Nie sú správy ako správy alebo „tradičné“ vs. „alternatívne“ médiá

V dnešnom digitálnom veku, kde informácie prúdia zo všetkých strán, je čoraz ťažšie orientovať sa v spleti správ a názorov. Dva dôležité typy médií, s ktorými sa stretáva každý užívateľ najmä v digitálnom svete, ale do istej miery aj v rozhlase či televízii, sú tradičné či mainstreamové médiá a alternatívne médiá.

Tradičné médiá, ako sú celoplošné noviny, časopisy, televízie či rozhlasové stanice sú zvyčajne veľkými, etablovanými organizáciami s pevnou štruktúrou a mechanizmami fungovania.

Zamestnávajú profesionálnych novinárov, ktorí majú jasne definované role a zodpovednosti. Dôveryhodné médiá kladú dôraz na overovanie faktov, objektivitu a vyváženosť informácií, používajú zavedené redakčné procesy a etické kódexy.

Vplyvom sociálnych sietí a často aj rôznych záujmových skupín, ovplyvňujúcich komentáre na Facebooku, sieti X a iných sociálnych sieťach či pod samotnými článkami, dôveryhodnosť tradičných médií klesá.

Profesionálne médiá a novinári prinášajú podstatne častejšie analýzy, rozhovory s odborníkmi a komplexný pohľad na udalosti.

Na regionálnej úrovni sa venujú témam, ktoré sú veľmi dôležité pre bežný život obyvateľov (rokovania a výsledky zastupiteľstiev, vydané všeobecne záväzné nariadenia, financovanie samosprávnych aktivít, kultúrne podujatia).

Ilustračné foto: Pexels

Mnohé z týchto tém však často nie sú zaujímavé pre algoritmy sociálnych sietí, ktoré pretláčajú a uprednostňujú témy či titulky vzbudzujúce kontroverziu.

Rozmach tzv. alternatívnych médií zaznamenávame najmä v ostatnom desaťročí. V našom prostredí sa pojem alternatívne médiá často spája najmä s dezinformačnými médiami.

„Médiá, ktoré sa v súčasnosti označujú pojmom ‚alternatívne‘, nedisponujú vyspelejšími komunikačnými technológiami ako ich ‚mainstreamoví‘ konkurenti, ani nevyužívajú ‚alternatívne‘ spôsoby komunikácie. Ich ‚alternatívnosť‘ spočíva predovšetkým v komunikovaných názoroch a v spôsoboch, akými stvárňujú realitu a novinárske informácie,“ pripomína vo svoje publikácii Mainstreamové verzus alternatívne médiá v slovenskom mediálnom priestore Miroslav Kapec z UCM FMK v Trnave.

Ako ďalej konštatuje, cieľom mainstreamových médií je nielen dosiahnuť zisk, ale aj udržiavať status quo, ktorý sa alternatívne médiá snažia spochybniť.

Alternatívne médiá majú zároveň ambíciu priniesť informácie, ktoré sú podľa nich zamlčiavané, resp. referovať o udalostiach a skutočnostiach, o ktorých mainstreamové médiá, podľa nich zámerne, neinformujú.

„Niektoré alternatívne médiá v tomto súboji nezriedka využívajú narastajúcu popularitu konšpiračných teórií či iných foriem dezinformácií. Domnievame sa, že alternatívne médiá sa využívaním dezinformácií nesnažia nevyhnutne širšie spoločensky etablovať svoj pohľad na svet, ale skôr vytvoriť či prehĺbiť nedôveru k sociálnym autoritám, predovšetkým kmainstreamovým médiám. Tento postup je vcelku racionálny, keďže nedôvera recipientov v ‚tradičné‘ autority zamerané na informovanie verejnosti obracia ich pozornosť k alternatívnym médiám,“ dopĺňa vo svojej publikácii Miroslav Kapec.

Odborníci sa zhodujú, že oba typy médií majú v dnešnom informačnom prostredí svoje miesto.

Je však dôležité byť kritickým čitateľom a overovať si informácie z viacerých zdrojov.