je šťastné. Trnava má veľký deficit plôch parkov a lesoparkov, máme tu smolu, že nie sme obklopení lesmi, riekami, biokoridormi. Park Janka Kráľa je najvýznamnejší park v intraviláne mesta, je zelenými pľúcami a povoľovať tam takéto stavby je len ďalšie ukrajovanie zelene.“

Lančarič tiež pripomenul, že samotné VZN č. 435 hovorí o tom, že park je významným územím, cenný zastúpením vzrastlých starých stromov a aj tým, že jeho súčasťou je jedna z najstarších alejí v Trnave.

„VZN tvrdí pravý opak o chýbajúcom živote. Uvádza sa v ňom, že park je v dôsledku svojej polohy intenzívne zaťažovaný populáciou najmä ranným a popoludňajším tranzitom. Takže o tom, že by tam nebol život, nemôže byť ani reči, denne tadiaľ prejdú tisíce ľudí. Vysokú záťaž predstavuje aj blízke obchodné centrum a pobyt ľudí, ktorí park využívajú ako zelenú čakáreň na vlaky alebo autobusy. Sťahovať sem ďalší život je podľa mňa úplne mimo, navyše v blízkom okolí máme dostatok kaviarní,“ poznamenal.

Iný názor prezentoval poslanec Ľuboš Kollár (Lepšia Trnava). „Kolega hovorí o významnom zásahu do plochy parku nad 3 hektáre. Čiže máme 30-tisíc metrov štvorcových versus stavba 100 metrov štvorcových. Idem teda z parku ukrojiť 0,3 percenta a toto chceme považovať za významný zásah. To je podľa mňa nezmysel. Rovnako považujem za nezmysel, že by na zastavanej ploche 100 metroch štvorcových vznikala nejaká sieť reštaurácií, kde reálna úžitková plocha bude možno 75 metrov štvorcových. A ak niekto považuje tranzit za nejaký život v parku, to je mimo reality. My sa snažíme dostať ľudí do parku večer, cez leto, cez víkendy, lebo dobre vieme, aká miera kriminality by bola v parku práve preto, lebo sem ľudia nechodia.“

Tomáš Guniš pripomenul, že Park Janka Kráľa je tranzitným, ale nie pobytovým územím. Zároveň zdôraznil, že budovy nebudú umiestňované samovoľne a sú prípustené s podmienkou, že budovy budú slúžiť účelu parku a zabezpečeniu návštevníckych služieb, pričom rozsah a spôsob zástavby je podmienený vypracovaním urbanistickej štúdie mestom Trnava. „Všetky zariadenia budú prísne kontrolované, každý zámer prejde dvakrát zastupiteľstvom,“ uviedol s dovetkom, že park v meste neznamená les stromov, kde sa človek nemôže pohybovať.

Primátor Peter Bročka vyjadril nesúhlas s predstavou, že vyhlásením chráneného územia niečo zakonzervujeme do stavu, že park pôjde od desiatich k piatim.

Podľa jeho slov realita je taká, že „staničný“ park má potenciál zdvojnásobiť svoj objem. „A to tým, že park ‚natiahneme‘ na celú časť Beethovenovej ulice. V pláne je aj izolačná zeleň v páse od železnice. To je to, o čo sa budeme snažiť. Nehrajme sa na to, že toto je chránené územie a dosiahli sme skvalitnenie, nebodaj ešte rozšírenie parku,“ povedal Bročka.

Predstavy radnice o budúcnosti parku naznačuje aj výsledok verejnej súťaže o najvhodnejšie a najlepšie krajinársko-architektonické riešenie priestorového usporiadania a funkčného využitia územia Parku Janka Kráľa v Trnave z roku 2017.

“Mesto hľadalo pestré riešenia funkčne odlišných častí parku so zaujímavou, modernou, nadčasovou, ale aj tradičnou vybavenosťou, ktorá umožní naplnenie mnohorakých, trvalých aj sezónnych – dočasných aktivít, záujmov a cieľov rôznych skupín návštevníkov v zdravom a trvalo udržateľnom prírodnom prostredí s nezameniteľnou identitou parku. Účelom súťaže bolo získať najlepší návrh komplexnej obnovy parku Janka Kráľa tak, aby boli splnené náročné funkčné a prevádzkové požiadavky, s požiadavkami na najvyššiu kvalitu krajinársko-architektonického riešenia,” skonštatovala trnavská radnica.