Internet a sociálne médiá môžu byť pre mládež veľkým prínosom, nebezpečenstvom je šírenie dezinformácií

Vplyv dezinformácií a hoaxov na mladú generáciu a študentov je veľmi závažný a má široké spektrum dôsledkov. V dnešnej dobe, kedy majú mladí ľudia takmer neobmedzený prístup k informáciám prostredníctvom internetu a sociálnych médií, sú obzvlášť zraniteľní voči manipulatívnym obsahom.

Získať si pozornosť študentov a mladých ľudí je čoraz náročnejšie. Aj preto dezinformácie či hoaxy, teda nepravdivé, kontroverzné, šokujúce alebo negatívne správy šancu uspieť viac než prosté fakty a „obyčajné“ informácie.

Akokoľvek sú dôležité a prínosné.

„Najviac majú tendenciu podliehať dezinformáciám ľudia, ktorí sú napríklad v horšej životnej situácii, či už osobnej, rodinnej, spoločenskej, či už ich prepustili z práce, rozvádzajú sa, hádajú sa… Ukazuje sa, že takíto ľudia sú zraniteľnejší a majú tendenciu neveriť oficiálnym správam. Naša myseľ je v zlom psychickom rozpoložení preferenčne zameraná na ohrozenie. Naopak tí, ktorí majú dobré vzťahy, dobrý život, menej podliehajú dezinformáciám rôzneho typu,“ povedal psychológ Aleš Bednařík pre agentúru SITA.

Vplyvy internetu a sociálnych médií na mládež môžu byť aj veľkým prínosom. Jazykové kurzy, množstvo zdrojov a foriem vzdelávania, informácie dostupné na jedno „kliknutie“ prinášajú rozvoj schopností a sú obrovským pozitívnym vplyvom online médií.

Na druhej strane, podľa Európskej komisie sú takmer dve tretiny mladých Európanov vystavené falošným správam viac ako raz týždenne.

Ilustračné foto: Pexels

„Dezinformácie narúšajú dôveru v inštitúcie a v digitálne a tradičné médiá a škodia našim demokraciám tým, že znižujú schopnosť občanov rozhodovať sa na základe pravdivých informácií. Často podporujú aj radikálne a extrémistické idey a aktivity,“ upozorňuje Európska komisia.

Masové dezinformačné kampane na internete podľa Komisie vo veľkej miere využívajú mnohé domáce a zahraničné subjekty s cieľom zasiať nedôveru a vytvárať napätie v spoločnosti, čo môže mať vážne dôsledky pre našu bezpečnosť.

Okrem toho môžu byť dezinformačné kampane tretích krajín súčasťou hybridných hrozieb pre vnútornú bezpečnosť vrátane volebných procesov, najmä v kombinácii s kybernetickými útokmi. Napríklad ruská vojenská doktrína výslovne uznáva informačnú vojnu ako jednu zo svojich domén.

„Sociálne médiá vo výsledkoch vedeckých štúdií, žiaľ, súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Prieskum Common Sense z roku 2015 ukázal, že tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne. Pritom kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Sú to predovšetkým problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy, pocit menejcennosti,“ poukázala zdravotná poisťovňa Union.

Aké sú hlavné dôsledky dezinformácií na mladých ľudí?

• Zmätok a neistota: Neustále prúdenie rôznych, často protichodných informácií, môže viesť k zmäteniu a neistote ohľadom toho, čomu veriť. Mladí ľudia majú ťažkosti odlíšiť fakty od fikcie, čo môže ovplyvniť ich rozhodovanie a názory.

• Polarizácia spoločnosti: Dezinformácie často zosilňujú existujúce rozdiely v spoločnosti a vytvárajú polarizované názorové skupiny. Mládež sa tak môžu ocitnúť v bublinách, kde sú vystavení len informáciám, ktoré potvrdzujú ich existujúce presvedčenie.

• Znížená dôvera v inštitúcie: Šírenie dezinformácií o demokratickom zriadení, „mainstreamových“ médiách a iných inštitúciách môže viesť k zníženej dôvere v tieto inštitúcie. To môže mať negatívny vplyv na občiansku spoločnosť.

• Ohrozenie duševného zdravia: Neustále vystavovanie sa negatívnym a dezinformačným obsahom môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie mladých ľudí. Môže vyvolať úzkosť, depresiu a pocit bezmocnosti.

• Znížená schopnosť kritického myslenia: Ak mladí ľudia nie sú schopní kriticky zhodnotiť informácie, ktoré prijímajú, sú náchylnejší k manipulácii a ovplyvňovaniu.

• Ohrozenie demokracie: Šírenie dezinformácií môže podkopať základy demokracie, pretože oslabuje dôveru v demokratické procesy a inštitúcie.

Ako sa chrániť pred dezinformáciami?

• Vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti: Je dôležité, aby sa mladí ľudia naučili kriticky zhodnotiť informácie, ktoré prijímajú, a identifikovať dezinformácie.

• Podpora kritického myslenia: V školách by sa mala klásť väčší dôraz na rozvoj kritického myslenia a schopnosti analyzovať informácie.

• Dialóg a diskusia: Je dôležité vytvárať priestor pre otvorený dialóg a diskusiu o rôznych témach. Tým sa môžeme vyhnúť polarizácii a podporiť vzájomné porozumenie.

• Spolupráca s rodičmi a učiteľmi: Rodičia a učitelia majú kľúčovú úlohu pri výchove mladých ľudí k mediálnej gramotnosti.

• Podpora kvalitných médií: Je dôležité podporovať nezávislé a kvalitné médiá, ktoré poskytujú spoľahlivé informácie.