Spomienka na Františka Veselovského: Stredoškoláci zo Športového gymnázia si uctili pamiatku významného národovca

Prelom októbra a novembra je tradične časom vzdania úcty nielen všetkým svätým, ale aj spomienkou na našich drahých zosnulých a pripomenutím si pominuteľnosti života. Mnohí z nás sa upokoja od každodenného zhonu, navštevujú hroby svojich blízkych, zapaľujú sviečky a v kruhu rodiny spomínajú na chvíle prežité so svojimi najbližšími, ktorí už zostanú „len“ v našich spomienkach. Vonkajším prejavom tejto snahy sú upravené a vyčistené hroby plné kvetov a zapálených sviečok. Bohužiaľ, aj v Trnave pri prechádzke cintorínmi doteraz nájdeme viacero hrobov, ktoré svojim stavom nepripomínajú jedny z najpokojnejších sviatkov v roku a zaslúžili by si nielen dôstojnú spomienku, ale aj rekonštrukciu či väčšie opravy. O to viac to mrzí, ak je na takomto mieste pochovaný niekto, kto znamenal veľa nielen pre svoju rodinu, ale významným spôsobom zasiahol aj do našej histórie a celospoločenského diania.

Jednou z takýchto osobností je nesporne aj František Veselovský, poslanec uhorského snemu a neúnavný bojovník za práva Slovákov. Jeho život je príkladom národovca, ktorý v mnohých prípadoch povýšil spoločné dobro nad svoje vlastné záujmy, nehľadiac na možné následky prenasledovania a dokonca stratu vlastnej slobody.

Hoci sa narodil na strednom Slovensku, s Trnavou je spojený prakticky celý jeho plodný život. Tu pracoval nielen ako advokát či riaditeľ banky, ale aj ako organizátor slovenského kultúrneho a národnobuditeľského života.

Študenti Športového gymnázia na hrob Františka Veselovského položili kvety a zapálili kahance

FOTO: archív Petra Sokoloviča

František Veseovský sa hneď po príchode do „Malého Ríma“ zapojil do národných aktivít miestnych Slovákov. Bol členom osvetovej Besedy slovenskej, ale v neposlednom rade aj dlhoročným funkcionárom Spolku svätého Vojtecha.

Do dejín sa však zapísal najmä ako poslanec uhorského snemu. Vo svojich predvolebných rečiach si v čase vypätej maďarizácie dovolil dokonca žiadať, aby sa na školách vyučovalo v slovenskom jazyku a akcentovať ďalšie základné národnostné práva, za čo bol obžalovaný za poburovanie maďarského národa a nie posledný raz poslaný do väzenia.

Meno tohto významného národovca nesie v Trnave aj ulica v časti Špíglsál, ktorá Trnavčanom dodnes pripomína jeho zásluhy pri obrane práv utláčaných Slovákov. Neďaleko nej sa nachádza aj budova Spojenej školy, medzi Trnavčanmi dlhé roky známej pod názvom Športové gymnázium.

Mnohí žiaci pri ceste na vyučovanie prechádzajú práve touto ulicou, nevediac, po akom významnom človeku je pomenovaná.

Nielen z tohto dôvodu sme sa v rámci dejepisného seminára rozhodli aj u nás na škole v tomto príhodnom preddušičkovom období pripomenúť si Veselovského osobnosť a záslužné dielo návštevou jeho hrobu na Novom cintoríne na Ulici Terézie Vansovej v Trnave, kde spočíva so svojou manželkou už viac ako storočie.

Študenti našej školy hrob vyčistili, upravili a následne naň položili kvety a zapálili kahance, ktoré symbolizujú úctu ďalších generácií k jednej z najvýznamnejších osobností trnavského regiónu v nedávnej minulosti.

Bohužiaľ, nemohli sme si nevšimnúť viaceré nedostatky, ktoré nám dojem z návštevy pietneho miesta mierne naštrbili. Písmo na pomníku bledne, platňa sa rozpadáva a celý hrob prerastá tráva a náletové dreviny. Nielen František Veselovský, ale aj ďalšie často zabudnuté osobnosti pochované na trnavských cintorínoch si však iste zaslúžia pozornosť nielen nás, nasledovníkov, ale aj kompetentných organizácií.

Keďže zomrel ako bezdetný bez bližších príbuzných, ktorí by sa mohli postarať o jeho hrob, azda by pri revitalizácii nielen jeho miesta posledného odpočinku mohlo pomôcť aj mesto, ktoré by mohlo a malo viesť zoznam podobných hrobov spojený so starostlivosťou o ich vzhľad…

Samozrejme, o to, aby pamiatka na naše osobnosti nevybledla, sa môžeme najmä v tomto čase pričiniť v prvom rade my všetci. Aj preto naši študenti v rámci vzdania úcty jednému z mála slovenských poslancov v uhorskom sneme zapálili sviece aj na hroboch ďalších významných Trnavčanov.

Návšteva trnavskej kalvárie

FOTO: archív Petra Sokoloviča

Navštívili sme však aj blízku trnavskú kalváriu s už prakticky neexistujúcim cintorínom, ktorý dnes pripomína už len zopár zachovaných hrobov.

Medzi nimi sa vyníma najmä pomník ďalšieho významného národovca Františka Richarda Osvalda, pri súsoší ukrižovaného Krista sme si však pripomenuli aj blahoslavenú sestru Zdenku – Cecíliu Šelingovú, ktorá po svojej smrti zavinenej ťažkým mučením v komunistickom väzení na istý čas spočinula práve na mieste dnes už takmer neexistujúceho cintorína.

Pripomínaním si života významných národovcov a vzdaním úcty našim predkom, ktorí sa svojou činnosťou zaslúžili aj o našu prítomnosť, sa aj my na našej škole snažíme o to, aby pamiatka na významné osobnosti našich dejín nevybledla.

Pričiniť sa o to však môže každý, kto sa aspoň na chvíľku pozastaví pri ich hroboch, zapáli sviečku, prinesie kvety alebo venuje čo i len tichú spomienku ľuďom, ktorí v blízkej či dávnejšej minulosti spoluvytvárali naše dejiny. Určite si to zaslúžia nielen v tomto období.

Peter Sokolovič
Slovenský historický ústav Matice slovenskej
Spojená škola – Športové gymnázium v Trnave