Tímy ministra dopravy a župana rokovali v Trnave. Témou bola aj úplne nová cesta z Trnavy do Senice či obchvat mesta

V Západoslovenskom múzeu v Trnave sa uskutočnilo vo štvrtok 1. októbra 2020 pracovné rokovanie tímov ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala a trnavského župana Jozefa Viskupiča. V priebehu rokovania sa uskutočnil aj tlačový brífing s médiami.

Témami niekoľkohodinového pracovného stretnutia bola dopravná infraštruktúra, určenie investičných priorít v cestnej sieti či spoplatňovanie vybraných úsekov ciest II. triedy pre tranzitnú nákladnú dopravu.

Obyvateľov Trnavy a okolia zrejme najviac zaujmú informácie o zaradení úsekov ako je juhozápadný obchvat Trnavy či postupná etapovitá výstavba úplne novej cesty medzi Trnavou a Senicou, ktorá odvedie dopravu mimo obcí ako sú Šelpice, Boleráz, Bíňovce Trstín či Jablonica, do Zoznamu investičných priorít cestnej infraštruktúry Ministerstva dopravy a výstavby SR na nasledujúce desaťročie.

„Táto návšteva rozhodne nie je symbolická, do Trnavy prišiel so mnou tím ľudí. Riešime tu reálne problémy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že čo má ministerstvo dopravy, ktoré vo všeobecnosti riadi nadradenú štátnu infraštruktúru, ako sú diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, s regionálnymi cestami nižšej kategórie. Na prvý pohľad nič, ale to je jednou z hlavných tém rokovania: ako by sme mali spolupracovať a ako musíme spolupracovať. Je dôležité, aby projekty ciest II. a III. triedy nadväzovali s rekonštrukciami ciest I. triedy,“ vysvetlil minister Doležal na úvod.

Ako poznamenal, Slovenská správa ciest ukončila súťaž na celoplošné rekonštrukcie ciest I. triedy v hodnote asi 200 miliónov eur, dvanásť úsekov sa nachádza na území Trnavského samosprávneho kraja. „Samospráva musí vedieť, čo pripravujeme, aby to dávalo zmysel a projekty nadväzovali,“ pripomenul.

„Dotkli sme sa aj samozrejme financovania. Sú projekty na cestách druhej a tretej triedy, ktoré samospráva, akokoľvek by chcela, mala a musí, nedokáže financovať. Jeden z najvypuklejších príkladov je obchvat Hlohovca. Mesto na to nemá, štát to zase nemá v kompetencii. Buď teda spravíme z cesty druhej triedy raz tak drahú cestu prvej triedy a urobí ju štát, alebo nájdeme spôsob, ako pomôcť samospráve kofinancovať aj infraštruktúru nižšej triedy. O tom je diskusia,“ ilustroval Andrej Doležal.

Minister dopravy a výstavby už v minulosti otvoril tému Fondu dopravnej infraštruktúry, prostredníctvom ktorého by mal štát disponovať nástrojom a zdrojmi, ako spolufinancovať projekty, na ktoré samosprávy nemajú peniaze. „Toto je kľúčový bod, sme pripravení to rozpracovať, diskutovať o tom a predostrieť na vládu,“ poznamenal.

Minister dopravy Doležal (vľavo) a župan Viskupič počas brífingu v Trnave, 1. októbra 2020

Doležala podľa jeho slov už počas predchádzajúcich rokovaní na ministerstve „milo prekvapila a obohatila“ reakcia župana Jozefa Viskupiča, ktorý nespokojne krútil hlavou, dvíhal obočie a pýtal sa, že prečo príprava mnohých projektov potrvá tak dlho a prečo sa do výstavby dostaneme až 3 či 4 roky. „Povedal, že ‚my vám s tým môžeme pomôcť‘. A toto je tá spolupráca, ktorú si vieme predstaviť. Štát pomôže so spolufinancovaním a samosprávy môžu pomocť s prípravou projektov.“

Jozef Viskupič si veľa sľubuje od Fondu dopravnej infraštruktúry.

„Je to systémový nástroj. Nevymýšľame koleso, niečo podobné funguje vo viacerých krajinách. Združujú sa tu finančné zdroje na výstavbu z pohľadu štátu lacnejších projektov cestnej infraštruktúry, ktoré však pre obce, mestá aj kraje bývajú tak drahé, že ich nemôžu zrealizovať. Témou rokovania sú cesty všetkých kategórií. Nemôžeme sa tu hrať každý na svojom piesočku, že štát má cesty I. triedy, samosprávne kraje a obce a mestá na svojom,“ poukázal trnavský župan.

Preto má vzniknúť komplexná stratégia plánu rozvoja cestnej siete všetkých kategórií, ktorú môže viesť ministerstvo dopravy.

„Chceme byť nápomocní a budeme sa veľmi aktívne podieľať na jej vzniku. Toho dôkazom je aj dnešné stretnutie, na ktorom sme urobili celkom slušný základ,“ skonštatoval Viskupič.

Župan sa obrátil na ministra dopravy aj s otázkami týkajúcimi sa Zoznamu 100 investičných priorít cestnej infraštruktúry Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorý schválila vláda SR.

Zoznamom investičných priorít sa má riadiť príprava, výstavba aj údržba cestnej infraštruktúry v horizonte nasledujúcich 10 rokov.

Na území Trnavského samosprávneho kraja sa z celého Slovenska v prvej stovke nachádza v zozname 11 úsekov ciest. Na najvyššom desiatom mieste je rozšírenie diaľnice D1 Senec – Trnava.

Na 30. mieste je zaradený úsek novej cesty Senica – Jablonica, 31. je obchvat Holíča, 53. priečku má úsek Jablonica – Trstín, 59. miesto juhozápadný obchvat Trnavy, nová cesta z Trnavy do Trsína je zaradená v zozname na 66. mieste.

„Pôjde o úplne novú cestu z Trnavy do Senice, ktorá povedie mimo súčasnej trasy a obíde tak obce. Úsek sme rozdelili na sedem etáp, budovať sa teda bude postupne. Otáznikom zatiaľ zostáva riešenie horského priechodu Biela hora, budeme sa zaujímať o technickú možnosť využitia a rozšírenia železničného tunela,“ priblížil Viskupič.

Minimálne dve tretiny týchto úsekov majú podľa Viskupiča finančné krytie a je tu záujem štátu o to, aby boli zrealizované.

„Konečne prichádza materiál, ktorý má stanovené horizonty, je tam položený balík peňazí. Odteraz bude ťažšie aj po nástupe inej vlády spochybňovať tento dokument a zoznam. Je to záväzok, ktorý presahuje volebné obdobie a verím, že aj pod tlakom verejnosti medializované informácie o prioritných úsekoch v budúcnosti nikto rušiť nebude,“ vyjadril nádej Viskupič.

„Zoznam investičných priorít sme intenzívne pripravovali spolu s Útvarom hodnota za peniaze od môjho nástupu do funkcie. Je zásadný nielen preto, že je jednou zo základných úloh v Programovom vyhlásení vlády, ale najmä preto, že na jeho základe budeme môcť transparentne a predvídateľne pripravovať cestné projekty, čo je dôležité pre stavebný trh a všetkých obyvateľov Slovenska,“ vysvetlil minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

Zoznam vyše stovky projektov vznikol na základe analytických výpočtov a tvrdých dát. Analytici ÚHP pri posudzovaní jednotlivých projektov brali do úvahy kritériá ako dopravná intenzita, spoločenská priorita, teda aký vplyv bude mať dokončený projekt na nezamestnanosť a tiež pomer nákladov a prínosov.

Na základe zoznamu priorít vznikne v krátkom čase záväzný harmonogram, v ktorom bude pri jednotlivých projektoch vyčlenená aj finančná čiastka na realizáciu aj časová následnosť.