Múdrosť si vystavala chrám. Vychádza kniha o historických i nových budovách Trnavskej univerzity

„Múdrosť si vystavala chrám.“ Tieto slová sa skrývajú v názve novej publikácie Ústavu dejín Trnavskej univerzity Sapientia aedificavit sibi Domum s podtitulom Budovy Trnavskej univerzity v Trnave.

Sapientia aedificavit sibi Domum

Kniha editorky PhDr. Henriety Žažovej, PhD. z Ústavu dejín je rozdelená na dve časti: prvá sa venuje budovám spojených s Universitas Tyrnaviensis, ktorej 385. výročie slávnostného otvorenia si práve pripomíname.

Čitateľ sa tak dozvie o historickej topografii, o formovaní univerzitného areálu, o hmotovo najmladšom objekte – seminári Rubrorum alebo o zaniknutom trnavskom lazarete.

Prvá časť publikácie je výsledkom riešenia grantového projektu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied VEGA 1/0677/18 Sapientia aedificavit sibi Domum. Sídelné zázemie historickej Trnavskej univerzity (1635 – 1777).

Budova lekárskej fakulty a v pozadí hlavné sídlo Trnavskej univerzity

Druhá časť publikácie predstavuje budovy obnovenej Trnavskej univerzity. Vedúci Ústavu dejín PhDr. Marián Manák, PhD. prináša prehľad o sídlach jednotlivých fakúlt a univerzitných pracovísk a o spôsobe ich nadobudnutia a využitia.

V Trnave patrí do univerzitného kampusu aj budova študentského domova Petra Pázmaňa na Rybníkovej ulici a v budúcnosti sa po prestavbe plánuje využitie budovy bývalého kina Sloboda na Rázusovej ulici a Adalbertina na Ulici Jána Hollého.

Kino Sloboda je vzácne zachovaným architektonickým objektom postaveným na účely prevádzkovania filmových predstavení v Trnave, v súčasnosti mimo prevádzky a spustnutý, ktorý Trnavská univerzita hodlá adaptovať na vzdelávacie účely.

Trnavská univerzita vlastní dva z historických objektov pôvodnej univerzity, Adalbertinum a budovu lekárskej fakulty, ktorá opätovne slúži medicínskemu vzdelávaniu – fakulte zdravotníctva a sociálnej práce.

Slávnostné akademické ceremónie sa aj v súčasnosti uskutočňujú v Katedrále sv. Jána Krstiteľa a historickej sále Marianum, ktoré patria Trnavskej arcidiecéze.

Navyše hlavné sídlo obnovenej univerzity na Hornopotočnej ulici je v susedstve historického areálu univerzity v centre Trnavy, v kultivovanom prostredí unikátneho architektonického komplexu.

Na archívnej snímke zľava Adalbertinum, budova lekárskej fakulty a sídlo TU

Univerzita, to sú nielen budovy, ale najmä študenti a učitelia

Editorka novej knihy Henrieta Žažová však pripomína, že podstatu univerzity tvoria učitelia a študenti.

„Sú intelektuálnou bázou, dušou rozvoja spoločnosti, kým diela architektúry a urbanizmu stelesňujú históriu ľudí, ktorí ich vytvorili. Prežívajú po stáročia, patria k základným pamiatkam minulosti a kultúrneho rozvoja národa. Zároveň sú dôkazom jeho ekonomickej a sociálnej stability. Trnavská univerzita, ktorá je verná etickým a morálnym princípom, rešpektuje humanitné tradície vysokoškolského prostredia v Trnave a ctí si hmotné kultúrne dedičstvo. Architektúra oslavuje život, vylepšuje ho zdôrazňovaním vnímania, ľahkosti a zmeny, ale najmä pretrváva a cieli do večnosti,“ píše v novej knihe H. Žažová.

S tým súhlasí aj rektor Trnavskej univerzity profesor René Bílik. „Životom budovy sú jej užívatelia. Len ich prostredníctvom plní svoje funkcie. Máme šťastie, že pre niektoré z budov historickej univerzity sa nám podarilo zachovať funkcie pôvodné a môžu byť znova, chcem tomu veriť, tým ‚chrámom múdrosti‘.“

Trnavská univerzita: architektonický areál, ktorý nemá obdobu

Impulzom pripraviť publikáciu Sapientia aedificavit sibi Domum bolo pre H. Žažovú nielen 385. výročie založenia historickej Trnavskej univerzity, ale aj rozhodnutie vedenia univerzity na vydaní samostatnej reprezentatívnej publikácie o budovách univerzity.

Do kolektívneho diela ôsmich autorov prispela H. Žažová svojím výskumom vo viacerých archívoch, napríklad v Štátnom archíve v Trnave, Centrálnom archíve Spoločnosti Ježišovej v Ríme či Maďarskom národnom archíve v Budapešti.

„Objavovanie doposiaľ neznámych dokumentov k dejinám výstavby univerzity je vzrušujúca detektívna práca. Z každého nového faktu, ktorý nám osvetľuje minulosť, sa nesmierne teším, na strane druhej sa často stáva, že prejdem mnoho krabíc písomností a žiadne nové údaje sa k danej téme nepodarí objaviť,“ opisuje svoju prácu H. Žažová, ktorá sa už tri roky venuje práve jedinečnému architektonickému areálu Trnavskej univerzity zo 17. – 18. storočia. Ten nemá na Slovensku obdobu.

Architektonický areál starobylej Trnavskej univerzity nemá na Slovensku obdobu.

„Samozrejme, už v minulosti bol predmetom bádania historikov, ale posledné desaťročia sa historickému výskumu archívnych dokumentov nevenovala pozornosť. Aj vďaka skúsenostiam z výskumu pamiatkových objektov som sa rozhodla nadviazať na výsledky predchádzajúcich výskumov a v spolupráci s ďalšími odborníkmi z radov architektov, archeológov či historikov umenia skladať mozaiku príbehov a faktov z dejín tohto komplexu. Títo nemí svedkovia našej minulosti sú predmetom záujmu aj mnohých lokálpatriotov a návštevníkov mesta. Výsledky našich bádaní tak využije nielen odborná, ale aj laická verejnosť.“

Od 12. novembra 2020 môžete na prvom poschodí rektorátu tiež nájsť novú výstavu 12 panelov s fotografiami, ktoré zobrazujú architektúru i atmosféru nielen historickej, ale aj obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave. Pripravili ju taktiež pracovníci Ústavu dejín.

Matúš Demko, Trnavská univerzita v Trnave

Výstava fotografií na rektoráte Trnavskej univerzity