Reakcia poslanca Mateja Lančariča na rušenie VZN o Obecnom chránenom území Park J. Kráľa a na výstavbu cyklotrasy v Beethovenovom parku

Poslanec Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava a predseda komisie pre životné prostredie a rozvoj vidieka Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja Matej Lančarič reaguje na facebookový status primátora Petra Bročku LEPŠIA BUDÚCNOSŤ „STANIČÁKU“ zverejnený 9. júna 2020 (status nájdete na konci článku).
Text M. Lančariča prinášame v plnom znení bez úprav. Redakcia sa nemusí stotožňovať s vyjadreniami uvedenými v článku.

Píše Matej Lančarič

Rozšírenie Parku Janka Kráľa

ZDROJ: FB Peter Bročka

Peter Bročka na svojom Facebooku zavádza neznalých ľudí, že park J. Kráľa (staničný park) ide zväčšiť o viac ako 5 hektárov na Beethovenovu ulicu (viď foto). Fakt je ale ten, že na mieste, kde sa tvári, že ide rozširovať park, už desiatky rokov existuje reálny park (na mape zelenou), ktorý sa nazýva Beethovenov park (ľudovo: park pri štreke).

Mesto v ňom v uplynulých rokoch vysadilo stovky stromov (desiatky stromov sme tam vysadili napríklad z festivalu Ekofest). Park by vraj v ďalšej fáze chcel rozšíriť aj smerom do poľa, čo považujem za nemožné, nakoľko sa tam nachádza ochranné pásmo vysokého napätia, kde mu energetici sadiť stromy nepovolia.

OPAK je ale PRAVDOU, z Beethovenovho parku chce v skutočnosti ukrojiť 3250 metrov štvorcových zelenej trávnatej plochy a chce ju vybetónovať nezmyselne trasovaným cyklochodníkom cez park pri štreke (viď status z FB P. Bročku zo dňa 20. mája “Rozšírenie kamenáčového okruhu“).

S primátorom síce súhlasím v tom, že je nevyhnutné oddeliť cyklistov od chodcov v Beethovenovom parku (pri štreke), kde prichádza ku kolíziám, ale môj návrh trasovania mi príde oveľa vhodnejší.

Bročkov variant cyklochodníka v Beethovenovom parku

FOTO: M. Lančarič

Návrh cyklochodníka je trasovaný cez venčovisko po bývalom koľajisku, pri sánkarskom kopci sa stáča poza lipovú alej, kde je vedený cca 2 metre od aleje storočných líp pri železnici z východnej strany a vedie medzi hustý porast stromov v časti medzi kopcami vo veľmi stiesnených podmienkach. Je otázne, či takéto trasovanie nenaruší koreňové systémy jestvujúcich stromov.

Súčasťou cyklochodníka by malo byť v budúcnosti aj verejné osvetlenie, kde pri kopaní kabeláže pre VO môže prísť k narušeniu koreňových systémov stromov.

Cyklochodník má mať normovú šírku 2,5 metra a dlhý by mal byť cca 1300 metrov. 1300 m x 2,5 m = úbytok 3250 metrov štvorcových zelenej trávnatej plochy, ktorá sa premení na asfaltobetón červenej farby (viď štúdia cyklochodníka).

Štúdia: Cyklotrasa v Parku L. van Beethovena (Bročkov variant). Kliknutím obrázok zväčšíte.

ZDROJ: Mesto Trnava

Výstavba cyklotrasy spôsobí zbytočné kolízie a ohrozenia medzi cyklistami a voľne pustenými psami na oficiálnom výbehu pre psov.

Priestor využívajú rodiny s deťmi na relaxačné účely, kde tiež pri hre malého dieťaťa môže prísť ku kolízii cyklistu a dieťaťa, ktorá môže mať neželané následky. Prednádražie príde o priestor, kde rodičia mohli nechať malé deti bezpečne, bezkolízne a voľne behať v parku.

Betónový cyklochodník s verejným osvetlením aj vizuálne úplne znehodnotí jediné prírodné miesto v Trnave, odkiaľ je krásny výhľad na celý Kamenáč a zároveň na Malé Karpaty.

Zbytočné asfaltovanie prírodnej plochy parku a venčoviska, ktorých má Trnava nedostatok, rozpálený asfalt bude mať negatívny vplyv na mikroklímu.

Bezpečná, pokojná a bezkolízna plocha po bývalom koľajisku bude zbytočne narušená.

Lančaričov variant cyklochodníka v Beethovenovom parku

FOTO: M. Lančarič

Po mojej konzultácii s dopravným referentom Ing. Kadlíčkom je zrejmé, že jestvujúcu zbytočne širokú cestu popri Beethovenovom parku je možné v súlade s normou zúžiť o 1,5 metra.

Z trávnika na jednej aj druhej strane cesty by sa ukrojilo 0,5 metra, spolu 1 meter zo zelene popri ceste, aleja aj stromy popri ceste by zostali samozrejme zachované.

Výsledkom by bol 2,5 metra široký cyklochodník v súlade s normou, ktorý by bol trasovaný popri ceste zo strany Beethovenovho parku a od chodníka by bol oddelený pásom zelene a jestvujúcim stromoradím, ktoré by poskytovalo v popoludňajších hodinách cyklistom príjemný tieň.

Od cesty by bol cyklochodník oddelený cestným obrubníkom a bol by nad úrovňou cesty (rovnako ako napr. cyklochodník na ul. T. Vansovej).

Cyklochodník by bolo vhodné zrealizovať spolu s rekonštrukciou cesty, ktorá je v zlom technickom stave, jej zúženie o 1,5 m x cca 1300 m dĺžka cesty, by predstavovalo značnú úsporu finančných prostriedkov pri rekonštrukcii cesty.

Zo zelene by sa musel ubrať pás široký iba 1 meter (zo strany parku len 0,5m) x 1300 dĺžka cesty, čiže spolu 1300 metrov štvorcových zelene.

Na cyklochodník popri ceste by sa aj oveľa jednoduchšie napojili cyklisti z okolitých bytových domov zo sídliska Prednádražie.

Cyklochodník by sa napojil na plánovaný cyklochodník z parku J. Kráľa (má byť vedený podobne v blízkosti cesty) a z opačnej strany až na cyklochodník na ul. T. Vansovej.

V porovnaní s Bročkovým variantom by sa ubralo zo zelene o cca 1950 metrov štvorcových menej!

Výsledok: 1950 metrov štvorcových menej asfaltu v Beethovenovom parku.

VZN č. 435 Chránené obecné územie Park J. Kráľa malo byť poistkou pre budúce generácie

Peter Bročka bol v roku 2017 členom odbornej poroty, ktorá vybrala víťazný architektonický návrh, ktorý počíta s kaviarňami v prednej aj zadnej (lesoparkovej) časti. V zadnej časti návrh počíta aj so skateparkom, ako aj grilovacou zónou (viď víťazný návrh architektonickej štúdie).

Štúdia: Kaviareň v zadnej časti parku Janku Kráľa (kliknutím zväčšíte)

ZDROJ: Mesto Trnava

To, že Mesto chce vybudovať v Parku J. Kráľa dve občerstvovacie zariadenia prízvukoval poslancom Ing. arch. Guniš (býv. vedúci OURaK na Mestskom úrade) na decembrovom zastupiteľstve, ako aj na sociálnych sieťach občanom do 9.6.2019.

Keď bolo pod petíciou proti zrušeniu Chráneného obecného územia za 24 hodín podpísaných takmer 1000 signatárov, primátor otočil a začal tvrdiť, že v zadnej časti odrazu žiadna kaviareň nebude, ani nič, budú tam odrazu už len mlatové chodníky.

Problémom ale stále ostáva, že v prednej časti primátor počíta s kaviarňou s WC do 100 m2, čo je v rozpore s VZN o Obecnom chránenom území, a preto potrebuje VZN zrušiť.

Mám za to, že ani v prednej časti nepotrebujeme žiadnu kaviareň na úkor zelenej plochy, nakoľko v okolí máme kaviarní dosť (OC MAX, autobusová stanica ARRIVA, vlaková stanica a pod.). Kto si chce vychutnať kávičku v parku, môže si predsa kúpiť COFFEE TO GO, čo ponúka väčšina kaviarní.

Je potrebné si uvedomiť, že aj kaviareň v prednej časti bude potrebovať prípojky inžinierskych sietí v zeleni a že ju bude potrebné pravidelne zásobovať, čo si vyžiada zbytočný vjazd áut do parku.

S verejným WC v parku problém nemám (ak nedopadnú ako WC v Promenáde), jeho výstavbu do 30 metrov štvorcových povoľuje aj súčasné VZN o Obecnom chránenom území. Ak bude silná spoločenská objednávka, nevidím problém v aktualizácii platného VZN a povoliť v ňom verejné WC napr. do 60 metrov štvorcových.

Nie je pravdou, že súčasné VZN o obecnom chránenom území neumožňuje rekonštrukciu parku a že VZN sa musí kvôli tomu zrušiť.

Vo VZN sa jasne píše, že po predchádzajúcom súhlase Mesta je možné v parku budovať nové pešie a cyklistické komunikácie, stavby do 30 m2, pokladať hlavné rady inžinierskych sietí – verejné osvetlenie, realizovať výkopové práce pre prípojky inžinierskych sietí atď.

Toto VZN malo byť určitou poistkou pre park a budúce generácie, že ak by sa dostali k moci poslanci, ktorí v parku budú chcieť niečo stavať, VZN by im to neumožnilo. A jedine 3/5 väčšina poslancov dokáže akékoľvek VZN zrušiť, alebo upraviť!

Chcel by som z uvedených dôvodov spoluobčanov poprosiť o podporu petície, ktorú nájdete v tomto linku.

Matej Lančarič
Poslanec MZ, predseda komisie pre životné prostredie a rozvoj vidieka TTSK